Po raketovom útoku z Libanonu Izrael a Hizballáh stoja na pokraji novej vojny

Izrael a Hizballáh stoja na pokraji novej vojny
Foto: TASR via AP Photo/Leo Correa
V regióne hrozí po vojne v Gaze ďalšia eskalácia, diplomacia ešte môže zabrániť najhoršiemu.
7 minút čítania 7 min
Vypočuť článok
Po raketovom útoku z Libanonu / Izrael a Hizballáh stoja na pokraji novej vojny
0:00
0:00
0:00 0:00
Christian Heitmann
Christian Heitmann
Autor je rodený Prešporák, ktorý časť života prežil v Nemecku a Chorvátsku, vo Viedni a v Záhrebe študoval históriu so zameraním na strednú a východnú Európu. Píše o zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Ďalšie autorove články:

Trumpova rezolúcia Bezpečnostná rada OSN schválila mierový plán pre Gazu

Nové stíhačky aj protivzdušná obrana Čo chce Zelenskyj dosiahnuť v Paríži

Zlaté ruky kráľa Midasa Kedysi bol Mindič Zelenského priateľom, teraz naňho prezident pre korupciu uvalil sankcie

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Už beztak napätú situáciu medzi Izraelom a milíciou Hizballáh vyostril sobotný raketový útok na mesto Madždal Šams na Golanských výšinách, ktorý na futbalovom ihrisku zabil 12 detí a mladistvých. Všetky obete sú členmi drúzskej menšiny.

Hizballáh počnúc 8. októbrom, teda dňom po útoku Hamasu, vypálil na Izrael asi 6400 rakiet. Hoci väčšina z nich nespôsobila škody na životoch – mnohé zostrelil izraelský protiraketový štít Iron Dome a Izrael z pohraničného pásma evakuoval 60-tisíc ľudí –, vyžadujú si trvalú ostražitosť Izraelčanov. Tí, naopak, od októbra podnikajú systematické protiútoky a zabili asi 450 osôb, prevažne bojovníkov milície.

Najnovšie udalosti vznietili už dlhšie tlejúce obavy z eskalácie konfliktu, pozorovatelia sa obávajú novej vojny a zástup štátov (medzi nimi Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Nórsko) vyzval svojich občanov, aby opustili Libanon.

Kto sú drúzovia

Nešťastie na Golanoch zastihlo pomerne malú komunitu drúzskych Arabov, náboženskú skupinu, ktorá má okolo milióna veriacich.

Väčšina z nich žije na juhu Sýrie (600-tisíc, najmä v provincii as-Suvajda, kde tvoria 90 % populácie), v Libanone (asi 250-tisíc) a v Izraeli (asi 150-tisíc).

Či sa drúzovia počítajú alebo nepočítajú medzi moslimov, je dodnes sporné aj preto, že sa na rozdiel od moslimov nepokúšajú obrátiť na svoju vieru príslušníkov iných skupín a málo prezrádzajú o svojich náboženských praktikách.

Drúzovia sa hrdia tým, že sú historicky vychýrenými bojovníkmi. Aj v Izraeli mnohí z nich slúžia v armáde, kde je aktuálne najvyššie postaveným drúzom generálmajor Ghassan Alian. Od 7. októbra padlo na izraelskej strane jedenásť drúzov.

Držia sa tak zásady, že sú vždy lojálni k tomu štátu, v ktorom práve žijú – teda libanonskí drúzovia k Libanonu, sýrski k Sýrii a izraelskí k Izraelu. K izraelskému štátu sa väčšina izraelských drúzov stavia kladne aj preto, lebo túto pozíciu razil ich duchovný vodca šejk Amín Taríf v prvých desaťročiach izraelskej nezávislosti.

Drúzski duchovní pri pohrebe zahynutých detí. Foto: TASR via AP Photo/Leo Correa

Trochu iná je situácia na Golanských výšinách, ktoré sa až po šesťdňovej vojne v roku 1967 ocitli pod izraelskou správou a kde sa väčšina drúzov považovala za Sýrčanov. Hoci mali možnosť prijať izraelské občianstvo, väčšina tamojších drúzov (na Golanoch žije asi 21-tisíc z celkového počtu 150-tisíc drúzov v Izraeli) túto možnosť odmietla. Čísla spred pár rokov naznačovali, že len každý piaty golanský drúz je izraelským občanom.

V Sýrii drúzska menšina počas občianskej vojny opakovane čelila útokom islamistických skupín, ktoré ich považujú za pohanov alebo heretikov.

