Koniec armády do pohody Bundeswehr plánuje zdvojnásobiť delostrelectvo, väčšina Nemcov chce povinnú vojenskú službu

Dva roky od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu nie je nemecká armáda v dobrom stave. Bundeswehru chýba prinajmenšom 20-tisíc vojakov do naplnenia tabuľkových stavov, ktoré sa posledných desať rokov pohybujú okolo 180-tisíc vojakov a podľa plánov ešte spred ruskej invázie mali narásť na 203-tisíc vojakov.

Navyše ani tieto čísla neukazujú celú dimenziu problému. Podľa nových výpočtov ministerstva obrany by Bundeswehr bolo potrebné za mierového stavu zväčšiť na 240- až 270-tisíc vojakov, v prípade vojny by ich armáda potrebovala dokonca 465-tisíc.

S úplne profesionálnou armádou však takéto čísla nie je možné dosiahnuť. Čoraz väčší počet politikov preto požaduje obnovenie povinnej vojenskej služby a aj minister obrany Boris Pistorius (SPD) – ktorý je, mimochodom, najpopulárnejším nemeckým politikom – predstavil plány, ktoré sa javia ako salámová metóda na ceste k novej brannej povinnosti.

Podľa nich má každoročne 350-tisíc mužov povinne vyplniť dotazník o svojej fyzickej kondícii, športe a ochote slúžiť v ozbrojených silách. Spolu s 50-tisíc ženami, ktoré podľa odhadov ministerstva dotazník vyplnia dobrovoľne, tak chce ministerstvo obrany získať informácie o kondícii a nastavení 400-tisíc mladých ľudí.

Z týchto 400-tisíc osôb chce Pistorius 40-tisíc nechať preveriť vojenskými lekármi a dúfa, že spočiatku 10-tisíc z nich každoročne absolvuje dobrovoľnú vojenskú službu, ktorá bude trvať prinajmenšom 6 mesiacov.

Pozorovatelia sú však skeptickí, či sa týmto podarí nejaká väčšia zmena. Dobrovoľná vojenská služba trvajúca od 7 do 23 mesiacov je napokon možná aj teraz, ale napriek tomu má Bundeswehr problém nájsť potrebný počet vojakov. Prednedávnom dokonca poklesol na najnižší stav za posledných päť rokov.

Kancelár blokuje

„Je to reforma light, a keď nás nejaký nepriateľ napadne, môžeme len dúfať, že nás napadne len silami light,“ posmieval sa preto z nových plánov jeden z komentátorov denníka Welt.

Údajne mal Pistorius v skutočnosti omnoho ambicióznejšie plány. „Veslujem rád, ale nerád nazad,“ povedal minister obrany v parlamente a priznal, že v obrane „to nepôjde bez záväznej zložky“.

Ale hoci sa zástancovia povinnej vojenskej služby nájdu v rôznych frakciách – CDU/CSU, AfD, ba aj časti FDP a SPD –, v dohľadnom čase je jej obnovenie málo pravdepodobné. Dôvodom je najmä odpor zo strany kancelára Scholza, ktorý ešte vo februári popieral, žeby obnovenie povinnej vojenskej služby bolo na stole.

Súdiac podľa prieskumov posledných dvoch rokov aj výsledkov eurovolieb však názor Olafa Scholza nie je dlhodobo smerodajný. Kancelárova SPD sa potáca okolo 15 percent – oproti 30 percentám pre CDU/CSU. Oslabení sú aj ich koaliční partneri, Zelení by síce obhájili dvojciferný výsledok, ale FDP by nemala istý ani vstup do parlamentu.

Je preto možné, že Pistoriusova reforma bude len prvým krokom na ceste, na ktorej konci bude Nemecko čakať obnovenie povinnej vojenskej služby.

Aj v SPD by si mnohí vedeli predstaviť obnovenie povinnej vojenskej služby za podmienky, že už nebude iba v armáde s možnosťou civilnej náhradnej služby pre tých, ktorí odmietnu pôsobiť so zbraňou v ruke, ale možnosťou rovnocennej služby v civilnej sfére. Išlo by napríklad o záchranárov, požiarnikov či pôsobenie v sociálnej sfére.

Odborníci však už dlhšie varujú, že takáto povinnosť by mohla byť v rozpore s európskou legislatívou, ktorá zakazuje nútené práce (a ako taká by bola povinná služba klasifikovaná) s jedinou výnimkou pre povinnú vojenskú službu.

Hoci sa to môže javiť ľahko bizarne, ak by niekto zo službypovinných civilistov Nemecko zažaloval, jediná možnosť, ako to pred súdom ustáť, by bola, ak by formálne vykonával náhradu povinnej vojenskej služby.

Nemecký tank Leopard 2 A7V v Litve. Foto: X, Bundeswehr im Einsatz

Nemci chcú povinnú vojenskú službu

Šance na obnovenie povinnej vojenskej služby nie sú zlé aj z dôvodu, že väčšina Nemcov ju dnes podporuje.

