Pohľad z Moskvy Putin dvíha varovný prst. Ako vníma jadrové zbrane ruská spoločnosť?

Minulý víkend sme s manželkou boli na prechádzke v našom parčíku. Oáza zelene zovretá medzi panelákmi, komunistickými aj tými jeľcinovskými, ozdobená pokojnou hladinou umelého jazierka, ktoré vyteká kamsi do hĺbky ruskej metropoly, je miesto, kam vozíme nášho syna odpočívať.

Prvý spánok si dáva väčšinou doma. Druhý má v moskovskej prírode.

Výhoda parčíka spočíva v tom, že je v ňom medzi stromami relatívny pokoj. Stavba pravoslávneho Kostola ikony Matky Božej na protiľahlom brehu speje k úspešnému koncu. Nad svätostánkom sa týčia cibuľovité kopuly. Rev píl a klepot kladiviek utíchli.

Hlučné moskovské ticho, teda neustále vrčanie automobilov a pípanie, občas naruší nepríjemné túrovanie motorov či iný hurhaj. Ale na to si už ušká nášho malého pána zvykli a nevytrhne ho to z jeho bábätkovského spánku.

Keď sme sa vracali z parku domov, z ústrania sa k nám niesol jačavý zvuk. Pripomínal sirénu. Manželke ihneď napadlo, že sa na našu štvrť rúti ukrajinský dron a obrana mesta varuje pred útokom.

Jej obava bola úplne racionálna. Vojna sa sem-tam vynorí aj hlboko za frontovou líniou. Na ruské mestá občas mieria dronové útoky. Cielia na rafinérie, elektrárne alebo muničné sklady. Keď bola v lete so synom na chalupe, na susedné mesto ukrajinské lietadielka s náložou zaútočili hneď dvakrát.

A tak mala z vytia pripomínajúceho sirénu strach. To dá rozum.

Zvuk však prichádzal iba z jednej strany. A chvíľkami ustával. Stĺpy elektrického vedenia, na ktorých sú zhruba rok umiestnené amplióny civilnej obrany, nevydali ani hláska. Zato s revom sa k nám prirútil traktor technických služieb.

Citujem zo správy telegramového kanála našej štvrte:

„V nedeľu 6. októbra 2024 ticho a pokoj obyvateľov narušilo silné kvílenie, ktoré pripomínalo výstražnú sirénu. Ukázalo sa, že týmto spôsobom boli vykonávané práce na upratovaní lístia prostredníctvom technickej služby.

Zamestnanec technickej služby, ktorý agregát obsluhoval, sa správal agresívne, bránil verejnému inšpektorovi vo výkone jeho právomoci a kričal: ,Daj ten telefón preč!‘ A zámerne na inšpektora nasmeroval hadicu sacieho zariadenia.

Na základe výsledkov kontrolného a dozorného opatrenia, vzhľadom na skutočnosť, že v oblasti rezidenčnej zástavby prebiehajú príliš hlučné práce, budú voči technickým službám štvrte X prijaté opatrenia vyplývajúce zo zákona.“

Rusi menia jadrovú doktrínu

Z hrozby dronového útoku sa stala lokálna dráma o hlasnom vysávači a nevľúdnom zametačovi. Falošná signalizácia obyvateľov našej štvrte zneistila a vyrušila z nedeľného pokoja. Čo by sa asi stalo, keby Západ povolil Ukrajine používať rakety dlhšieho dosahu proti cieľom na ruskom území? Bola by väčšia panika? Hľadali by Moskovčania najbližšie úkryty?

Súdiac podľa reaktívne pokojnej reakcie na hučanie traktora, je na to ťažké odpovedať. Vojna je pre Moskovčanov skôr ekonomický ako bezpečnostný problém. Raketovú hrozbu z Ukrajiny však veľmi vážne berie Kremeľ. Mení preto dokonca svoju jadrovú doktrínu. A ako potvrdzujú experti, Rusko znižuje prah použitia jadrových zbraní.

Vladimir Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady o jadrovom odstrašovaní koncom tohto septembra oznámil zmeny pravidiel použitia jadrových zbraní. Po novom by ich Rusko mohlo využiť vo viacerých situáciách než doteraz. Napríklad pri napadnutí Bieloruska iným štátom alebo pri vypustení vzdušných zbraní, a to vrátane dronov, smerom k Rusku.

„Takúto možnosť budeme zvažovať, ak dostaneme spoľahlivé informácie o masívnom nasadení prostriedkov vzdušného a kozmického útoku a ich prekročení našej štátnej hranice. Mám na mysli strategické a taktické lietadlá, riadené strely, bezpilotné lietadlá, hypersonické a iné lietadlá,“ spresnil Putin.

„Rusko sa všeobecne snažilo nemeniť svoju vojenskú doktrínu v jadrovej časti, ale keď zaregistrovalo, že krajiny kolektívneho Západu vrátane troch jadrových členov NATO pokračujú v eskalácii, zintenzívňujú eskaláciu alebo pripúšťajú možnosť zintenzívnenia eskalácie, začalo zvažovať nové možnosti, ktoré sa na začiatku ukrajinského konfliktu neplánovali. Áno, prah použitia jadrových zbraní sa znižuje,“ povedal mi v rozhovore Vladimir Orlov, riaditeľ vplyvného ruského bezpečnostného think-tanku PIR Centr.

