Pohľad z Moskvy Uvedomujú si Rusi, že ich ekonomika krachuje?

Na decembrovým snehom pocukrovanej ceste medzi panelákmi na okraji Moskvy na poslednú chvíľu vymanévruje kuriér zrážku s čiernym mercedesom. Zastaví sa v zákrute, sekundu na seba hľadia. Strieborný elektrobicykel zahne doprava a ďalej sa rúti po chodníku dodať nejaké dobroty v teple čakajúcemu Moskovčanovi.

Keby sme hodnotili túto mikroepizódu pred naším panelákom z ekonomického hľadiska, nie je zreteľne jasné, kto by z nej vyšiel lepšie. Či vodič drahého crossoveru alebo pravdepodobne stredoázijský chlapec v modrej firemnej bunde na čínskom premiestňovadle.

Ruská ekonomika, čoraz viac sa prehrievajúca v dôsledku vojenskej agresie proti Ukrajine, vytláča na povrch nemálo bizarných momentov. Aspoň pre vonkajšieho pozorovateľa. Nemali by sme sa nimi nechať unášať a považovať ich za jednoznačné faktory blížiaceho sa krachu alebo, naopak, výdrže ruskej ekonomiky. Čosi však o stave krajiny Vladimira Putina vypovedajú.

Ruský ekonomický denník RBK s odkazom na analýzu personálnej agentúry hh.ru a logistickej firmy PEK minulý týždeň priniesol správu, že priemerný plat kuriérov v Rusku za jedenásť mesiacov tohto roka vyrástol o 15 percent v porovnaní s minulým rokom. Teraz si kuriéri môžu zarobiť priemerne 115 600 rubľov (cca 1 090 eur).

Podľa ruského denníka dostávajú viac, než je priemerný plat lekárov – 88 400 rubľov (830 eur), učiteľov – 47-tisíc rubľov (442 eur) alebo dokonca BI analytikov či dátových analytikov – 114 200 rubľov (1 075 eur).

Podľa analýzy kuriéri dostávajú vysoký plat v dôsledku nedostatku ľudí v tejto sfére. Za január až november vzrástol počet voľných pracovných miest pre kuriérov medziročne o viac ako 36 percent, zatiaľ čo počet záujemcov o túto profesiu klesol o 9 percent.

Je pritom zaujímavé, že kuriérske služby nie sú už výlučne doménou stredoázijských chlapcov, ktorí si privyrábajú pendlovaním na elektrobicykli po zmene s metlou v technických službách. Pokiaľ predtým kuriéri boli prevažne muži vo veku 25 – 40 rokov, teraz ide o mužov a ženy vo veku 18 – 60 rokov vrátane študentov a dôchodcov, uvádza analýza.

S určitou mierou preháňania by sa dalo povedať, že kuriéri sú v skutočnosti diverzanti, ktorí podrývajú chatrnú stabilitu ruskej ekonomiky. Aspoň tak to vidia niektorí ruskí úradníci.

Nedávno si šéf odboru rozvoja vnútorného obchodu ruského ministerstva priemyslu Nikita Kuznecov povzdychol, že kuriérske služby vysávajú z ekonomiky kádre.

„Tieto služby berú z iných sektorov ekonomiky také vzácne zdroje, ako sú pracovné sily. V skutočnosti sa tieto sily sťahujú z doteraz rentabilných sektorov ekonomiky alebo sektorov, ktoré môžu rásť. Napríklad výroba. Keby sa nediali isté veci v bankovom sektore (vysoké úrokové sadzby atď., pozn. autora), teraz by boli ideálne podmienky na rast ekonomiky, ale je nedostatok pracovných síl,“ vyhlásil Kuznecov.

„Nedostatok zamestnancov je kľúčovým problémom priemyslu a obchodu. Kde vzniká bohatstvo? Ako nás učí ekonómia, vzniká v priemysle. Ako je možné, že kuriér dostáva v Moskve 120- až 150-tisíc rubľov? To je oveľa viac, než berie univerzitný profesor,“ dodal ruský úradník.

Podľa neho v Rusku teraz pracuje najmenej 1,5 milióna kuriérov a taktiež zhruba 500-tisíc baličov tovaru a ďalších zamestnancov, pre ktorých si spotrebitelia „odvykli od banálnej zručnosti nakupovať“.

„Nehľadiac na dôležitosť digitálnej sféry, význam skutočnej výroby sa nikam nevytratil. Ak dôjde k masívnemu presunu ľudí z reálneho sektora do tohto, môže nám to jedného dňa spôsobiť skutočné problémy. Tie, ktoré, mimochodom, musíme riešiť počas špeciálnej vojenskej operácie: chýbajú nám zamestnanci (v priemysle), lenže kuriérov alebo taxikárov nemôžeme poslať do tovární.“

To už je výrok niekdajšieho prezidenta, premiéra a posledných niekoľko rokov Putinovho zástupcu v štátnej bezpečnostnej rade Dmitrija Medvedeva.

Dôvodom, prečo sa venujem z pohľadu Stredoeurópana takej na prvý pohľad podružnosti, ako je veľký počet kuriérov v Rusku, je zrkadlenie. Odraz života v Rusku. Rusi vo veľkomestách ešte stále žijú tak, ako keby vojna nebola. Konzumujú. Využívajú blaho spotrebného života, ako keby sa nič nedialo. Ďalej na východ na ruskom vidieku je situácia iná. Hoci nie kardinálne.

