Vláda dnes schválila tri návrhy, ktoré reagujú na tri požiadavky lekárskych odborárov. „Myslím, že je to ďalší konkrétny krok k cieľu, ktorým je dosiahnutie dohody,“ uviedol vo vyhlásení po rokovaní vlády minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Zároveň dodal, že vláda sa vyhláseniu mimoriadnej situácie vôbec nevenovala. Vďaka nej by po novom lekárom vo výpovediach, ktorí by v januári nenastúpili do práce, hrozilo väzenie.
Šéf rezortu zdravotníctva na skoršom stretnutí s novinármi opakovane zdôraznil, že chce s odborármi ďalej rokovať, aby sa dosiahla dohoda.
„Ja pre to urobím všetko, aby sme hľadali cestu k dosiahnutiu dohody a rokovali až do poslednej chvíle. A v otvorených oblastiach, ktoré sú a kde sa nerozchádzame na obsahu, ale skôr na nejakom časovom rámci a transparentnom procese, žiadam, aby nik nevyvolával také emócie, ktoré by dospeli do takého niečoho, čo si nik neželá, a to aby sa o pacienta nemal kto pri lôžku postarať,“ povedal Šaško.
Na tlačovej konferencii po rannom stretnutí so zástupcami zdravotníckeho sektora s novinármi bez odborárov poďakoval lekárom, ktorí nepodali výpovede. Tých, čo ich podali, vyzval, aby zvážili, či v nich zotrvajú.
Čas na dohodu sa kráti. Zostávajú už iba necelé dva týždne, a to vrátane vianočných sviatkov. Šaško však vyhlásil, že ak bude treba, je ochotný rokovať aj na Štedrý deň.
Lekárski odborári celkovo predložili ministerstvu 19 požiadaviek, vláda sa dnes venovala trom z nich.
Prvou požiadavkou bolo pozmenenie nariadenia vlády, ktoré sa venuje odbornej spôsobilosti na výkon počas materskej alebo otcovskej dovolenky. „Tento text je presne taký, ako sme ho odsúhlasili aj s predstaviteľmi lekárskych odborov,“ povedal Šaško.
Druhým bodom bola oprava uznesenia vlády o transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Po novom sa vláda zaviazala netransformovať na akciové spoločnosti ani nemocnice v pôsobnosti ministerstva obrany a vnútra.
Treťou požiadavkou bolo upravenie fungovania komisie, ktorá kontroluje plnenie memoranda podpísaného ešte v roku 2022.
Celkovo je podľa šéfa rezortu zdravotníctva splnených 14 požiadaviek.
Minister Šaško na stretnutí s novinármi uviedol, že okrem platov sú ďalšie štyri body, na ktorých nie je dohoda.
Tvrdí, že pri týchto štyroch bodoch ide len o to, kedy majú byť vyriešené. Niektoré opatrenia si podľa neho vyžadujú širšiu odbornú debatu. Ak by boli požiadavky prijaté bez pripomienkového konania a analýzy, „deštruoval by sa systém“. Novelu o mimoriadnej situácii pritom nikto nepripomienkoval a Slovenská lekárska komora v tejto veci dokonca podala podnet na generálnu prokuratúru.
Prvým nevyriešeným bodom je to, aby boli minimálne personálne normatívy zahrnuté do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Už dnes existujú pravidlá o tom, koľko lekárov a zdravotných sestier má byť na oddelení, odborári však chcú, aby riaditeľov k dodržiavaniu týchto pravidiel viazal zákon.
To je však problematické, keďže nemocnice čelia nedostatku zdravotníckych pracovníkov.
.jpg)
Predseda LOZ Peter Visolajský prichádza na mimoriadne zasadnutie sektorovej tripartity. Foto: TASR/Martin Baumann
Zástupcovia nemocníc varujú, že ak by sa požiadavka naplnila, mohlo by to ochromiť chod niektorých oddelení či dokonca celých zariadení. Viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk varoval, že v prípade zmeny zákona by sa obrátili na Ústavný súd.
