Predčasné nemecké voľby 23. februára Tretia najväčšia ekonomika sveta mala obavy, či bude vedieť zohnať papier na volebné lístky

Keď Donald Trump v kampani vyhlásil, že v prípade svojho zvolenia „za 24 hodín“ vyrieši vojnu na Ukrajine, asi sám netušil, že sa mu niečo v tomto štýle podarí oveľa rýchlejšie: konečný výsledok amerických volieb ešte ani nebol zverejnený – a jednoznačný víťaz Trump už vyriešil nemeckú vládu. Rekordne neobľúbená trojkoalícia s pomenovaním „semaforová“ padla ešte v ten istý večer.

O udalostiach poslednej stredy vieme aspoň toľko, že spolkový kancelár Olaf Scholz s argumentom, že Nemecko po výpadku Trumpovej Ameriky potrebuje viac prostriedkov na vyzbrojenie Ukrajiny, od ministra financií Christiana Lindnera ultimatívne žiadal uvoľnenie ústavnej dlhovej brzdy. Lindner – zároveň predseda najmenšej z troch koaličných strán, pravicovoliberálnej FDP – Scholzovi nevyhovel a ten ho s veľkou chuťou vyhodil z vlády. Odvtedy vládne už len kabinet menšinovej koalície tvorenej zo Scholzovej SPD a strany Zelených.

Nasledovalo šesťdňové dohadovanie o termíne predčasných volieb. Nemecká ústava dáva spolkovému kancelárovi úplne voľnú ruku pri otázke, kedy sa mu ráči položiť otázku dôvery (Vertrauensfrage) v Spolkovom sneme. Kancelár so sebavedomím chytráckeho šmolka sa rozhodol, že to urobí až 15. januára – a pokojne si do marca doúraduje. Ten plán trochu pripomína nekonečný koniec vlád Hegera a Ódora, riadne voľby Spolkového snemu už boli stanovené na 28. septembra 2025.

Scholz rýchlo zistil, že na také dlhé odďaľovanie predčasných volieb mimo svojej SPD nenájde spojencov. Hlavná opozičná strana, kresťanskodemokratická únia z CDU a CSU, avizovala, že menšinovej vláde pred položením Vertrauensfrage nemieni dodať hlasy. Scholz napokon cúvol a našiel sa kompromis – voľby budú 23. februára.

Nemecká vláda v troskáchPokrokársky experiment nevyšiel, semafor už nesvieti

Christian Heitmann

Papierová kauza

Celkom výpovedná pre dnešný stav Nemecka bola „papierová kauza“ z posledných dní. V jej centre stála Ruth Brandová, dovtedy neznáma predsedníčka spolkovej volebnej komisie.

Ten post je ako v mnohých krajinách politickou nomináciou, pri ústavnoprávnom purizme nemeckej politiky to obvykle nepredstavuje problém. Brandová však vyvolala dojem, že podporuje „svojho“ kancelára v jeho snahe usporiadať voľby čo najneskôr: varovala pred „nevypočítateľnými rizikami“ predčasných volieb. Problémy by mohli podľa nej vzniknúť už pri obstarávaní papiera a zadávaní zákaziek poskytovateľom tlačiarenských služieb.

Bastian Beeck, výkonný riaditeľ najväčšej nemeckej spoločnosti na tlač hlasovacích lístkov, sa dal počuť, že januárový termín volieb by bol riskantný: „V každom prípade by sa mali ponechať dva až tri týždne navyše. S odretými ušami by sme to síce mohli zvládnuť. Papier je už dlho rezervovaný, to nie je problém. Ale krátke termíny by spôsobili, že voľby by boli podstatne náchylnejšie na chyby.“

Teraz už nevydržali mlčať najvyšší celoštátni predstavitelia tlačiarenského aj papierenského priemyslu krajiny, ktorá sa po dobehnutí Japonska pýši titulom tretej najväčšej ekonomiky sveta: obaja zástupcovia vyhlásili, že problém v zabezpečení dostatočného množstva hlasovacích lístkov na rýchle predčasné voľby nevidia.

Regionálny politik čerstvej opozičnej strany FDP vyzval na zbierku: „Všetci znepokojení občania môžu predsedníčke spolkovej volebnej komisie pre istotu odovzdať papierový dar.“

Do národnej papierovej krízy sa už zamiešalo aj zahraničie. Europoslanec poľskej vládnucej strany Občianska koalícia navrhol: „Ak Nemecko potrebuje tlačiarne a papier, oboje našim susedom určite poskytneme. Poľské firmy na tom aj zarobia, čo ešte viac zvýši konkurencieschopnosť nášho hospodárstva.“

Kríza je nateraz zažehnaná

Najneskôr teraz sa Nemecko v súvislosti s papierovou otázkou ocitlo na pokraji ústavnej krízy. Niektorí politici CDU pod vedením šéfky ekonomického krídla Gitty Connemannovej žiadali výmenu Brandovej hneď po znovuzvolení Bundestagu: „Tento úrad musí byť mimo podozrenia. Jej povesť je už pošramotená, preto si osobne nemyslím, že bude po voľbách na svojom poste udržateľná.“

Eskalácia gradovala, keď nový generálny tajomník Scholzovej SPD Matthias Miersch, ktorý už len vďaka svojmu prenikavému hlasu slúži na účinné odstrašenie politických nepriateľov, označil útoky CDU/CSU na Brandovú za veľmi problematické: „Je to voda na mlyn extrémistov.“ 

Podľa Mierscha sme na príklade Donalda Trumpa v USA videli, čo to znamená, keď sa útočí na inštitúcie zasadzujúce sa za dodržiavanie zákonného procesu.