V aktuálnom prieskume sa vyslovilo 60 % Nemcov za jej obnovenie, zatiaľ čo 32 % má k nej odmietavé stanovisko. Najvyššiu podporu má medzi voličmi CDU/CSU, kde ju podporuje až 72 % voličov, ale pozoruhodná je aj nadpriemerná podpora voličmi sociálnych demokratov (66 %), AfD (64 %) a FDP (62 %).

Podpriemernú podporu má povinná vojenská služba medzi voličmi Zelených, ale aj tu podiel podporovateľov (48 %) prevažuje podiel odporcov (41 %). Väčšinovo ju odmietajú len postkomunisti z Die Linke (49 % proti, 43 % za).

Povinná vojenská služba v Nemecku dlho požívala vysoký kredit, v neposlednom rade preto, že ju pruská armáda zaviedla počas boja proti Napoleonovi v roku 1813. Prusko bolo po porážke v roku 1806/1807 odzbrojené a jeho armáda sa scvrkla na 42-tisíc vojakov. Vďaka povinnej vojenskej službe dokázalo rýchlo mobilizovať vyše 300-tisíc vojakov.

Ešte stále v platnosti

Zaujímavým detailom pritom je, že hoci povinná vojenská služba v Nemecku už trinásť rokov nie je aplikovaná, z právneho hľadiska ešte stále platí. Dôvodom je, že pri jej zrušení (alebo formálne správne pri jej vysadení) v roku 2010 neexistovala ústavná väčšina na jej zrušenie, akú by si zmena ústavy vyžadovala.

Namiesto toho bol prijatý zákon, ktorý hovorí, že s výnimkou vojenského stavu alebo stavu zvýšeného napätia sa povinná vojenská služba neaplikuje. Ak by sa však Nemecko ocitlo vo vojnovom stave, automaticky by vstúpila znovu do platnosti.

Aj medzi tou časťou odborníkov a politikov, ktorá podporuje povinnú vojenskú službu, však existuje všeobecná zhoda, že sa k starému modelu nikto vrátiť nechce. Nielenže Bundeswehru dnes chýbajú kapacity na ubytovanie a výcvik státisícov brancov, z právneho hľadiska branci smú byť nasadzovaní len pri obrane krajiny, nie napríklad pri stabilizačných misiách v zahraničí. Či by ich bolo možné nasadiť aj pri obrane spojencov, napríklad v Litve, je zatiaľ nejasné.

Väčšina odborníkov sa preto prikláňa k tomu, že aj v prípade obnovenia povinnej vojenskej služby by sa zaviedol nový model podľa vzoru Fínska alebo Švédska.

Po novom aj pre ženy?

Ďalším problémom je otázka, čo so ženami – väčšina Nemcov si dnes totiž myslí, že je nespravodlivé, aby povinná (či už vojenská, alebo iná) služba platila len pre mladých mužov.

To je fundamentálne odlišná situácia od studenej vojny, keď nemecká ústava ženám službu v ozbrojených silách dokonca zakazovala (s výnimkou hudobníckeho a zdravotníckeho zboru). Tento zákaz síce zrušil Európsky súdny dvor ešte v roku 2000, nemecká ústava však dodnes jasne hovorí, že povinná vojenská služba platí výlučne pre mužov.

Veľká časť zástancov obnovenia povinnej vojenskej služby preto chce zmeniť ústavu a žiada, aby táto služba po novom platila aj pre ženy.

„Myslím, že v 21. storočí by sme sa k mužom, ženám a ostatným mali správať rovnako. Ak máme legislatívu, podľa ktorej si môže každý slobodne vybrať svoje pohlavie, je trochu absurdné povedať, že to platí len pre mužov,“ argumentuje predseda brannobezpečnostného výboru nemeckého parlamentu Marcus Faber (FDP).

Nemecký minister obrany Boris Pistorius (v pozadí) s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pri návšteve ukrajinských vojakov, ktorí absolvujú výcvik v Nemecku. Foto: TASR /AP

Ako bude vyzerať Bundeswehr o desať rokov?

Ako píše nemecký týždenník Spiegel, aktuálne odhady ministerstva obrany hovoria o 1,3 milióna vojakov, ktorých má Rusko v zbroji, čo je nekomfortne veľké číslo.

NATO vo svojich plánoch zaviedlo štandardy „Minimálne požiadavky na spôsobilosť 2024“, skrátene MCR2024, ktoré sú rozpracované pre každú členskú krajinu a podľa Spieglu znervózňujú nemeckú armádu. 

