Čo znamená byť Habsburgom v dnešnej dobe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo znamená byť Habsburgom v dnešnej dobe

Cisár František Jozef s cisárovnou Sissi a rodinou.

Onedlho si budeme pripomínať 100 rokov od smrti cisára Františka Jozefa. Rozprávali sme sa o ňom s jeho prasynovcom Georgom von Habsburgom-Lothringenom.

Patrí sa ho oslovovať Jeho veličenstvo. Je jediným potomkom následníka trónu, ktorý spĺňa predpísané nároky, aby mohol byť cisárom. Žije neďaleko Budapešti a stretli sme sa v hoteli v centre mesta neďaleko maďarského parlamentu. Prišiel sám, pôsobí veľmi civilne, neoblieka sa nijako výstredne a používa gmail. Téma bola samozrejmá - spomínanie na jedného z najväčších cisárov Rakúskej monarchie, ktorého 100. výročie smrti si onedlho budeme pripomínať. Ale veľmi rýchlo sme prešli aj k osobe Georga von Habsburga-Lothringena. Ako žije, čo si myslí o svete a či mu nie je ľúto, že za istých okolností by mohol byť panovníkom. 

Onedlho si pripomenieme sto rokov od smrti cisára Františka Jozefa. Jeho vláda a doslova jeho podobizeň patrí k strednej Európe. Ak sa povie cisár, väčšina generácií za posledných 150 rokov by si predstavila jeho. Čím je pre vása čím bol pre vášho otca Otta cisár František Jozef?

František Jozef zomrel, môj otec bol ešte malé dieťa, mal len štyri roky. Je preto logické, že veľa priamych spomienok a zážitkov nemal, ale rád na strýka Františka Jozefa spomínal, existuje jeden známy obrázok, kde je môj otec s cisárom, František Jozef sedí a môj otec pri ňom stojí.

František Jozef bol mimoriadny panovník, akú spomienku si na neho uchovávate v rodine?

Ak ho chceme pochopiť, musíme si uvedomiť, že František Jozef nebol len panovník, on bol fenomén, zásadný faktor svojej doby. Stačí povedať jedno číslo: Viete si predstaviť, že by dnes niekto vládol krajine 68 rokov?! Existuje mnoho ľudí, ktorí nezažili iného panovníka ako jeho – narodili sa, keď vládol, a zomreli skôr než on. František Jozef bol jednoducho dominantným faktorom strednej Európy vo svojej dobe.

Čo presne máte na mysli?

Napríklad stabilitu štátu a ríše. Nebolo všetko dokonalé, veď napokon, kedy to tak je, ale stabilitu, ktorá tu existovala, garantovala jeho osobnosť a vláda. Pre mnoho ľudí boli jeho meno a stabilita synonymami. Samozrejme, vplyv malo aj to, čo sa stalo po jeho smrti a po roku 1918. A dodám len jednu vec. Tento rok sme si pripomenuli 90. narodeniny britskej kráľovnej Alžbety, ale ani ona nevládne tak dlho ako František Jozef, ešte stále jej na tento rekord niekoľko rokov chýba...

... a pritom je zásadný rozdiel v reálnej moci, ktorú má kráľovná Alžbeta a ktorú mal František Jozef.

Samozrejme, to je bez diskusie. Mal som na mysli len trvanie vlády.

Cisár František Jozef a jeho rodina. Predný rad zľava: cisárnovná Alžbeta s korunným princom Rudolfom, dcéra Gizela a svokrovci Sofia a František Karol.  Horný rad zľava: František Jozef, mexický cisár Maximilián Ferdinand, jeho manželka Charlotta, Ludvik Viktor a Karol Ludvik. Fotografia pochádza z roku 1859, jej autorom je Ludwig Angerer. (Profimedia.sk)

Koniec vlády Františka Jozefa takmer splýva s koncom monarchie a de facto koncom celej jednej epochy v dejinách. Myslíte si, že keby bol cisár František Jozef niečo robil inak, že nasledujúce storočie mohlo vyzerať inak a povedzme monarchia sa nemusela v roku 1918 rozpadnúť?

