Jimmy Carter o cudzoložstve Čo americký exprezident povedal v roku 1976 v rozhovore pre časopis Playboy

Bol som ešte príliš mladý na to, aby som si uvedomoval, že Watergate otriasol našou dôverou vo Washington a že nám inflácia odhrýza z peňazí, ale bol som už dosť starý na to, aby som s veľkou hrdosťou slávil dvestoročnicu vyhlásenia nezávislosti. 

Chránený prilbou Pittsburgh Steelers som uháňal po našej štvrti na bicykli a vysoko nad hlavou sa mi trepotala vlajka s hviezdami a pruhmi. Táto prilba ma tlačila na uši aj vtedy, keď som v jeden príjemný júlový večer sledoval, ako Jimmy Carter prijíma prezidentskú nomináciu za Demokratickú stranu. Žiadne mobily, tablety ani laptopy. Iba telka a k nej večera ohriata v rúre.

Takéto spomienky mi vírili v hlave, keď sa tento 39. prezident minulý štvrtok v meste Plains v štáte Georgia uložil na večný odpočinok. Moji rodičia, angažovaní v pro-life hnutí, ho, samozrejme, nevolili. 

Náš kandidát v auguste prehral republikánske primárky, ale v roku 1980 sa s veľkou slávou vrátil a Cartera porazil. No i tak sme k tomuto pestovateľovi arašidov z Georgie chovali nesmiernu úctu. Akokoľvek veľmi sme nesúhlasili s jeho politikou a boli zhrození z čoraz silnejšej propotratovej platformy v jeho strane, zdalo sa, že svoju kresťanskú vieru berie vážne.

To sa veľmi jasne ukázalo neskôr v roku 1976, keď dal Carter rozhovor Robertovi Scheerovi z časopisu Playboy. Aj keď sa tomuto rozhovoru dostalo v tom čase až príliš veľa pozornosti, stojí za to vrátiť sa k nemu i dnes, lebo ukazuje nekompromisnú vernosť, ktorá sa očakáva od nás všetkých, pokiaľ ide o evanjeliové učenie.

Mesačník Hugha Hefnera bol síce známejší svojou vnútornou dvojstránkou, ale naozaj obsahoval aj serióznu žurnalistiku. Napokon, Carter nebol prvou ani poslednou prezidentskou postavou, s ktorou Scheer robil rozhovor. Národ však v Carterovom rozhovore zaujalo priznanie, že sa pri mnohých príležitostiach dopustil „žiadostivosti“ vo svojom „srdci“. Pri následnom mediálnom šialenstve sme úplne stratili z pohľadu jeho chápanie Písma a seba samého. Práveže dobre ukázal význam tohto závažného hriechu a Božieho odpustenia.

Podľa Biblie – v ktorú verím – je spáchať cudzoložstvo hriech. Keď sa navzájom nenávidíme, keď máme pohlavný styk mimo manželstva, keď vykonávame homosexuálne aktivity, keď kradneme alebo klameme – všetko toto je hriech. Ježiš nás však učí, aby sme iných nesúdili. Neberieme na seba úlohu sudcu a nehovoríme inému človeku: „Si odsúdený, lebo páchaš hriechy.“ Všetci kresťania, my všetci, uznávame, že sme hriešni a súd pochádza od Boha, nie od iného človeka.

A bol dokonca ešte osobnejší: „Snažím sa nepáchať úmyselné hriechy. Uvedomujem si, že ich budem aj tak páchať, lebo som človek a som pokúšaný. A Kristus nám dal normy, ktoré je takmer nemožné dodržať. Povedal: Ja vám hovorím: ,Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.‘ Ja som žiadostivo hľadel na mnohé ženy. Vo svojom srdci som sa mnohokrát dopustil cudzoložstva. Boh si uvedomuje, že to budem robiť – a aj som to robil –, a odpúšťa mi. To však neznamená, že odsudzujem niekoho, kto nielen žiadostivo hľadí na ženu, ale aj opustí svoju manželku a žije s niekým na hromádke mimo manželstva.“

Najpôsobivejšie na Carterovej exegéze je však to, ako vážne zobral Mt 5, 27 – 28. Cudzoložstvo v srdci postavil prakticky na rovnakú úroveň ako telesné cudzoložstvo. Iróniou, samozrejme, je, že sa tento výklad objavil zrovna v publikácii, ktorá má práve za cieľ zvádzať mužov, aby páchali cudzoložstvo v srdci.

V roku 1976 však človek musel vyvinúť vážne úsilie, aby sa k tejto publikácii dostal, a na mnohých miestach bola stále tabu. Väčšina holičov by za nič na svete nemala vo svojom salóne ani len plavkové vydanie Sports Illustrated, nieto ešte Playboya. Preto mal Carter zjavne na mysli to, ako sa pozeral na oblečené ženy na ulici. On ani nikto iný si nevedel čo i len predstaviť, ako ľahko bude v nasledujúcich rokoch dostupná nahota a aj oveľa horšie veci.

Možno nás prekvapí, keď sa dozvieme, že vážnosť, s akou Jimmy Carter čítal Mt 5, 27 – 28, je v súlade s katolíckym učením. V Katechizme, odseku 2336, čítame: „Tradícia Cirkvi chápala šieste prikázanie tak, že sa vzťahuje na celú ľudskú sexualitu.“ Konkrétnejšie, čistota znamená „úspešnú integráciu sexuality do ľudskej osoby a tým vnútornú jednotu človeka v jeho telesnej a duchovnej skutočnosti. Sexualita, v ktorej sa prejavuje príslušnosť človeka do telesného a biologického sveta, stáva sa osobnou a skutočne ľudskou, keď je integrovaná do vzťahu osoby k osobe“ (KKC, 2337).

Exegéza Jimmyho Cartera je oveľa potrebnejšia v čase, keď si mnohí muži myslia alebo sa správajú tak, akoby pornografia – dokonca aj vo svojej „ľahkej“ forme, ako napríklad v Playboyi – mohla slúžiť ako liek na pokušenie k cudzoložstvu, a nie ako základ jeho najnechutnejšieho páchania v srdci (pozri napríklad diskusiu Matta Fradda s Dennisom Pragerom). Carter tomu dokonale rozumel, a keby niekto pochyboval o tom, aký mal jeho prísny výklad Mt 5, 27 – 28 konkrétny účinok na jeho život, stačí sa pozrieť na 77 rokov jeho spoločného manželstva s Rosalynn.

Nedá sa poprieť, že keď Jimmy Carter v roku 1981 opúšťal úrad, jeho i celý národ ťažila obrovská inflácia, ochromujúce výpadky dodávok energií, nekonečná rukojemnícka kríza a množstvo iných problémov. V tom čase nám pramálo záležalo na tom, čo pred štyrmi rokmi povedal pre Playboy, aj keď ho to takmer stálo voľby. 

Dnes je však veľmi dôležité, aby sme si tento rozhovor pripomenuli, lebo pokiaľ ide o sexualitu a jej zvrátené prekrúcanie, rok 2025 je veľmi, veľmi iný, ako bol rok 1976. Venovať pozornosť jeho slovám by nám prospelo nekonečne viac, než jemu vtedy mohlo uškodiť.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Daniel Gallagher prednáša literatúru a filozofiu na Ralston College v meste Savannah v štáte Georgia.