Šaško je ochotný venovať sa i tejto otázke, no aj vzhľadom na reakciu zamestnávateľov potrebuje viac času. Riešenie je ochotný predložiť na prvú schôdzu parlamentu v novom roku.
Odborári taktiež požadujú opraviť Zákonník práce podľa riešenia, ktoré zaslali, a to do konca tohto roka. Aj to by minister zdravotníctva radšej riešil až na prvej vláde v novom roku. „Toto je jediný rozpor,“ uviedol.
Problematickejší je bod číslo 16, v ktorom odborári požadujú doplniť do zákona vyjasnenie o nepretržitej prevádzke. Predstavitelia nemocníc na stretnutí s novinármi vysvetlili, že toto riešenie by znamenalo, že lekári by pracovali v bežných osemhodinových zmenách.
Nemocnice sa proti tejto zmene búria a tvrdia, že by neboli schopné zabezpečiť takéto fungovanie. Aj štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko upozornil, že je potrebná širšia diskusia a nie je možné zmeniť fungovanie nemocníc len tak v priebehu pár týždňov.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo sa zároveň vyjadril, že od lekárov v skutočnosti ani nemajú spätnú väzbu, že by po takejto zmene túžili.
„Bolo už povedané, že možno by sa to dalo aplikovať v špeciálnych situáciách, možno na urgentoch alebo dajme tomu na jednotkách intenzívnej starostlivosti, ale vo všeobecnosti si myslím, že doterajší systém overený desaťročiami, keď lekári slúžia, netreba meniť,“ dodal.
Ministerstvo má problém aj s poslednou požiadavkou zo zoznamu. Tá hovorí o tom, že riaditelia nemocníc by mali niesť trestnoprávnu zodpovednosť za to, ak nezabezpečia dostatočné množstvo lekárov a sestier a tým ohrozia zdravie alebo život pacienta.
Rezort zdravotníctva upozorňuje, že trestná zodpovednosť vyžaduje, aby išlo o vedomé a úmyselné konanie.
Pri zabezpečovaní zdravotníckeho personálu je však často problém pre všeobecný nedostatok na trhu práce a podľa ministerstva nejde o úmyselné zanedbanie.
Napriek tomu Šaško aj tu povedal, že záležitosť by sa dala nejakým spôsobom riešiť podľa „moderných štandardov“, ktoré navrhuje napríklad OECD. „Je to elegantne riešiteľné,“ uviedol.
K otázke platov sa dnes minister zdravotníctva vôbec nevyjadril. Odborári požadujú, aby aj naďalej platil pôvodný automat na ich zvyšovanie. V rámci konsolidácie by totiž lekárom mali platy rásť v budúcom roku pomalšie, ako im garantovalo memorandum.
Lekárske odborové združenie na ministra zdravotníctva zatiaľ nereagovalo. Šéf LOZ-u však v rádiu Lumen povedal, že ak by vláda splnila ostatné požiadavky, lekári na zachovaní sľúbeného rastu platov trvať nebudú.

Utorkové rokovanie medzi ministerstvom zdravotníctva a lekárskymi odborármi sa zrušilo. Odborári tvrdia, že ho zrušil minister Kamil Šaško. Ten tvrdí, že sa na tom dohodli v predstihu.
„Keďže pozícia pána Visolajského je nateraz nemenná a vyžaduje si zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na toto minister nemá mandát. Preto bude najskôr informovať o tejto požiadavke vládu a následne pokračovať v rokovaniach s cieľom nájsť finálny kompromis. Na takomto postupe sa vzájomne dohodli telefonicky a v dostatočnom predstihu ešte pred začiatkom rokovania dnes popoludní,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Vo výpovediach tak naďalej zostáva viac ako 3300 lekárov z celého Slovenska. 1500 lekárov už podalo aj výpovede z nadčasov. „Je to reakcia na to, čo odznelo v médiách od pána ministra v posledných dňoch, a ten kriminalizačný zákon,“ povedal v pondelok šéf LOZ-u Peter Visolajský.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.