Eskalačná špirála

Tragické sobotňajšie udalosti sú len špičkou ľadovca už deväť mesiacov trvajúceho boja medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorý sa odohráva na pozadí útoku Hamasu na Izrael a nasledujúcej vojny v Pásme Gazy.

Hizballáh pritom balansoval medzi dvoma pólmi – na jednej strane čelil tlaku zo strany svojich prívržencov a exilových Palestínčanov volajúcich po rozsiahlom útoku na Izrael, ktorý by odbremenil Hamas a Izrael zamotal do vojny na dvoch frontoch.

Na druhej strane si Hizballáh uvedomuje, aké veľké škody by ďalšia vojna znamenala, preto svoje útoky kalibroval tak, aby boli pre Izrael veľmi nepríjemné (napríklad ničenie odpočúvacej infraštruktúry na hranici), ale nevyprovokovali otvorenú vojnu.

Podobne na ne reagoval aj Izrael, ktorý podnikal kroky, aby Hizballáh oslabil (napríklad cielenými údermi na vojenské ciele a veliteľov organizácie, pri ktorých oveľa viac než v Gaze dbal na to, aby nespôsobil obete medzi civilným obyvateľstvom), ale nedal sa vtiahnuť do žiadneho väčšieho angažmán na severe.

Povesti Hizballáhu tento dvojtvárny prístup mierne pomohol aj v skupinách, ktoré sú voči nemu tradične nastavené nepriateľsky, teda medzi libanonskými kresťanmi, sunitmi a drúzmi. Zatiaľ čo len okolo 5 % Libanončanov z týchto skupín považovalo v roku 2022 pôsobenie Hizballáhu v arabskom svete za pozitívne (oproti vyše 70 % šiítov), aktuálne podiel dosiahol okolo 15 %.

Sobotné nešťastie však ukázalo limity tohto prístupu.

Je pomerne pravdepodobné, že Hizballáh nemal v úmysle zasiahnuť futbalové ihrisko a zabiť 12 drúzskych detí, príčinou bolo skôr individuálne ľudské alebo technické zlyhanie. Ale pri počte útokov Hizballáhu bolo jasné, že milícia skôr či neskôr prekročí mieru, ktorú Izrael ešte môže tolerovať.

„Ako som už mesiace varoval, najväčším rizikom vypuknutia vojny medzi Hizballáhom a Izraelom v plnom rozsahu je prepočítanie, akým zrejme bol útok v Madždal Šams. Muselo sa to stať, keď Hizballáh takmer denne vystreľoval rakety na Izrael viac ako deväť mesiacov,“ myslí si odborník na Hizballáh Matthew Levitt.

Levitt očakáva, že Izrael podnikne výraznú odvetu, ktorá však ponechá metaforickú loptu na strane Hizballáhu. Od jeho následného správania bude závisieť ďalšia eskalácia.

Podarí sa vrátiť džina do fľaše?

Vojna je pritom pre obe strany suboptimálnym „riešením“. Izrael si len ťažko môže dovoliť vojnu na dvoch frontoch, Hizballáh by zas musel počítať s obrovskou devastáciou svojej mocenskej základne v južnom Libanone – ďalekosiahle zničenie Gazy v ostatných mesiacoch možno čítať aj ako cynický odkaz Hizballáhu, aby sa radšej o nič nepokúšal.

Existuje preto šanca, že spojené diplomatické úsilie ešte stále môže otvorenú vojnu odvrátiť.

Žiadny pokus o riešenie by však nemal obísť fakt, že istú zodpovednosť za situáciu nesú aj libanonské štátne zložky, ktoré v obave z občianskej vojny de facto ponúkli Hizballáhu bianko šek a nebránili milícii v útokoch na Izrael.

Neochota malej libanonskej armády zasiahnuť je vzhľadom na ohromnú silu Hizballáhu úplne pochopiteľná – ale dlhodobo smeruje krajinu do vojny. Len ak kontrolu nad libanonsko-izraelskou hranicou prevezme racionálnejší aktér než Hizballáh, bude možné situáciu dlhodobo upokojiť.

Zlou správou však je, že Hizballáh neukazuje náznaky, že by bol ochotný ustúpiť, a dokonca pokračuje v útokoch na Izrael, zatiaľ čo izraelská vláda reaguje bezkoncepčne a s malichernou zlomyseľnosťou – ako odhalil izraelský denník Haaretz, Netanjahu pre útok odložil prevoz chorých a zranených detí z Gazy do nemocnice v Spojených arabských emirátoch.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Zahraničná politika Izrael a Gaza
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť