Pád pirátskeho ministra Keď sa progresívna antipolitika zrazí s realitou

Keď sa progresívna antipolitika zrazí s realitou
Ivan Bartoš. Foto: Facebook Piráti

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

Prečo si Petr Fiala mohol dovoliť ponížiť svojho koaličného partnera.
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Pád pirátskeho ministra / Keď sa progresívna antipolitika zrazí s realitou
0:00
0:00
0:00 0:00
Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako novinár v Hospodárskych novinách a v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015.
Ďalšie autorove články:

Týždenný výber Jozefa Majchráka Čo urobiť, aby sme Poliakom stále len nezávideli

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš Určite máme na to, aby sme vybudovali veľké Múzeum totality

Suskov Občiansky zákonník Ďalšia diera vo Ficovej hrádzi proti progresivizmu

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Predseda českej Pirátskej strany Ivan Bartoš zažil v utorok turbulentný deň. Najskôr absolvoval rutinnú schôdzku s premiérom Petrom Fialom, na ktorej riešili programové priority Pirátov a problémy s digitalizáciou stavebného konania, za ktoré Bartoš ako minister pre miestny rozvoj zodpovedá.

Dramatickému vývoju nič nenasvedčovalo a Bartoš ešte sebavedomo tvrdil, že odchod Pirátov z vládnej koalície nie je na stole.

O krátky čas však Fiala vystúpil na tlačovke a vyhlásil, že Bartoš vo vláde končí. Odchod z vládnej koalície si ešte Piráti musia odhlasovať, ale je to len formálna záležitosť a s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote k nemu dôjde.

Piráti sa síce v prvých, pomerne uplakaných reakciách snažili k odchodu z vlády prinútiť aj hnutie STAN (Starostovia a nezávislí), s ktorým spoločne kandidovali v parlamentných voľbách. Dostali však rýchlu spätnú väzbu, že na niečo také majú zabudnúť. STAN z účasti vo vláde profituje, čo nakoniec ukazujú aj čerstvé výsledky regionálnych a senátnych volieb.

Za vyhadzovom Pirátov z vlády treba vidieť niekoľko dôvodov.

Jedným z nich je ten, ktorý uviedol aj premiér Fiala. Ide o „spackanú“ digitalizáciu stavebného konania, za ktorú bol Bartoš politicky zodpovedný. Pirátsky minister dostal niekoľko odkladov, ale keďže tento projekt stále sprevádzali problémy, vnútri vládnej koalície silnel pocit, že to nezvláda.

Ďalšie dôvody sú politické.

Najsilnejšia vládna strana ODS utrpela v nedávnych regionálnych voľbách porážku a v strane naberá na intenzite kritika Fialu a jeho konceptu koaličnej spolupráce s KDÚ-ČSL a TOP 09 (Spolu), ktorú premiér stelesňuje.

Šéf ODS potreboval niečo urobiť a túto kritiku od seba odkloniť. Odchodom Pirátov z vlády veľa neriskuje. Niektoré témy, najmä tie zelené, ktoré Bartoš a jeho kolegovia vnášali do vládnej agendy, značnú časť voličov ODS znervózňovali. Navyše Piráti majú v dolnej komore parlamentu len štyroch poslancov a koalícia môže aj po ich odchode bez problémov pokračovať.

Bartošova strana sa tiež aktuálne nenachádza v najlepšej kondícii. Ak sa výsledok ODS v regionálnych voľbách dá označiť za prehru, tak v prípade Pirátov to bol debakel, keď získali len tri posty krajských zastupiteľov a mandát neobhájil ani ich senátor Lukáš Wagenknecht. Za očakávaniami navodenými prieskumami zaostala strana aj v eurovoľbách.

Piráti vznikli ako protestné hnutie so silnými prvkami antipolitiky a progresívnym náterom. Ich lídri trpeli typickými chorobami antisystému.

Náročné hľadanie kompromisov, zákulisné rokovanie a uzatváranie politických obchodov považovali za škodlivé prežitky mainstreamovej politiky a verili, že väčšinu jej neduhov vyrieši transparentnosť a digitalizácia, ktorá eliminuje prebujnenú a s politikou zrastenú byrokraciu.

Stačí jednoducho povyhadzovať všetkých, ktorí tam boli doteraz, a štát zázračne vyzdravie. „Pustite nás na nich!“ takto znelo hlavné heslo predvolebnej kampane Pirátov v roku 2017. Hitom bol takzvaný väzenský autobus, kde predseda Bartoš ako bachar strážil ostatných údajne všetko skorumpovaných politikov.

Potom však nasledovala zrážka s realitou a poznanie, že politika je predsa len zložitejšia vec, ako sa to javí spoza obrazovky počítača. 

Pred voľbami v roku 2021 Piráti naivne vstúpili do koalície s ostrieľanými regionálnymi politikmi z hnutia STAN. Skončilo sa to výsledkom, ktorý pirátski politici otvorene nazývali „masaker“. Koalícia získala v poslaneckej snemovni 37 mandátov, ale Pirátom pripadli len štyri z nich. Aj preto ich teraz mohol Fiala z vlády vyhodiť v podstate bezbolestne.

Aj kauza digitalizácie stavebného konania prispela k tomu, že mnohí voliči mali možnosť vidieť, že riešenie zložitých problémov na úrovni štátu si predsa len vyžaduje aj iný typ zručností, ako je organizácia transparentných straníckych online hlasovaní.

Ak sa budeme držať prieskumov straníckych preferencií, tak Piráti stále žijú. Dokonca im opozícia môže za istých okolností aj prospieť.

O tom, či v českej politike aj prežijú ďalšie voľby alebo podobne ako mnohé antisystémové projekty rýchlo vyšumia, rozhodne to, či sa okrem digitálnych technológií naučia ovládať aj politické remeslo.

Zobraziť diskusiu
Jozef Majchrák

Jozef Majchrák

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Ivan Bartoš Česká vláda Česko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť