Americkí Slováci So Slovenskom sa cítia spojení, nachádzajú tu niečo, čo im v USA chýba

Je začiatok júla, slnko pripaľuje a po bardejovskom námestí sa prechádza malá skupinka Američanov. Tento výlet je súčasťou ich poznávacieho pobytu, počas ktorého precestujú celé Slovensko, najmä však východné regióny. 

Práve odtiaľ totiž pochádzala väčšina slovenských vysťahovalcov, ktorí smerovali do Spojených štátov. Skupinku na námestí tvoria potomkovia Slovákov z tretej a zo štvrtej generácie. Plnia sen svojich predkov, keď idú navštíviť dediny, o ktorých počúvali doma. 

„Slovensko je úžasné, je to pre mňa veľmi emotívne,“ hovorí šesťdesiatnička Shirley, ktorá na Slovensko prišla aj so sestrou Francis. Okolo krku má prehodenú čiernu károvanú šatku, ktorú nosila ešte jej stará mama.

Tá spolu s manželom odišla do Ameriky začiatkom 20. storočia. Usadili sa v Pittsburghu, cieľovom meste mnohých slovenských vysťahovalcov. V druhom najväčšom meste Pensylvánie sa totiž sústreďovala oceliarska výroba a v továrňach spracúvajúcich železo našlo prácu množstvo emigrantov. 

Foto: Postoj/Marek Votruba

Slováci záhradníčili aj v Amerike

Stojíme pri bardejovských hradbách a počúvame výklad o miestnom mužovi, ktorý mal hračkárstvo, neskôr sa vysťahoval do Ameriky a vraj sa stretol aj so samotným Waltom Disneym. A možno inšpiroval aj vznik samotného Mickey Mousa. Ide o jednu z mnohých legiend o slovenskom vplyve v Amerike, ale skupinku Američanov zaujíma viac život na Slovensku.

Shirley už v stredisku Slovákov nežije, život ju zavial do Kalifornie, jej slovenské korene sú však pre ňu veľmi dôležité.

„Starí rodičia z oboch strán boli Slováci, som teda stopercentná Slovenka,“ hovorí a dodáva, že to, čo po ceste Slovenskom vidí a počuje, je ako ozvena toho, čo si so sebou do Ameriky priniesli jej predkovia a o ktorých často počúvala a zažívala ich.

Jednou z nich je aj záhradkárčenie. „Dnes sme mali na raňajky aj misku reďkoviek a rajčín, hovorili sme si, že rovnaký zvyk mali aj naši starí rodičia,“ hovorí Shirley s tým, že zelenina na raňajky v USA typická nie je. Typické nie je ani záhradkárčenie, ale jej starí rodičia ho praktizovali. „Keď sme tu videli, ako má každý dom svoju obrobenú záhradku, zrazu sme to pochopili,“ hovorí. 

Postupne prechádzame Bardejovom, vraciame sa naspäť na hlavné námestie a ideme do Baziliky svätého Egídia. Ako hovorí Zuzana Palovic, šéfka organizácie Global Slovakia, ktorá celý výlet organizuje, katolícka viera bola dôležitou súčasťou identity slovenských prisťahovalcov.

Slovenské farnosti boli prvým miestom, kde sa organizovali, z nich vzišli prvé americkoslovenské časopisy a spolky. Dôležitou osobnosťou bol rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek, ktorý je označovaný aj za otca amerických Slovákov. Do Ameriky odišiel v roku 1902, lebo doma mal problémy s cirkevnými aj civilnými autoritami pre svoje buditeľské názory a aktivity.

Vo svojej farnosti v Clevelande rozvíjal bohatú činnosť a veľmi dbal na národné cítenie vysťahovalcov. Založil aj Prvú katolícku slovenskú jednotu, ktorá mala vo svojom rozkvete až stotisíc členov, a vydával časopis Jednota. Slovenských emigrantov vždy vyzýval, aby nezabúdali na svoju zem a svojich krajanov.