V úvode decembra nezávislá ruská sociologická agentúra Levada Centr zverejnila prieskumy, v ktorých zisťovala nálady ruskej spoločnosti a adaptáciu na stav, v ktorom sa bojujúca krajina nachádza.

Ako ruskí sociológovia zistili, bez ohľadu na príspevky západných médií samotní Rusi sú do istej miery presvedčení, že hlavné problémy spojené s vojnou sú skôr prekonané.

Za posledný rok a pol sa znížil počet Rusov, ktorí si myslia, že hlavné problémy spojené s takzvanou zvláštnou vojenskou operáciou ešte len prídu. Znížil sa z 52 na 32 percent. Súčasne sa zvýšil počet tých, ktorí veria, že Rusko už vojnové problémy prekonalo – takých je 15 percent (v apríli 2023 ich bolo 10 percent) alebo ich krajina aktuálne zažíva – tak odpovedalo 33 percent respondentov (v apríli 2023 ich bolo 27 percent).

Rusi vo veľkomestách ešte stále žijú tak, ako keby vojna nebola. Konzumujú. Využívajú blaho spotrebného života, ako keby sa nič nedialo. Ďalej na východ, na ruskom vidieku je situácia iná.

O tom, že hlavné problémy spojené so zvláštnou operáciou krajina už prekonala, častejšie hovoria mladí Rusi do 24 rokov (20 %) či bohatší respondenti (19 percent medzi tými, ktorí si môžu dovoliť bez problémov nakupovať tovar dlhodobej spotreby, ako je automobil a pod.). A taktiež tí respondenti, ktorí veria, že udalosti v krajine idú správnym smerom (18 %), tí, ktorí schvaľujú činnosť Vladimira Putina vo funkcii prezidenta (17 %), a takisto tí, ktorí dôverujú televízii a internetovým publikáciám ako zdroju informácií (18 %).

To, že hlavné problémy spojené s vojnou Rusko ešte čakajú, si myslia predovšetkým starší ľudia (43 percent medzi respondentmi vo veku 55 rokov a viac), menej finančne zaistení respondenti (47 percent medzi tými, ktorí si sotva môžu dovoliť kúpiť jedlo), tí, ktorí veria, že Rusko smeruje zlým smerom (57 %), tí, ktorí neschvaľujú činnosť prezidenta (59 %), tí, ktorí dôverujú youtubovým kanálom ako hlavnému zdroju informácií (45 %).

Dve tretiny opýtaných (66 %) vyjadrili dôveru v budúcnosť, o opaku hovorí 32 percent respondentov. V posledných dvoch rokoch po raste v roku 2022 sa tento ukazovateľ však výrazne nemení.

Pocit dôvery v budúcnosť prevláda u ruských mužov (68 %), mladých ľudí do 24 rokov (79 %), lepšie zaistených opýtaných (75 percent medzi tými, ktorí si môžu dovoliť tovar dlhodobej spotreby), obyvateľov Moskvy (76 %), tých, ktorí veria, že udalosti v krajine idú správnym smerom (77 %), tých, ktorí schvaľujú Vladimira Putina vo funkcii prezidenta (72 %).

Naopak, neistotu, čo sa týka budúcnosti, pociťujú skôr ruské ženy (34 %), staršie opýtaní (37 %), menej zaistení respondenti (45 percent medzi tými, ktorí si sotva môžu dovoliť kúpiť jedlo), obyvatelia miest s viac ako 500-tisíc obyvateľmi – teda regionálnych metropol (36 %). A, samozrejme, tí, ktorí veria, že Rusko ide zlým smerom (67 %), a tí, ktorí neschvaľujú činnosť prezidenta (83 %).

Viac ako tretina opýtaných Rusov (37 %) tvrdí, že žijú ako predtým, v posledných rokoch sa pre nich prakticky nič nezmenilo. Ďalších 16 percent respondentov vyhlásilo, že mohlo využiť príležitosti, ktoré sa objavili v posledných rokoch v súvislosti so situáciou vzniknutou v dôsledku vojny proti Ukrajine. Každý piaty Rus (22 %) tvrdí, že sa musí obracať, chopiť sa akejkoľvek príležitosti, aby zaistil sebe a blízkym normálny život. Šestnásť percent respondentov uviedlo, že sa museli vzdať svojho obvyklého životného štýlu. A 6 % opýtaných sa nedokáže prispôsobiť súčasnému životu.

Najčastejšie uvádzajú, že sa nemôžu prispôsobiť súčasnému životu alebo sa vzdali obvyklého životného štýlu ruskej ženy (25 %), starší respondenti (28 %), menej zabezpečenie respondenti (33 percent medzi tými, ktorí si sotva môžu dovoliť kúpiť jedlo) obyvatelia miest s viac ako 500-tisíc obyvateľmi (25 %), tí, ktorí veria, že Rusko ide zlým smerom (28 %), a, prirodzene, tí, ktorí neschvaľujú Vladimira Putina (31 %).

Nedá sa vylúčiť, že Rusi sú ovplyvnení propagandou, ilúziou dostatku alebo vojnovou eufóriou. Možno si žijú svoj posledný sýty rok pred ekonomickými problémami, ktoré môžu krajinu Vladimira Putina postihnúť. V dôsledku sankcií, ale aj vnútorných ekonomických problémov v súvislosti s vojnou.

Tento článok nie je snahou čitateľov na Slovensku presvedčiť o tom, že Rusi sú v pohode. Je to skôr dlhšia odpoveď na otázku, ktorú v poslednom čase dostávam pomerne často: uvedomujú si Rusi, že ich ekonomika krachuje?