Nemecko môže hovoriť o šťastí, že po tomto dôraznom varovaní sa aspoň neuskutočnil nemecký útok na Kapitol. Kompromis s 23. februárom uspokojil všetkých: papierne aj tlačiarne, mocibažnú opozíciu, otrávených koaličníkov aj samotného Scholza, ktorý takto aspoň nepredbehne smoliara Kurta Georga Kiesingera na pozícii kancelára s najkratším funkčným obdobím v histórii SRN.

Najsilnejšie európske hospodárstvo ide do recesieAko nemecká ekonomika vo volebnom roku zamieša kartami

Christian Heitmann

Všetci sú akísi optimisti

Všeobecne môžeme vidieť, že všetci zúčastnení vyzerajú po preskočení papierovej priepasti až nepatrične veselo: pravicoví nacionalisti z AfD, o ktorých sa odrazu nikto nezaujíma, sa zatiaľ držia na preferenciách okolo 17 – 19 percent. 

Scholz s 15 – 16 percentami pre SPD síce o obhájení postu kancelára môže iba snívať, dostal však plné štyri mesiace na to, aby odvrátil neslávny politický osud.

Zelený vicekancelár si v televízii hlboko zafilozofoval a pri zelených preferenciách 10 – 12 percent sa už vidí ako „kandidát na kancelára“. 

Liberáli vyhodeného financmajstra Lindnera z nezvoliteľnej úrovne štyroch percent aspoň stúpajú, no a nové ľavicovokonzervatívne BSW síce momentálne padá, ale so vstupom do Spolkového snemu môže stále rátať.

Celé Nemecko dnes považuje Friedricha Merza, predsedu CDU a parlamentného lídra CDU/CSU, za budúceho kancelára. Jeho únia by momentálne získala 32 – 34 percent. V krajine, ktorá je v pazúroch bezvýchodiskového ekonomického úpadku, vyzerá tento ekonomický liberál ako muž na správnom mieste.

Motivačný tréner

Merz vo večer pádu Scholzovej vlády už Nemcom začal robiť motivačného trénera: „podstata“ (Substanz) nemeckého hospodárstva je dobrá, Nemecko musí len prestať „vystupovať“ z mnohých technológií pred tým, než „vstúpi“ do inej technológie. Už v prvej tolkšou ospevoval krásu práce, ktorá znamená pre človeka oveľa viac „ako len nepríjemné prerušenie voľného času“.

Nie príliš ľudový zbohatlík Merz, ktorý sa v širokom obyvateľstve nikdy netešil veľkej obľube, zvládol teda prvý týždeň zo štyri a pol mesiaca dlhej predvolebnej kampane. Jeho CDU môže padať iba vtedy, ak 69-ročný proatlantický neokon povie v kampani nejaké hlúposti. To nie je úplne vylúčené, bývalý zamestnanec BlackRocku si ústa na špacír púšťa celkom rád.

V každom prípade ho čakajú ešte nepríjemné otázky. Je ľahko hodiť zrýchlený ekonomický úpadok posledných troch rokov na bezhlavú klimatickú a energetickú politiku SPD a Zelených – ktorých však po 23. februári pravdepodobne bude potrebovať ako koaličných partnerov, v najhoršom prípade dokonca oboch.

S kým po voľbách?

Najviac nepríjemnou pravdou je, že takmer všetky choroby, ktorými Nemecko dnes trpí, možno vystopovať až k 16-ročnej vláde kancelárky z radov CDU Angely Merkelovej. Aby sme pomenovali iba sporné rozhodnutia z oblasti energetickej politiky: odstúpenie od jadra, odstúpenie od uhlia, zvýšenie závislosti od ruského plynu, zákaz technológie na boj proti klimatickým zmenám CCS („zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého“), uprednostnenie x-násobne drahších podzemných káblov pri výstavbe elektrického vedenia – to všetko je neblahým dedičstvom vládnutia Merzovej politickej strany.

Merz sľubuje, že CDU/CSU sa poučila z chýb najmä v migračnej a energetickej politike. Keďže bol v čase páchania týchto hriechov mimo politiky, myslí to podľa všetkého vážne. Nemôže si však dovoliť poslať Zelených úplne do pekla: CDU v troch dôležitých spolkových krajinách vládne spolu s nimi, a ak sa už teraz zaviaže k SPD ako jedinému prijateľnému koaličnému partnerovi, bude vydierateľný.

Má predpoklady na to, aby bol lepším kancelárom než Scholz – táto latka nie je vysoká. Je však otázne, či ako kancelár nového stredoľavého zlepenca bude vedieť čeliť aspoň najväčším výzvam, pred ktorými Nemecko stojí. Napríklad výzve, že čoraz menej ľudí po celom svete si chce kúpiť nemecké auto.

Merz čoskoro uvidí, že hroziaci nedostatok papiera na tlačenie volebných lístkov bol ešte celkom milou krízou.