Používať slovíčko „čo ak“ môže byť v dejinách nebezpeč né. Iste, mnoho vecí mohlo byť spravených inak, problém je,že my sa dnes pozeráme na udalosti 100–120 rokov staré a vieme, čo všetko nasledovalo, myslíme so svojím poznaním histórie. Ak si však túto otázku chceme položiť vážne, musíme sa vcítiť do ich pohľadu na dejiny, na to, ako rozmýšľali v minulosti naši predkovia, ako videli svet oni, a to je často nesmierne ťažké, niekedy azda aj nemožné.

Napriek tomu, vy ste Habsburg, vcíťte sa teraz do mysle svojho prastrýka, čo mohol urobiť inak?

Samozrejme, hlavná otázka je, či nemalo po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 dôjsť aj k novému usporiadaniu vzťahov so slovanskými národmi. Hovorím o téme, ktorej sa venoval František Ferdinand, následník trónu zavraždený v Sarajeve, svoju rolu pri tom zohral aj Slovák Milan Hodža.

Myslíte si, že by v takomto prípade mohla monarchia prežiť? Mohla by obstáť v skúške prichádzajúcich ideológií a doktrín, ktoré tak rozvrátili svet v 20. storočí?

Ach...

Zjednoduším to: myslíte, že by to vôbec bolo možné?

Ťažko povedať, úprimne hovorím, že neviem. Ale možno, že ak by ľudia nejakým zázrakom tušili, čo všetko sa v našej časti Európy stane, keby tušili, aká deštrukcia a vraždenie je za rohom, možno by to aspoň zvažovali. Ale tú otázku radšej otočím na dnešok – rozmýšľame my sami o budúcnosti v podobných scenároch? A to pritom vieme, čo pre náš kontinent znamenal národný socializmus, komunizmus a druhá svetová vojna. Obávam sa, že hoci dnes žijeme o sto rokov neskôr a toto všetko by sme mali vedieť, ani dnes sa mnoho ľudí nechce poučiť z dejín.

Zostaňme ešte pri Františkovi Jozefovi. Keď sa pozrieme bližšie na jeho vládu, politicky bol prvých 20 rokov tvrdý centralista a absolutista. Potom sa prudko zmenil a presadzoval ústavné zmeny. Ide o navzájom protichodné prístupy, ako by ste ho vlastne politicky charakterizovali?

V prvom rade poviem niečo, čo nesúvisí so žiadnou ideológiou. Bol si hlboko vedomý, akú obrovskú zodpovednosť nesie. Ak hovoríme o jeho prístupe k moci, tak jeho prístup a vykonávanie úradu nemožno ani náznakom spojiť s nejakou formou obohacovania sa či korupcie. Vždy mal na mysli, na prvom aj na poslednom mieste, dobro monarchie a všetkých území, ktoré k monarchii patrili.

Čo to znamená?

Ak to mám povedať dnešným jazykom, František Jozef nepoznal prázdniny, nepoznal víkendy. Viedol doslova sparťanský život. Paláce oplývali luxusom a bohatstvom, ale on viedol neuveriteľne skromný život.

Táto črta je o ňom dobre známa, ale prečo tak vlastne žil?

Myslím si, že to vyplývalo z jeho vedomia zodpovednosti za úrad a štát. Bolo to jeho vnútorné nastavenie.

Cisár František Jozef.

Vieme o ňom, ako striedmo jedol, čo mal v spálni, ako sa obliekal. Čo to bolo za vnútorné nastavenie, ktoré ho k ta kej askéze viedlo? Veď dnes je to niečo nepredstaviteľné, a to majú naši premiéri a prezidenti omnoho menšie mož nosti, ako mal on.

Hovorí to o ňom to najdôležitejšie. Čo je dnes pre nás monarchia? Paláce, hrady, zámky, všetko možné, čo vidíme v múzeách. Pre neho však bola monarchia niečo úplne iné, niečo, čo bral neskutočne vážne. Myslím si, že by sám seba nazval administrátorom. Teda že sa podriaďoval prísnym pravidlám, ktoré bol zaviazaný sledovať. Paradoxné na tom je, že si tieto prísne pravidlá dokázal nastaviť on sám. Keď sa ho raz ktosi spýtal, čo je hlavnou úlohou panovníka, odpovedal, že má chrániť ľudí pred politikmi. Ak sa na to pozriete dnešnými očami, znie to jasnozrivo. (Smiech.)

Dnes niečo podobné hovoria pred voľbami populisti, ale presne s opačným cieľom.

Presne tak. O Františkovi Jozefovi po jeho 68-ročnej vláde možno povedať veľa vecí, ale myslím, že populistom nikdy nebol. (Smiech.)

Myslíte si, že keby bol František Jozef úspešný v centralizovaní monarchie počas prvých dvoch desaťročí svojej vlády, a teda že by bol z rakúskej ríše vytvoril niečo ako národný štát, pričom národ by sme defi novali politicky, nie etnicky, že by bola mohla ríša prežiť?

Naozaj ťažko povedať. Myslím si však, že o tom rozmýšľal všetkými možnými spôsobmi, že si bol vedomý, že Reichsidee musí zohľadňovať realitu monarchie, a teda koexistenciu všetkých rôznych národov a etník, náboženstiev a jazykov, že štruktúra štátu má brať ohľad na to, aby sa predchádzalo budúcim možným konfl iktom. A tiež vedel, že takýto štát musí byť schopný riešiť vnútorné problémy a reagovať na ne. Preto je možné, že veľkú rolu mohla zohrať takzvaná Moravská dohoda, ktorá by brala ohľad na všetky regióny ríše. Táto idea bola v rodine diskutovaná už dlho pred Františkom Jozefom. Ale ktovie.

Čo považujete vy osobne za najväčšiu tragédiu jeho života? Vojnu s Pruskom, reakciu na Sarajevo? Alebo niečo úplne iné?

Nemyslím si, že to bola politika. Predpokladám, že najviac ho trápili problémy s jeho vlastným synom. Jeho syn vystupoval proti nemu, nepodporoval ho, pôsobil deštruktívne. Rovnako sa správal aj voči svojej matke cisárovnej. Myslím, že to ho muselo ťažiť najviac. Nelojalitu v rodine zvládame asi všetci najťažšie.

Všetci dnes vieme o jeho romantickej láske k Sissi, ale aký obraz o ňom uchovávate v rodine?

Snažíme sa to vnímať predovšetkým realisticky. Osvojil som si príklad svojho otca Otta, ktorý vždy vravel, že dejiny nie sú čierne alebo biele, ale šedé. Všetko je šedé. Ak to niekto ignoruje, je to chyba hneď od začiatku. František Jozef urobil veľa skvelých vecí, ale aj veľa chýb.

Princezná Sofia so synom a neskorším cisárom Františkom Jozefom.

Z kníh vieme, že František Jozef bol hlboko veriaci katolík.

Jeho viera bola mimoriadne silná, bol presvedčeným katolíkom. Jeho viera nebola niečím, čo ukazoval, keď sa pozerali iní. To mu bolo cudzie. On vieru žil. Vidieť to na listoch, ktoré písal, na tom, ako žil, ako sa správal k ľuďom. Dávalo mu to veľa vnútornej sily. Napokon, aj môj starý otec, cisár Karol, bol hlboko veriacim človekom. Dnes sa na hlboké náboženské presvedčenie mnohí automaticky pozerajú ako na niečo negatívne, pritom je to presne naopak. Na živote Františka Jozefa veľmi dobre vidieť, ako mu viera nesmierne pomáhala vládnuť lepšie. Platí to najmä v ťažkých časoch.

O to zaujímavejšie je, že hoci mal veľmi blízko ku Svätej stolici, zrušil konkordát, ktorý malo Rakúsko s Pápežským štátom, a nebál sa zásadne intervenovať a ovplyvniť voľbu pápeža, napríklad vetovaním veľmi silného kandidáta, ktorý sa takmer stal pápežom. Ako to ide dohromady?

Je to jednoduché, hovoríme o práve a privilégiu, ktoré naša rodina mala. Mali sme priznané právo vetovať kandidáta na konkláve, z čoho vyplývalo, že ak už to právo ako rodina máme, má to nejaké opodstatnenie a sme oprávnení to za istých okolností použiť. A keď sme si mysleli, že je správne to použiť, tak sme to použili.

