Prelomové transrozhodnutie Súd rozhodol, že členské štáty musia uznať zmenu mena a pohlavia získanú v iných krajinách Únie

Členské štáty EÚ musia uznať zmenu krstného mena a pohlavia získanú v iných členských krajinách eurobloku. Rozhodol o tom Súdny dvor EÚ z Luxemburgu, ktorý dal za pravdu rumunskému občanovi v spore s jeho domovskou krajinou.

Súd spresnil, že odmietnutie členského štátu uznať zmenu krstného mena a rodu, ku ktorej legálne došlo v inom členskom štáte Únie, je v rozpore s právami občanov EÚ.

Rumunská občianka, ktorá je biologická žena, sa v roku 2008 presťahovala do Spojeného kráľovstva, vtedy členskej krajiny EÚ. Nadobudla tam britské štátne občianstvo, pričom si ponechala aj to rumunské. V Spojenom kráľovstve, kde má bydlisko, si v roku 2017 zmenila krstné meno a znenie svojho občianskeho oslovenia zo ženského na mužské a v roku 2020 bola legálne uznaná jeho mužská rodová identita.

V máji 2021 na základe dokumentov zo Spojeného kráľovstva, ktoré tieto zmeny potvrdili, požiadala rumunské správne orgány, aby do jej rodného listu zapísali údaje týkajúce sa zmeny jej krstného mena, pohlavia a osobného identifikačného čísla tak, aby zodpovedali mužskému pohlaviu. Zároveň požiadala, aby jej bol vydaný nový rodný list s novými údajmi.

Rumunské orgány jej žiadosti zamietli. Vyzvali ju na nové konanie o zmene rodovej identity na rumunských súdoch. Na základe svojho práva na slobodný pohyb a pobyt v rámci EÚ dotknutá Rumunka požiadala súd v Bukurešti, aby nariadil zosúladenie jej rodného listu s jej novým krstným menom a rodovou identitou, ktoré jej uznalo Spojené kráľovstvo.

Rumunský súd sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či je vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa zakladá rozhodnutie rumunských orgánov o zamietnutí, v súlade s právom Únie a či má na tento spor nejaký vplyv brexit.

Súdny dvor skonštatoval, že právna úprava členského štátu, ktorá neumožňuje uznať a zapísať do rodného listu jej štátneho príslušníka zmenu krstného mena a rodovej identity, ku ktorým legálne došlo v inom členskom štáte, v tomto prípade v Spojenom kráľovstve, je v rozpore s právom Únie. To platí aj vtedy, ak žiadosť o uznanie zmeny bola podaná už po vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie.

V rozsudku sa spresňuje, že zmena krstného mena a rodovej identity, ktoré sú základom sporu, prebehli ešte pred brexitom a počas prechodného obdobia, ktoré nasledovalo po ňom. Tieto zmeny sa preto musia považovať za zmeny, ku ktorým došlo v členskom štáte Únie. 

„Skutočnosť, že Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ, nemá vplyv na uplatňovanie práva Únie v tejto veci,“ určil súd.

Súdny dvor EÚ zároveň vysvetlil, že odmietnutie členského štátu uznať žiadateľovi zmenu rodovej identity, ktorá bola legálne nadobudnutá v inom členskom štáte, bráni jeho výkonu práva na voľný pohyb a pobyt.