Bilbordová kampaň Hlasu Strana Šutaja Eštoka sa chce vyviniť z konsolidácie, z opozície robí gamblerov

Na Slovensku prebieha nová bilbordová kampaň proti opozičným politikom s názvom Zadlžili Slovensko. Červeno-modré postery odkazujú na rovnomenný web.

„Títo gambleri zadlžili aj tvoju rodinu,“ oznamuje titulok webovej stránky, kde svietia podobizne piatich politikov – Michala Šimečku, Ľudovíta Ódora, Jaroslava Naďa, Igora Matoviča a Richarda Sulíka.

Ide o iniciatívu vládnej strany Hlas, ktorá sa kampaňou snaží obhájiť konsolidačné opatrenia. Web vznikol 19. septembra, teda len dva dni po tom, čo koalícia oznámila výrazné zvyšovanie daní a ďalšie úsporné opatrenia.

Hlas predstavuje súčasných opozičných politikov ako „gamblerov“, ktorí „hazardovali s budúcnosťou Slovenska“. Po rozkliknutí stránka náhodne vyberie jedného zo spomenutých politikov a bez dôkazov vypočíta, akú škodu zanechal vo verejných financiách. V prípade politikov PS vyratúva, koľko by stáli ich plány.

Všetkým politikom je na stránke možné poslať „odkaz pre gamblera“.

Vo „fikcii“ skončil Sulík najhoršie

Predsedovi Demokratov Jaroslavovi Naďovi web napríklad vyčíta „odzbrojenie slovenskej armády“. 

Škodu rozhodnutí bývalého ministra obrany stránka vyčísľuje na dve miliardy eur, za čo Slovensko mohlo vraj mať 133 kilometrov nových diaľnic a každé slovenské sídlisko ihrisko. Darovanie vojenskej techniky Ukrajine momentálne rieši vyšetrovací tím Darca na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, ktorý zriadil rezort vnútra vedený práve šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom.

Igorovi Matovičovi zas vyčíta neefektívne riadenie pandémie, ktoré vraj prinieslo škodu 1,6 miliardy eur a 20-tisíc mŕtvych.

Najhoršie obstál bývalý líder SaS Richard Sulík, ktorému web dáva za vinu predražené energie, na čom Slováci údajne stratili štyri miliardy eur.

Web píše aj o expremiérovi Ľudovítovi Ódorovi a Michalovi Šimečkovi. Nie však v kontexte, ako zadlžili Slovensko, ale čo by pre krajinu znamenalo ich vládnutie. Podľa spin doktorov Hlasu by progresívci pokračovali v zlom riadení verejných financií prostredníctvom „sociálneho a kultúrneho experimentu na Slovákoch“, čo by republiku stálo sedem miliárd eur.

Viaceré z výpočtov Hlasu pritom nesedia a strana ani nehovorí, ako sa k týmto číslam dostala. Na webe dokonca pripúšťa, že môže ísť o fikciu.

„Informácie a opisy môžu byť prikrášlené s cieľom zábavy alebo umeleckého vyjadrenia. Akékoľvek podobnosti so skutočnými osobami sú náhodné,“ píše sa na webe.

„Tieto očividné lži si už museli poistiť aj právne. Môže ísť vraj o fikciu, píšu malými písmenkami na konci webu. Nie že môže, ale aj ide,“ reagoval na web strany Hlas a jeho obsah expremiér úradníckej vlády Ľudovíd Ódor, ktorý bol v eurovoľbách lídrom kandidátky PS. „Konsolidovať nevedia, tak sa aspoň urputne snažia vyrábať vinníkov,“ komentoval súčasný europoslanec.

Hlas povolal Pellegriniho posilu

Agentúra Creo advertising, ktorá web vytvorila, na jar spolupracovala na prezidentskej kampani bývalého lídra Hlasu Petra Pellegriniho.

Hlas dokonca na sociálnych sieťach sponzoroval príspevky s odkazom na kampaňový web. Všimol si to Denník N s tým, že reklama cielila na prešovský región a skôr ženy, hlavne nad 65 rokov.

Je však zrejmé, že ide o marketingovú kampaň, ktorá sa snaží obhájiť konsolidáciu vládnej koalície. Každý tretí volič Hlasu si totiž podľa prieskumu agentúry Ipsos myslí, že Ficova vláda nenastavila konsolidáciu dobre.

Z prieskumu takisto vyplýva, že voliči koaličných strán a mimoparlamentnej Republiky si väčšinovo myslia, že za zlé hospodárenie môžu práve vlády Matoviča, Hegera a Ódora. Robert Fico teda svojich voličov presvedčil, hoci sa kritické hlasy objavujú.

Denník Postoj oslovil stranu Matúša Šutaja Eštoka s otázkou, aké boli dôvody založenia webu a koľko peňazí strana investovala do tejto kampane. Tlačové oddelenie strany v odpovedi iba uviedlo, že ide o aktivitu Hlasu, ktorej cieľom je „poukázať na nezodpovedné narábanie s financiami predchádzajúcich vlád.“

Kto môže za zlé verejné financie?

Vláda Roberta Fica od začiatku rámcuje konsolidáciu ako „splácanie dlhu za bývalú vládu“. Ako však ukazuje komentár Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nie je to celkom tak. Na to, že aktuálne máme verejné financie v najhoršom stave z Európskej únie, malo zásadný vplyv aj konanie predchádzajúcich Ficových vlád.

Podľa rady môžeme vidieť zhoršovanie stavu od roku 2015. Rôzne opatrenia totiž prispievali k zvyšovaniu verejného dlhu. Išlo pritom o ekonomicky veľmi dobré časy a mnohé krajiny ich využili na to, aby dosiahli prebytkové hospodárenie. My sme, naopak, deficit prehlbovali.

„Zatiaľ čo iné krajiny mali vyrovnanú bilanciu alebo išli do prebytku, my sme sa zrazu priblížili pred pandémiou k maximálne dovolenému stropu,“ povedal v rozhovore pre Postoj šéf rady Ján Tóth. Podľa pravidiel Európskej únie totiž môže deficit dosiahnuť maximálne tri percentá HDP.

Zhoršovala sa aj dlhodobá udržateľnosť, ktorá je ďalším kľúčovým ukazovateľom hovoriacim o tom, ako vláda hospodári.

Pre vývoj deficitu bolo podľa Tótha rozhodujúce to, na akú úroveň sa dostal pred pandémiou. Ak by sme do nej boli vstúpili s vyrovnaným rozpočtom, deficit by bol v tomto krízovom roku dosiahol iba 2,8 percenta, čo je menej, ako malo Nemecko.

Ruku k dielu potom priložili aj vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ale ani nie tak hospodárením cez pandémiu, ktoré bolo úspornejšie ako v mnohých iných európskych krajinách, ale skôr štedrými prorodinnými opatreniami prijatými v roku 2022. Voľná jazda, ktorú parlamentu priniesla úradnícka vláda, to už iba dorazila.

Fico, Matovič či HegerKto môže za to, že si musíme uťahovať opasky

Kristína Votrubová