Ďalšia porážka iránskej „osi odporu“ Libanon má nového prezidenta, Hizballáh sa len nečinne prizerá

Libanon má nového prezidenta. Je ním generál Joseph Aoun, cestu k jeho zvoleniu umožnila porážka Hizballáhu vo vojne s Izraelom.

Za nového prezidenta v druhom kole hlasovalo 99 zo 128 poslancov libanonského parlamentu, čím Aoun dosiahol viac než potrebnú dvojtretinovú väčšinu. Aoun hneď po voľbe zložil úradnú prísahu.

Nový prezident je, ako je v Libanone zvykom, členom maronitskej katolíckej cirkvi. Politický systém Libanonu od Taífskej dohody uzavretej na konci občianskej vojny v roku 1989 sa vyznačuje tým, že každá z troch najväčších náboženských skupín obsadzuje jednu z troch najvyšších ústavných funkcií – prezidentom je vždy kresťan, premiérom sunnitský a predsedom parlamentu šiítsky moslim, pričom každá z týchto skupín, ako aj menšina Drúzov kontroluje niekoľko ministerstiev.

Lepšie časy?

S voľbou Aouna sa v Libanone končí dvojročná éra bezvládia, ktorá pretrvávala od konca volebného obdobia predošlého prezidenta Michela Aouna v októbri 2022 (hoci nový a starý prezident majú rovnaké priezvisko aj pozadie v ozbrojených silách, nejde o príbuzných). Za posledné dva roky neuspelo až dvanásť pokusov zvoliť nového prezidenta.

Joseph Aoun slúžil v libanonskej armáde od roku 1983 a je všeobecne považovaný za kandidáta blízkeho Spojeným štátom a Saudskej Arábii. Saudskú Arábiu navštívil len krátko pred svojím zvolením, a hoci sa USA verejne nevyjadrili v jeho prospech, očakávalo sa, že USA a Saudi finančne podporia obnovu Libanonu len vtedy, ak bude Aoun zvolený za prezidenta, píše Financial Times.

Libanončanov neschopnosť parlamentu zvoliť nového prezidenta čoraz viac frustrovala. „Už nás nezaujíma, kto bude prezidentom,“ cituje FT jedného z Bejrútčanov. „Len nám dajte prezidenta, dajte nám vládu a pustite sa do obnovy krajiny. Prestaňte nás všetkých držať ako rukojemníkov svojich mocenských hier.“

Porážka pre Hizballáh

„Mojím mandátom bude otvorenosť voči Východu a Západu, medzinárodnému spoločenstvu, založená na vzájomnom rešpekte, suverenite Libanonu a slobode krajiny robiť vlastné rozhodnutia,“ vyhlásil nový prezident.

Jeho víťazstvo je znakom bezmocnosti Hizballáhu, ktorý je nielen ozbrojenou skupinou, ale aj politickou stranou a ktorý až donedávna voľbu nového prezidenta blokoval, a teda aj Iránu, ktorý skrze šiítskych militantov udržiaval v krajine značný vplyv.

Libanonský Hizballáh bol dlho dôležitým kamienkom v mozaike iránskej „osi odporu“ (muqawamah) proti Izraelu a v Libanone dokázal fungovať ako štát v štáte. Krajine to výrazne uškodilo, Hizballáh je považovaný nielen za jedného zo strojcov vraždy premiéra Rafika Haririho v roku 2005, ale dvakrát (2006 a 2024) krajinu zavliekol do vojny s Izraelom, ktorá v oboch prípadoch bola spojená so značnými ľudskými stratami a hospodárskymi škodami.

S tým má byť podľa nového prezidenta definitívne koniec. Aoun oznámil, že libanonská armáda má byť jedinou ozbrojenou zložkou v krajine – fakticky oznámil plánované odzbrojenie teroristickej organizácie a vyslúžil si potlesk veľkej časti poslancov, postrehol reportér agentúry Reuters Timour Azhari.

Aoun sľubuje aj koniec „uzavretých bezpečnostných zón mimo kontroly štátu, žiadne pašovanie drog ani zasahovanie do súdnych konaní“.

A hoci Aoun prisľúbil, že chce tlačiť na dodržanie prímeria a stiahnutie všetkých izraelských jednotiek z krajiny, pozorovatelia podotýkajú, že nepoužil slovo odpor, ktoré patrí k bežnej súčasti slovníka iránskej osi.

Iránsky annus horibilis

Pre iránsky teokratický režim je rok 2024 je skutočným annus horibilis, strašným rokom, v ktorom utrpel jednu porážku za druhou a stratil veľkú časť svojich spojencov na Blízkom východe.

V Pásme Gazy bola po útoku Hamasu na Izrael zničená veľká časť vojenského potenciálu tejto organizácie, o život prišli kľúčové postavy tohto hnutia ako Jahjá Sinvár, Mohamed Deif a Ismaíl Haníje (ktorý bol, pre Iránčanov obzvlášť ponižujúco, zabitý pri návšteve Teheránu). Hizballáh v Libanone stratil nielen svojho lídra Nasralláha, ale aj de facto celé velenie vojenského krídla, ako aj tisícky obyčajných bojovníkov a v Sýrii sa takmer cez noc zrútil režim Bašára al-Asada a k moci sa dostal protiiránsky naladený sunnitský režim.

Za zmienku stojí aj smrť iránskeho prezidenta Raísiho pri leteckej nehode na severozápade krajiny, i keď tá nesúvisí s iránsko-izraelským konfliktom.

Naopak, v Libanone mnohí veria, že po štyroch zlých rokoch – výbuchu v bejrútskom prístave, hospodárskej kríze a októbrovej vojne – im konečne svitá na lepšiu budúcnosť.