Časy maďarizácie sú dávno preč a z množstva slovenských spolkov, časopisov a škôl zostalo v Amerike len torzo. 

Shirley so sestrou Francis. Foto: Postoj/Marek Votruba

Slovenčina ako jazyk dospelých

Postupne sa vytratil aj slovenský jazyk. Ten už neovláda nikto z účastníkov výletu. Shirley povie pár slov, ktoré sa naučila od rodičov. „Budz cicho“, „sadni si“ či „papuče“. Jej rodičia, ujovia a tety ešte slovenčinu ovládali, no ich deti už nie. Keď bola malá, slovenčina bola pre ňu tajným jazykom dospelých, ktorým sa dorozumievali, keď nechceli, aby im deti rozumeli. 

Kathy je na Slovensku už tretíkrát, aj jej predkovia pochádzajú z východného Slovenska. Snažila sa naučiť po slovensky, keď pátrala po svojich predkoch. „Chcela som sa naučiť správne vysloviť svoje priezvisko, pomohlo mi to aj pri hľadaní,“ hovorí. 

Pri návšteve miest, odkiaľ pochádzali jej predkovia, našla dokonca aj svoju rodinu. Keď ich prišla navštíviť po prvýkrát, vystrojili jej veľké privítanie v kultúrnom dome. „Veľmi ma to dojalo,“ spomína.

Odvtedy je so svojou novoobjavenou rodinou v kontakte a cez WhatsApp si píšu takmer každý deň. Keďže ona nevie po slovensky a druhá strana zasa po anglicky, svoje správy prekladá cez Google prekladač. 

Kapustnica, oplátky a hubová polievka aj v USA

Po prehliadke mesta nasleduje typický slovenský obed. V miestnej reštaurácii je na výber vyprážaný syr so zemiakmi alebo kapustové fliačky. Väčšina siahne po syre, i keď je to jedlo, ktoré ich staré mamy nerobili. 

Práve toto jedlo však patrí k najlepšie uchovaným pozostatkom slovenskej kultúry v Spojených štátoch. Bardejovskí výletníci sa zhodujú v tom, že najmä na sviatky ich stoly zapĺňali typické slovenské recepty. Všetci poznajú vianočné oplátky, kapustnicu, prípadne hubovú polievku, na východe sa jej hovorí máčanka. 

Vyprážaný syr má úspech, ale niektorí si pochvaľujú aj kapustné fliačky. „Stará mama ich zvykla robiť,“ hovorí Steven, ktorý patrí k najmladším účastníkom zájazdu. Na cestu po Slovensku sa vybral aj s manželkou, ktorá má zasa poľské korene.

Ako pri obede vysvetľuje Steven, v skutočnosti je to ich svadobná cesta. Rozhodli sa vybrať do krajín, kde majú korene, takže po Slovensku ich ešte čaká výlet do Poľska. 

Steven pochádza z Washingtonu, momentálne býva v meste Sacramento v Kalifornii. Slovenskú krv má z maminej strany a jeho predkovia prišli do Ameriky z dedinky Široké pri Prešove v roku 1912. „Mama skúmala ich príbeh a zistila, že odišli v roku 1912, aby sa vyhli vstupu do armády. Ich ženy za nimi prišli o pár rokov neskôr,“ vysvetľuje.

Aj Steven je na svoje slovenské korene veľmi hrdý, na ramene má dokonca vytetovaný slovenský znak v národných farbách. „V USA sa človek učí dejiny, ale nemá pocit, že by mal nejakú kultúru,“ hovorí. „Je tam toľko ľudí z rôznych miest sveta, nie je tam tradičná kultúra, folklór... Je to nuda. Ale potom sú tu moje korene, niečo, k čomu patrím, čo je staršie, a je to pre mňa veľmi zaujímavé. Všetko má za sebou nejaký príbeh,“ hovorí. 