A treba povedať, že mnoho ľudí si dodnes myslí, že to v ťaž kej chvíli zachránilo pápežský stolec. Neviete, či sa to vtedy nejako rozoberalo v rodine?

Skôr sme vždy hovorili o tom ako o hotovej veci, že sme to právo mali a že bolo správne ho využiť. František Jozef mal to právo, použil ho a hotovo. Špekulácie sme nepestovali.

Ku Františkovi Jozefovi patrí aj veľký príbeh o Sissi. V posledných desaťročiach vznikol zo Sissi veľký fenomén, ku ktorému patrí slávny seriál a množstvo kníh. Váš názor?

Televízny seriál je veľmi milý, niektoré knihy už menej.(Smiech.) Moje deti majú seriál veľmi rady, s manželkou sme vždy radi, keď to pozerajú, ale všetci vieme, že obraz nie je úplne zrkadlom toho, ako to vtedy bolo. (Úsmev.)

Čo ste povedali deťom, keď videli film prvýkrát?

Aby sa zabavili, že to bude pekné. (Smiech.) Ale musím aj vážne dodať, keďže dnes s rodinou žijem v Maďarsku, že to, ako Sissi pomohla vzťahom medzi Maďarmi a Rakúšanmi, bolo niečo mimoriadne pozitívne a dodnes to má svoj význam. Hodnotiť ju podľa básní, ktoré písala, je určite ťažšie ako podľa toho, čo reálne dosiahla a ako pomohla cisárovi a vôbec monarchii.

K jej príbehu patrí aj napätie a ťažké vzťahy medzi Sissi a matkou Františka Jozefa, keďže si veľmi nerozumeli.

Áno, ale to sa dnes hodnotí ešte ťažšie, najmä - kto som ja, aby som to z dnešného pohľadu posudzoval? Nemal som možnosť hovoriť ani s jednou z nich, ani sme o tom nikdy v rodine nešpekulovali.

 

Neobávam sa islamizácie Európy, pretože čelíme ďaleko väčšiemu problému. Odkresťančeniu Európy.Zdieľať Zdieľať

 

Prejdime teraz k vám. Čo znamená byť v dnešnej dobe Habsburgom?

Stále to znamená zodpovednosť. Rodina je stále známa, ak niekto z nás urobí niečo chybné, neurobil to Georg, ale vždy Habsburg. Sme veľmi privilegovaná rodina, čo znamená, že nás dejiny v mnohom aj zaväzujú, ale zároveň sa veľa zmenilo a realitu musíme akceptovať všetci. Preto som vďačný za príklad svojho otca Otta, ktorý nám ukázal, ako sa máme správať v 21. storočí. Musíte si uvedomiť, že sme rodina, ktorá bola v politike 700 rokov, a hoci mňa, moje sestry a bratov politika veľmi zaujíma, predsa len je to zmena.

Ale z politiky ste úplne neodišli.

To je pravda, môj brat je veľvyslanec v Berlíne, sestra je poslankyňou vo švédskom parlamente, iný môj brat bol europoslancom za Rakúsko, ja som čestný veľvyslanec Maďarska už 20 rokov, politika nás baví stále. (Úsmev.) A stále máme svoje jasné názory na to, čo sa deje.

Prečo ste sa vlastne rozhodli žiť v Maďarsku?

Otec po prvýkrát navštívil Budapešť v roku 1988, ale bola to len súkromná návšteva. Ako rodina sme sa mohli vrátiť v roku 1989, zomrela vtedy moja stará mama a po pohrebe vo Viedni sme ako rodina dostali súhlas s návštevou Budapešti. Môj otec sa vtedy už dlhšie zaujímal o strednú Európu a jej utrpenie počas komunizmu, preto po roku 1989 veľa cestoval, ja som svojho otca často sprevádzal. Rozhodol som sa naučiť po maďarsky, čo mi trvalo dlho, ale nejako som to napokon zvládol.

Mladý cisár František Jozef.

Keď ste objednávali kávu, mal som pocit, že vaša maďarčina bola úplne suverénna...

... ďakujem, ale stále mám isté rezervy. Viem povedať, čo chcem, ale gramatiku by ste po mne opravovať nechceli. (Smiech.) Keď som ako-tak zvládol jazyk, začal som tu pracovať, potom som sa oženil – nuž a výsledok je, že tu dnes s rodinou žijeme. Ale nebol to žiadny plán ani stratégie, proste sa to stalo.

Spomenuli ste, že ste tu pracovali. Akú prácu ste tu mali?

Pracoval som v médiách, pripravoval som súkromnú televíziu, ktorá vznikla v roku 1996, začali sme vysielať o rok neskôr, bola to prvá súkromná celoštátna televízia v Maďarsku. V roku 2002 sme ju predali, televízia mala veľký úspech, bol ideálny čas, aby sme ju predali. 

Čo robíte dnes?

Veľa vecí súčasne. Od roku 1996 som veľvyslancom Maďarska, funkcia vznikla ešte pred vstupom Maďarska do EÚ, nie je platená, náklady sú hradené. Celé to nespadá pod ministerstvo zahraničných vecí, ale pod úrad premiéra.

Čo to presne znamená?

Vykonávam činnosť v OSN, momentálne v EÚ, radil som pri snahe Maďarska organizovať olympijské hry a podobne. Niekoľko rokov som tiež predsedom maďarského Červeného kríža, mám tiež vlastnú konzultačnú firmu a momentálne ma zamestnáva aj 100. výročie smrti cisára Františka Jozefa, a teda organizovanie rôznych akcií pri tejto príležitosti, od Bosny po Dublin.

Spomenuli ste úrad maďarského premiéra. Viktor Orbán je považovaný za kontroverznú postavu, ako ho vnímate vy?

 

Vnímanie Viktora Orbána v zahraničí je iné ako jeho vnímanie tu v Maďarsku. Existuje obrovský rozdiel medzi tým, ako je Maďarsko vnímané a aká je realita. Maďarsko je v mnohom výnimočné, dvakrát po sebe vyhrala jedna strana voľby s dvojtretinovou väčšinou, čo je niečo, čo iné krajiny nepoznajú. Vláda sa snaží niektoré veci robiť mimoriadne rýchlo, bez toho, aby venovala potrebný čas na to, aby to vysvetlila. Tak akoby sa to normálne dialo v iných krajinách. To, samozrejme, privoláva množstvo kritiky. Niektoré rozhodnutia vlády boli správne, iné boli nesprávne, ale na niektoré veci treba pozerať v kontexte.

Napríklad?

Maďarsko bolo napríklad od augusta minulého roku kritizované za prístup k imigračnej kríze, ale o pár mesiacov táto kritika opadla a viaceré krajiny začali napodobňovať to, čo do vtedy robilo Maďarsko. Ale nikto spätne neuznal, že postup Maďarska bol správny.

Viktor Orbán sa naposledy rozhodol usporiadať referendum proti utečeneckým kvótam, váš komentár?

Osobne som proti politike povinných kvót na utečencov. Neprekáža mi pritom idea samotná, ale skôr to, že ak utečen ci nie sú rovnako hodnotení v Taliansku, Nemecku, Malte ale bo Fínsku, potom nemôžeme žiadať ich povinné prerozdele nie. Migranti sú veľmi dobre informovaní, vedia, aké benefi ty majú v rôznych krajinách a podľa toho sa správajú. Preto ich z Nemecka nemôžeme presunúť do Lotyšska alebo na Slovensko.. Oni vedia, prečo si vybrali Nemecko.

Inými slovami hovoríte, že ide o nemecký, a nie európsky problém?

Je to nemecký problém, ale súčasne aj európsky problém. Pretože my všetci potrebujeme nájsť riešenie. Kvóty nie sú riešením, pretože migranti si vždy vyberú krajinu, ktorá je pre nich najvýhodnejšia.

Pokus o atentát na cisára Františka Jozefa v roku 1853.

Imigranti prichádzajúci na hranice EÚ sú vážny problém. Aké riešenie navrhujete vy?

