Nemecká vláda sa od rezolúcie o genocíde Arménov nebude dištancovať

Uviedol to podľa agentúry AP hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Merkelovej hovorca Steffen Seibert však zároveň zdôraznil, že uznesenie Bundestagu označujúce masové vyvražďovanie Arménov osmanskými Turkami z rokov 1915-1916 za genocídu, nie je právne záväzné. 

"Nemôže byť ani reči o tom", že by sa vláda od tohto uznesenia dištancovala. Parlament "má právo a možnosť vyjadriť sa k akejkoľvek otázke, kedykoľvek to uzná za vhodné, a vláda toto jeho zvrchované právo rešpektuje a chráni," uviedol na tlačovej konferencii v Berlíne Seibert, ktorý však zároveň dodal, že sám parlament označuje takéto uznesenia za právne nezáväzne.

Seibertovo vyjadrenie prišlo po tom, ako nemecký týždenník Spiegel bez udania zdroja naznačil, že nemecká vláda by sa mohla od uznesenia dištancovať v úsilí ukončiť diplomatickú roztržku s Tureckom.

Turecko bolo rezolúciou pobúrené a povolalo svojho veľvyslanca v Nemecku na konzultácie. Ankara zároveň odmieta povoliť poslancom nemeckého parlamentu navštíviť leteckú základňu Incirlik, kde sú dislokovaní príslušníci nemeckých vzdušných síl s prieskumnými a tankovacími lietadlami, ktoré sa podieľajú na ťažení proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS). 

Väčšina historikov sa zhoduje na tom, že systematické vyvražďovanie Arménov a ich deportácie Osmanskou ríšou, predchodkyňou moderného Turecka, si v rokoch 1915 a 1916 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Ankara však argumentuje tým, že Arméni, ako aj Turci a príslušníci ďalších národností, boli obeťami občianskej vojny.