Novomanželia Steven a Nicole, ktorí prišli na Slovensko na svadobnú cestu. Foto: Postoj/Marek Votruba

Kostol z čias Krištofa Kolumba

Po obede výlet pokračuje do dedinky Hervartov, kde je Kostol sv. Františka z Assisi. Je najstarším a najzachovanejším dreveným kostolíkom na Slovensku a je zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Postavený bol koncom 15. storočia, v rovnakom čase, ako do Ameriky priplával Krištof Kolumbus.

Americkí potomkovia Slovákov pozorne počúvajú anglický výklad a obzerajú si bohaté maľby na stenách. Tým sa dnešný program končí, podvečer cestujú naspäť do Popradu, kde bývajú.

V nasledujúcich dňoch spoznajú slovenské hrady a zámky a iné pamätihodnosti. Väčšina má však v pláne okrem oficiálneho programu aj vlastné výlety. Viacerí chcú navštíviť dedinky, z ktorých pochádzali ich predkovia. Ginny z Atlanty chce ísť zasa na levočskú púť. „Moja stará mama chodievala na púť na veľký kopec niekde pri Levoči, chcela by som sa tam ísť pozrieť,“ hovorí.

Ginny je šesťdesiatnička a na Slovensku je už tretíkrát. Prvýkrát sa dostala do Bratislavy náhodou. „Boli sme na výlete vo Viedni a zrazu som si všimla, že Bratislava je odtiaľ iba 45 minút. Jeden deň sme sa tam vybrali, no nevedeli sme, čo tam robiť,“ spomína so smiechom.

Neskôr si objednala sprievodcu a išla na Oravu do dedinky, odkiaľ pochádzali jej starí rodičia. Vďaka slovenským predkom u nej pretrvala viera a varí aj niektoré slovenské jedlá. „Moja stará mama prispela niekoľkými receptami do americkoslovenskej kuchárky. Jedným z nich bol aj recept na makový koláč, ktorý dodnes robievam,“ hovorí. 

V Kostole sv. Františka z Assisi. Foto: Postoj/Marek Votruba

Americký sen splnený

Slovenskú identitu amerických Slovákov tvoria čriepky zvykov, jedál, slovenských výrazov a hlavne príbehy, ktoré počuli od svojich starých či prastarých rodičov. Ako plynul čas, slovenská identita bola čoraz menej dôležitá a potomkovia vysťahovalcov sa najmä počas obdobia totality v Československu úplne integrovali do americkej spoločnosti.

Vo väčšine prípadov išlo o úspešný príbeh, a to aj z ekonomického hľadiska. Sčítanie obyvateľov z roku 2022 v USA skúmalo priemerné zárobky ľudí podľa toho, k akej etnickej skupine patria. Slováci dopadli nadpriemerne dobre a ich priemerný ročný zárobok dosiahol podľa sčítania takmer 84-tisíc dolárov.

Americký priemer bol pritom necelých 70-tisíc, priemer medzi belochmi 75-tisíc. Potomkovia slovenských vysťahovalcov tak predbehli aj také skupiny ako potomkovia Angličanov (o niečo viac ako 81-tisíc) či Nemcov (necelých 79-tisíc).

Ekonomický úspech však mnohým nestačí. Chcú vedieť, odkiaľ prišli ich predkovia, čo je to za krajinu, ako sa v nej žije dnes a čím im môže byť blízka.

Ako starne tretia či štvrtá generácia vysťahovalcov, u mnohých narastá túžba poznať svoje korene. Ako hovorí Zuzana Palovic, starší ľudia majú už viac času, viac reflektujú život a spomínajú  na to, čo sa v ich rodinách uchovalo zo Slovenska. V mladosti to možno nebolo pre nich také dôležité, ale čím sú starší, tým viac ich to zaujíma aj priťahuje. Preto prichádzajú na Slovensko s kúskom nostalgie, ale s úprimným záujmom.