Od Ruska závislí, ale nie ruskí Abcházci protestujú proti novej dohode s Ruskom, odstúpil premiér aj prezident

Abcházsky „prezident“ Aslan Bžania podal demisiu po tom, čo asi tisícka demonštrantov obsadila parlament a požaduje jeho odstúpenie. Pri protestoch bolo zranených 13 ľudí. Spolu s Bžaniom odchádza i premiér neuznaného pseudoštátu Alexandr Ankvab.

Príčinou protestov je plánovaná hospodárska dohoda s Ruskom. Miestni obyvatelia sa obávajú, že dohoda umožní bohatým Rusom skupovať v Abcházsku vo veľkom nehnuteľnosti a pozemky a že tie sa tak stanú nedostupnými pre bežných Abcházcov.

Demonštranti však napriek tomu podotýkajú, že naďalej podporujú úzke vzťahy s Ruskom, ktoré je hlavným protektorom separatistického regiónu. „Veríme, že to neovplyvní naše vzťahy s Ruskom, pretože toto je vnútorná záležitosť,“ myslí si jedna z demonštrantiek. „Je to o tom, ako chce náš prezident manažovať ekonomiku. O tom, že chce namiesto vybudovanie stabilnej ekonomiky v krajine zdroje posunúť iným ľuďom, a to spôsobom, ktorý prospeje jemu osobne.“

Odborníčka na Kaukaz Olesya Vartanyan hovorí pre BBC: „Je celý balík legislatívy, ktorú Rusko Abcházsku nanútilo. Je to o tom, aby tam mohlo viac Rusov vlastniť nehnuteľnosti a aby tam viac Rusov mohlo podnikať. A musím povedať, že Rusko požadovalo takúto legislatívu od Abcházska už od chvíle, keď ho uznalo za nezávislý štát. Abcházsko sa snažilo odmietať to, ale teraz nadišla chvíľa, keď si to Rusko chce vynútiť,“ vysvetľuje. Podľa odborníčky Rusom hrá do karát aj to, že Tbilisi je v súčasnosti zamestnané vnútornými problémami.

Vartanyan pripomína, že už poslední traja prezidenti boli zvrhnutí protestmi, no podotýka, že každý budúci prezident bude musieť naďalej udržiavať dobré vzťahy s Kremľom.

Poslanec Tengiz Džopua navrhuje riešenie politickej krízy odstúpením prezidenta a premiéra a vytvorením dočasnej koaličnej vlády, ktorá bude v úrade do predčasných volieb.

Bžania, ktorý to spočiatku odmietal a bol ochotný odstúpiť, iba ak sa demonštranti stiahnu z parlamentu, sa dočasne zdržiaval vo svojej rodnej dedine obklopený svojimi lojalistami. Demonštranti však Bžaniovi neverili a argumentovali, že by po ich stiahnutí sa neodstúpil. Nakoniec sa Bžania poddal tlaku protestujúcich.

Medzi Ruskom a Gruzínskom

Abcházsko sa od Gruzínska odčlenilo v krvavej občianskej vojne v rokoch 1992 – 1993, ktorú Abcházci vyhrali s pomocou Ruska. Moskva odvtedy v regióne naďalej udržiava jednotky a uznala ho za „nezávislý“ po vojne s Gruzínskom v roku 2008, väčšina štátov sveta ho však naďalej považuje za súčasť Gruzínska.

Z polmiliónového obyvateľstva po vojne a vyhnaní väčšiny Gruzíncov dnes v regióne žije už len zhruba štvrť milióna obyvateľov. Podiel Abcházcov v dôsledku etnických čistiek stúpol z 18 % na zhruba 50 %. Zvyšnú polovicu tvoria Arméni (prevažne potomkovia utečencov z Osmanskej ríše v 19. storočí), Gruzínci a malý počet Rusov.

Abcházsko sa nachádza na severozápade Gruzínska. Zdroj: X/True Caucasus

Krymský scenár?

Keďže takmer žiaden štát na svete Abcházsko neuznáva, väčšina obyvateľov vďačne prijala ruské pasy. Odborníci túto „pasportizáciu“ považovali za jeden z krokov smerom k oficiálnej anexii gruzínskych regiónov Ruskom.

Plazivá anexia separatistických regiónov Gruzínska znepokojovala Gruzíncov už pred vojnou na Ukrajine, ale odporcov našla aj medzi Abcházcami.

Na rozdiel od ďalšieho, výrazne menšieho separatistického regiónu Južné Osetsko, kde jestvuje početná podpora zjednotenia regiónu s ruským Severným Osetskom, Abcházci sú hrdí na svoju (i keď medzinárodne neuznanú) „nezávislosť“, a aj keď Rusov potrebujú ako garantov svojho statusu, rozhodne nechcú byť svojím väčším susedom pohltení.

Abcházci preto citlivo reagovali na viaceré ruské kroky, ktoré vnímali ako porušenie svojej suverenity.

Chruščovova dača

V januári 2024 Abcházci protestovali napríklad proti odstúpeniu štátnej dače v meste Picunda (po gruzínsky Bičvinta).

Tá bola vybudovaná ešte pre sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova a aj po vyhlásení nezávislosti Gruzínska zostala pod ruskou kontrolou. Kremeľ ju celé desaťročia bezplatne využíval a dodatočne navrhol dohodu, podľa ktorej by sa aj oficiálne stal „vlastníkom“ dače a okolitých pozemkov.

Bývalý abcházsky eštebák a „prezident“ Aslan Bžania osobne patril medzi najvýraznejších podporovateľov zmluvy, ktorá mu mala zaistiť priazeň Kremľa.

„Musíme sa vzdať štátnej dače, inak sa Rusko obráti k Abcházsku chrbtom,“ argumentoval Bžania v roku 2022.

Miestni dohodu kritizovali a požadovali zmeny, ktoré by zachovali ich prístup k rozsiahlym pozemkom okolo dače. Podľa Ruskom navrhnutej dohody by Kremeľ nezískal len pozemok s rozlohou 180 hektárov prináležiaci k samotnej dači, ale aj okolité územie s celkovou rozlohou vyše 340 hektárov. Zostali však nevypočutí.

„Možno dúfajú, že keď elity ,postúpili‘ Picundu, Moskva nebude taká nástojčivá pri presadzovaní svojich ďalších iniciatív vo vzťahu k Abcházsku. Menovite prijatia zákona o bytoch, ktorý v skutočnosti umožňuje Rusom obísť existujúci zákaz nákupu rezidenčných nehnuteľností v krajine, [a] prístup k energetickému sektoru pre veľké ruské podniky. Ale zdá sa mi, že je to ilúzia. Nie, nekončí sa to panstvom Picunda. Práve naopak, je to len začiatok,“ nazdáva sa abcházsky komentátor Inal Chašig, ktorý transfer dače nazval „nocou vzdania sa suverenity“.

Čoskoro vo vojne?

Predmetom ďalších kontroverzií sa stal aj ruský plán vybudovať novú námornú základňu v pobrežnom meste Očamčire. Rusko sa snaží stiahnuť svoje námorníctvo mimo dosahu ukrajinských rakiet a dronov, ktoré už viackrát zasiahli prístavy v Sevastopole a Novorossijsku.

Abcházci sa obávajú, že by sa Očamčire časom takisto mohlo stať terčom pre ukrajinskú armádu. Proti mocnému susedovi však nemajú veľmi na výber, Abcházsko je hospodársky závislé od finančnej pomoci z Moskvy a ruských turistov, najväčším strašiakom je však predstava, že by Moskva prestala garantovať abcházsku „nezávislosť“.

„Vo všeobecnosti by Bžania nemohol odmietnuť Putina, aj keby ukrajinské drony bombardovali Očamčire každý deň,“ hodnotil preto kaukazský portál JAM News.