Neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý vo voľbách hlavy štátu získal podporu 1,2 milióna ľudí, bude spolupracovať s Progresívnym Slovenskom. Pre portál Aktuality to potvrdili viaceré zdroje z prostredia najsilnejšej opozičnej strany.
Bývalý minister zahraničia by mal oficiálne oznámiť spojenie s progresívcami čoskoro. Zatiaľ však nie je jasné, či vstúpi do hnutia a o akú formu spolupráce pôjde.
Korčok sa sám označuje za umierneného konzervatívca, hoci viacero konzervatívnych komentátorov tvrdí, že tomuto prostrediu nerozumie. Kritizovali napríklad aj fotografiu s progresívnou evanjelickou farárkou počas prezidentskej kampane.
Podľa Aktualít diskutuje s progresívcami aj bývalá poslankyňa KDH Martina Bajo Holečková.
V súvislosti s Korčokom sa spomínali viaceré politické strany. On sám o svojej budúcnosti po prezidentských voľbách nechcel hovoriť.
Začiatkom augusta povedal, že sa chce angažovať v politike. „Do politiky pôjdem z jedného jediného dôvodu, že Slovensko má na viac. Čas aj formu, prosím, nechajte na mňa. Parlamentné voľby – lebo o tie ide a tam sa chcem angažovať – sú o tri roky. Dajte mi, prosím, pre mňa ešte priestor, akou formou to bude,“ hovoril na festivale Atmosféra v Hontianskych Nemciach v diskusii Denníka N.
Počas leta sa hovorilo aj o Korčokovom vlastnom projekte. Holečková však v priebehu septembra povedala, že zastáva rovnaký názor ako Korčok, že Slovensko nepotrebuje ďalší politický subjekt. „Politických strán je na Slovensku už dosť, takže si obaja vyberieme z tých existujúcich,“ napísala odídenkyňa z KDH na sociálnej sieti.

V druhom kole prezidentských volieb získal Korčok 1,2 milióna hlasov, pričom ho volili pomerne disciplinovane voliči strán PS, SaS či Demokrati. Korčok však kandidoval ako občiansky kandidát. Získal aj nejaké hlasy voličov KDH.
Konzervatívni voliči mohli mať s Korčokom problém napríklad v otázke registrovaných partnerstiev. Exminister zahraničia sa štyri dni pred prezidentskými voľbami vyjadril, že ak by parlament prijal registrované partnerstvá, tak by ich ako prezident podpísal.
Podľa Korčoka už slovenská spoločnosť dozrela a „bez problémov“ by zvládla prijať „rovnosť občanov“ bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Korčok však vždy v tejto súvislosti dodal, že si ctí ústavu, kde je napísané, že manželský zväzok je zväzok muža a ženy.
Rovnako tak aj Holečková by zahlasovala za registrované partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia. Deklarovala to v odpovedi pre Aktuality, mesiac po jej odchode z KDH sa tak ukázala jej hodnotová odlišnosť od zvyšku poslaneckého klubu kresťanský demokratov.
Napriek veľkému potenciálu mu mesiac po prezidentských voľbách agentúra Focus namerala, že až 53 percent ľudí nechce vidieť Korčoka v straníckej politike. Naopak, privítalo by ho tam 35 percent respondentov. Z prieskumu tiež vyplynulo, že väčšina voličov PS chce, aby Korčok založil novú politickú stranu.
Korčok dostal ponuku do straníckej politiky ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Lanárili ho liberáli z SaS, núkali mu post volebného lídra. Exminister vtedy ponuku odmietol, hoci Richard Sulík s jeho účasťou na kandidátke už rátal.
Po prezidentských voľbách bol Korčok v kontakte aj so stranou Demokrati. Od Jaroslava Naďa by dokonca získal post lídra. „S Ivanom sa bavím dlhodobo a nemám potrebu o tom viac informovať. Ivan sa musí rozhodnúť,“ komentoval Naď v rozhovore pre Postoj.
.jpg)
Foto: TASR/Jaroslav Novák
Denník N začiatkom augusta písal, že najintenzívnejšie rokuje Korčok práve s PS. „Áno, stretol som sa s Michalom Šimečkom viackrát, aj spolu komunikujeme. No rozprával som sa v prechádzajúcom období aj s Braňom Gröhlingom zo Sasky, aj s Jarom Naďom z Demokratov,“ hovoril bývalý šéf diplomacie.
Korčok si dal v júli v agentúre Focus spraviť prieskum. Sledoval, ako by jeho vstup do straníckej politiky zamiešal kartami. Z dát vyplynulo, že ak by posilnil progresívcov, tak PS by získalo asi šesť percentuálnych bodov, klesla by však podpora SaS.
Vstup exministra do SaS by liberálom zabezpečil takmer sedem percentuálnych bodov a strana Branislava Gröhlinga by sa vyšvihla na 14 percent. V taktom prípade by PS stratilo päť percentuálnych bodov.
Ak by sa neúspešný kandidát z prezidentských volieb rozhodol pre Demokratov, strana by získala viac ako osem percentuálnych bodov, mala by teda volebné preferencie na úrovni 13 percent. PS a SaS by pri takomto scenári stratili po tri percentá.

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.