„Ide o minimálnu veľkosť jednotiek a vojenské kapacity, ktoré NATO potrebuje na odstrašenie Ruska a obranu v prípade núdze. Vojenskí predstavitelia NATO tvrdia, že aliancia potrebuje o dobrých 50 percent viac vojakov, ako dnes majú členské štáty v pohotovosti pre potreby NATO. V centrále NATO v Bruseli koluje počet 140 bojových brigád. Nemecko v súčasnosti poskytuje okolo desať percent síl NATO. Ak chce dodržať túto kvótu a splniť požiadavky MCR2024, potrebuje ďalších 75-tisíc vojakov. Takéto číslo vyplýva z dokumentu generála Rohrschneidera,“ píše Spiegel.

„Scholz vidí nedostatok vo výške 20-tisíc vojakov, čo vysvetľuje jeho pokoj. Ešte pár stimulov, trocha kreativity v personálnom pláne – a medzera by sa mala zaplniť, počítajú ležérne v kancelárskom úrade,“ uvádza Spiegel. „Pistorius, naopak, nedostatok personálu interpretuje ako strednodobé bezpečnostné riziko. Pre neho nie je dôležité číslo 20-tisíc. Dôverný dokument jeho ministerstva počíta s tým, že plány NATO budú vyžadovať zvýšenie nemeckého personálneho cieľa zo súčasných 203-tisíc na jasne viac ako 272-tisíc vojakov.“

Aj s takýmito číslami by Bundeswehr zostal výrazne menší než v časoch studenej vojny. Vtedy počítal takmer 500-tisíc vojakov v dvanástich divíziách (36 brigádach) v mierovom stave, v prípade vojny sa rátalo s jeho navýšením na závratných 1,3 milióna.

Ale bolo by to omnoho viac, než má k dispozícii dnes – a bez povinnej vojenskej služby to pri súčasnej demografii nemá šancu dosiahnuť.

Námorníctvo v roku 2035

Pistorius medzitým varuje, že Nemecko do roku 2029 „musí byť pripravené na vojnu“, a oznámil, že Nemecko si nevystačí ani so štyrmi fregatami novej triedy F126, ktoré objednalo pred začiatkom vojny. V stredu jeho ministerstvo preto podpísalo kontrakt o obstaraní dvoch dodatočných fregát tejto triedy.

Fregaty triedy F126, alebo po novom Niedersachsen, sú doteraz najväčšími vojenskými loďami v povojnových dejinách Nemecka. Kritici však namietajú, že lode majú nedostatok palebnej sily, najmä primálo protilodných striel.

Keďže sa konštrukcia prvej zo šiestich fregát začala len v júni tohto roka, fregata Niedersachsen k nemeckému námorníctvu dorazí až v roku 2028, posledná z nich vstúpi do služby až v roku 2034.

Nemecko v súčasnosti prevádzkuje 11 fregát, z toho štyri fregaty triedy F123 (Brandenburg), tri fregaty triedy F124 (Sachsen) a štyri fregaty triedy F125 (Baden-Württemberg). Podľa plánov nemeckého námorníctva je to však primálo, do roku 2035 majú byť triedy F123 a F124 nahradené novšími triedami F126 a F127, zároveň má počet fregát narásť na 15 kusov.

Podľa odborníkov však najväčším problémom pre nemecké námorníctvo nebude nedostatok lodí, ale posádok.

Foto: X, Verteidigungsministerium 

Zdvojnásobenie delostrelectva?

Námorníctvo pritom nie je jediná jednotka, ktorá sa môže tešiť na posily. Obzvlášť výrazný nárast sa črtá na poli delostrelectva – nepochybne aj kvôli poznatkom z Ukrajiny, kde delostrelectvo hrá na bojisku významnú rolu.

Ako informuje nemecké médium o vojenstve Hartpunkt, Bundeswehr do roku 2035 plánuje výrazné navýšenie delostreleckých kapacít na desať práporov – jeden na úrovni korpusu, dva na úrovni divízií a sedem na úrovni brigád.

Namiesto dnešných 121 samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000 a 36 raketometov MARS II má Bundeswehr v budúcnosti operovať 289 systémami hlavňového delostrelectva (z toho štyri ťažké prápory vyzbrojené Panzerhaubitze 2000 a tri stredné prápory vyzbrojené kolesovou húfnicou RCH 155), počet systémov raketového delostrelectva má narásť na 76 kusov, pričom systém MARS II v budúcnosti doplní nový systém PULS.

Korpusový prápor má byť schopný rozoznať a zasiahnuť protivníka v hĺbke až 300 kilometrov, divízne prápory zas 150 kilometrov. Pre brigádne prápory sa počíta s dostrelom 70 kilometrov.

V Bundeswehri tak má po novom slúžiť približne 6000 delostrelcov, čo je podľa Hartpunktu „v podstate zdvojnásobenie súčasného personálneho stavu“. Okrem desiatich delostreleckých práporov Bundeswehru majú byť do štruktúry navyše integrované aj tri holandské jednotky.

To znie rozumne, ale ako píše Spiegel: „Ako to má fungovať bez skutočnej povinnej vojenskej služby? To zjavne netuší ani Pistorius.“