Načo je dobrý rozkol v Hlase Fico dostal korektív. Na niektoré svoje mantry už nemá väčšinu

V súvislosti s rebéliou v poslaneckom klube Hlasu sa skloňujú najmä také silné scenáre ako pád vlády, predčasné voľby či najnovšie vznik úradníckeho kabinetu riadeného z Prezidentského paláca.

To, že udalosti v dohľadnom čase naberú takýto spád, nie je veľmi pravdepodobné. Napriek tomu má aktuálny stav v Hlase vážne politické dôsledky. A tie sú z pohľadu krajiny v zásade pozitívne.

Keď dal Robert Fico v marci, teda po schválení zrušenia špeciálnej prokuratúry a novele trestných kódexov, rozhovor denníku Štandard, spomenul v ňom aj svoje ďalšie dôležité vnútropolitické priority.

Prvou bolo vyriešenie problému RTVS, čo Fico formuloval ako potrebu „zmeniť charakter“ verejnoprávnych médií.

Za ďalšiu veľkú prioritu Fico považoval reguláciu mimovládnych organizácií tak, aby sa obmedzil priestor pre takzvané „politické mimovládky“.

Ako to s týmito dvoma Ficovými vnútropolitickými prioritami vyzerá na konci roka?

Na zmenu charakteru telerozhlasu sa podujala SNS, ktorá plánovala ovládnuť Radu STVR svojimi nominantmi. Ako možný šéf rady sa spomínal generálny tajomník služobného úradu na ministerstve kultúry Lukáš Machala.

Pre nezhody medzi SNS a Hlasom sa však voľba členov Rady STVR stále odkladá a namiesto zmeny charakteru verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa v nich skôr konzervuje status quo. Ten síce nie je ukážkový a obidvom médiám sa dá viacero vecí vyčítať, nič také, čo by sa dalo nazvať orbanizáciou, sa však v nich nedeje.

Momentálna situácia v poslaneckom klube prezidentskej strany robí pritom dohodu medzi SNS a Hlasom vo veci verejnoprávnych médií ešte viac nepravdepodobnou. 

Situácia v Hlase robí dohodu vo veci verejnoprávnych médií ešte viac nepravdepodobnou. 

Zatiaľ stroskotal aj zámer obmedziť mimovládne organizácie. Aj v tomto prípade prišla s návrhom SNS. Všetky mimovládne organizácie, ktoré by sa niekedy obtreli o verejnú politiku, by boli zošnurované pravidlami adekvátnymi pre profesionálne lobistické firmy.

To znamená, že ak by napríklad združenie Plamienok, ktoré sa venuje hospicovej a paliatívnej starostlivosti, malo niekedy pripomienku k nejakému zdravotníckemu zákonu, hneď by sa z nich stali lobisti so všetkým administratívnymi povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú.

Skutoční lobisti, ktorí za to berú peniaze, by pritom zostali bez regulácie.

Premiér túto iniciatívu SNS privítal a označil ju za významný krok smerujúci k „posilneniu transparentnosti vo verejnom sektore“.

Návrh však opäť narazil na nedostatočnú podporu v Hlase a bol odsunutý na ďalšiu schôdzu parlamentu.

Niekoľkí zákonodarcovia Hlasu v parlamente zablokovali aj návrh poslanca Smeru, ktorý rušil povinnosť premiéra a členov vlády chodiť na zasadnutia výboru pre európske záležitosti vysvetľovať svoje zahraničnopolitické postoje.

Tento problém s parlamentnou väčšinou sa zo strany Fica nemusí vyriešiť ani prípadnou dohodou so skupinou poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Ak si traja-štyria poslanci Hlasu pôjdu aj naďalej svoju sólo jazdu, premiérove starosti s dostatkom hlasov na presadzovanie niektorých zákonov budú pokračovať.

Len niekoľko mesiacov po tom, ako Fico úspešne zavŕšil „blitzkrieg“ na špeciálnu prokuratúru a trestné kódexy, dostalo tak jeho vládnutie nie úplne zanedbateľný korektív. Nie od opozície ani od inštitúcií EÚ, ale priamo zvnútra koalície.

Netreba to preceňovať. Ale to, či pôjde o trvalý stav alebo len dočasnú záležitosť, je jednou z najzaujímavejších otázok budúceho roka.