„Kolektívny Západ musí pochopiť, že dodávkami zbraní dlhého doletu Ukrajine, ktoré ohrozujú bezpečnostné záujmy Ruska, jeho vojenský a ľudský potenciál, a povolením Ukrajine použiť tieto zbrane na území Ruskej federácie Západ prekračuje línie. Západ sa tým zapája do konfliktu,“ dodáva expert.

Áno, je to ako ten známy vtip: Rusko bojuje na Ukrajine so Západom, ale Západ sa neuráčil ani po bezmála troch rokoch na bojisku ukázať. Tak to vidíme my.

Ako vníma jadrové zbrane ruská spoločnosť?

Moskva je však skutočne presvedčená, že konflikt proti Ukrajine má mnoho rozmerov. Jedným z nich je, že Západ využíva Ukrajinu na oslabenie Ruska. Nie, nepýtajte sa, prosím, prečo teda ruská armáda ako prvá napadla susednú krajinu a spadla do tej „západnej pasce“.

Keď je však reč o líniách, Moskva sa často vyhráža, že to či ono je prekročením línií. Pred vojnou a na jej začiatku to boli dodávky protitankových zbraní Ukrajine. Potom to bola napríklad dodávka západných tankov a munície s ochudobneným uránom pre ne. Následne išlo o strely s plochou dráhou letu Storm Shadow a balistické rakety krátkeho doletu ATACMS. Rusko nijako zjavne nereagovalo. A teraz Moskva dvíha jadrový varovný prst.

„Na Západe mnohí veria, že Rusko len straší jadrovými zbraňami. To nerobí primárne naša armáda, ale rôzni politológovia. Práve preto Putin hovoril o použití jadrových zbraní na zvláštnom zasadnutí bezpečnostnej rady a nie napríklad na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre.

Navyše o jadrových zbraniach hovoril v čase, keď v New Yorku prebieha všeobecná rozprava Valného zhromaždenia OSN, na ktorej sa zúčastňuje mnoho popredných štátnikov a výrazná pozornosť je venovaná bezpečnostným otázkam vrátane jadrových zbraní a vojne na Ukrajine.

Putin týmto spôsobom vysiela signál, že prehodnocujeme prístupy k jadrovým zbraniam od maximálne zdržanlivého k iba zdržanlivému.

Nesnažíme sa nikoho vydesiť jadrovými zbraňami, nesnažíme sa nikomu presne hovoriť, kedy ich použijeme a kedy nie, opisujeme všeobecný rámec možného použitia jadrových zbraní s prihliadnutím na zmenené geopolitické podmienky, v ktorých sa Rusko nachádza. Ale zároveň si zachovávame zodpovednosť a jadrové zbrane použijeme iba v striktne definovaných situáciách,“ povedal mi Orlov.

Orlova som sa nemohol neopýtať, či sa Rusi neobávajú jadrovej vojny. Expert podotkol, že ruská spoločnosť vníma jadrové zbrane ako prostriedok vyriešenia konfliktu a následného ukončenia vojny. Ale Rusi zároveň pociťujú aj strach.

„Každý má strach z jadrovej vojny. Keď som vám teda práve povedal, že významná časť ruskej spoločnosti požaduje, aby Rusko ukázalo svaly, všetky svoje svaly, a nielen ich časť, a použilo jadrové zbrane, ide taká emócia ruka v ruke s tým, že jadrová vojna je, samozrejme, hrozná.

Napriek tomu si myslím, že v ruskej spoločnosti prevláda nálada, že na účely vyriešenia konfliktu a ochrany Ruska pred možnou agresiou je niekedy potrebné použiť všetky prostriedky.

Otázkou je, či použijete jadrové zbrane len tak alebo v nejakých veľmi obmedzených prípadoch. Hoci sme sa zhodli, že prah použitia jadrových zbraní bol znížený v dôsledku maximálnej agresivity Západu, bez ohľadu na to Rusko naznačuje, že jadrové zbrane budú použité vo veľmi obmedzených prípadoch.

Možno že to je aj signál ruskej spoločnosti: áno, počujeme vašu požiadavku, vnímame, že treba mať rôzne plány s použitím jadrových zbraní, ale stále nechávame jadrové zbrane ako poslednú možnosť. A nie že zajtra budeme chcieť urobiť šou, tak použijeme jadrové zbrane,“ uvádza Vladimir Orlov.

Vlani v lete sa ruská nezávislá sociologická agentúra Levada Centr Rusov pýtala, či by mali byť na víťazstvo nad Ukrajinou použité jadrové zbrane. Osemdesiatšesť percent respondentov odpovedalo odmietavo. Avšak bezmála tretina Rusov si myslí, že Kremeľ je toho schopný.