V prvom rade musia byť chránené spoločné hranice. Nemožno akceptovať stav, aby taký masívny počet ľudí prekračoval hranice EÚ a pritom sme nevedeli, kto prichádza. Po druhé, potrebujeme urýchlene otvoriť hotspoty mimo hraníc EÚ - v Egypte, Turecku, Jordánsku, Libanone, v Tunisku alebo mnohých afrických krajinách. Ľudia, ktorí chcú migrovať do Európy, majú právo vedieť, či dostanú azyl alebo nie. A to predtým, než sa stanú súčasťou prevádzačského cyklu, či už majú právo na azyl alebo nie. Ak nedokážeme regulovať celý problém, nebudeme ho vedieť ani vyriešiť.

Mnohí sa obávajú, že dôsledkom imigračnej vlny bude isla mizácia Európy. Čo si o tom myslíte vy?

Neobávam sa islamizácie Európy, pretože čelíme oveľa väčšiemu problému.

A tým je čo?

Odkresťančenie Európy.

Čo pod tým máte na mysli?

Začnime od seba. Ak niekto vysloví obavu z islamizácie Európy, je to obava človeka, ktorý neverí vlastnému náboženstvu. Väčšina ľudí, ktorí sa obávajú islamu, nevie, v čom je sila kresťanstva. A to je skutočný problém. Viete, ja som presvedčený katolík, nemám najmenší problém argumentovať o islame alebo sa rozprávať s moslimom. Problém je, ak islam čelí náboženskému vákuu. To je náš primárny problém.

Napriek tomu, skúsenosť hovorí, že ak pomer imigrantov prekročí desaťpercentnú hranicu, vytvára to nové problémy...

... ale to nie je problém islamu, teraz hovoríte o probléme masovej imigrácie a hraniciach, to je iná diskusia ako tá o islame. Áno, uznávam, ďalšia otázka je, ako efektívne integrovať ľudí narodených v cudzích krajinách do našej kultúry, čo je vážny problém, ale nemiešajme rôzne otázky do jednej, aj keď ich niečo spája.

Európa má viacero problémov naraz: eurozóna je v kríze, Schengen je v kríze, Británia si nevie nájsť miesto v Únii, dohody sa hľadajú ťažko. Čo je za tým? Nemajú tieto problémy nejaký spoločný menovateľ?

Je to fascinujúca téma. Všetci hovoria o kríze Európy, ale ja mám pocit, že v kríze sú najmä jednotlivé štáty a ich politika. Národné štáty, ktoré majú vážne problémy, radi ukazujú na problémy, aké má Európa. Iste, EÚ potrebuje mnohé reformy, ale ten hlavný problém je na úrovni národných štátov. Pozrite sa na situáciu v Nemecku, na volebné výsledky v Rakúsku a iných krajinách: ľudia dávajú najavo svoj nesúhlas so stavom verejných vecí, protestujú proti tomu, ako sa im vládne. Väčšia kríza je práve na úrovni štátov ako v EÚ.

Uveďte príklad.

Vezmite si podporu strany AfD – z dvoch percent na viac ako 15 percent a súčasne úpadok kedysi mocnej SPD, ktorá bojuje, aby mala aspoň 20 percent. Toto je hlavný problém, fungovanie EÚ je až za tým. Akoby sme úplne zabudli na to, čo pre nás EÚ znamená, aký zázrak je integrácia. Celé storočia platilo, že vojna je v Európe samozrejmosť, rovnako ako to, že Nemci a Francúzi stoja proti sebe. Dnes to neplatí. Ale kto si to váži?

Cisár František Jozef, podoba v roku 1885.

Európa sa mení aj inak, Nemecko je opäť jednotné a silné, azda na európske pomery až príliš silné a dominantné. Zjednotená Európa dokázala fungovať, keď bolo Nemecko rozdelené a slabšie, myslíte si, že dokáže fungovať aj s dominantným Nemeckom?

Domnievam sa, že to EÚ zvládne, ale má to niekoľko predpokladov. Jedným z nich napríklad je, že štáty strednej Európy si uvedomia, akú silu spoločne predstavujú. Práve to je prostriedok, ako dosiahnuť, aby Nemecko nebolo príliš dominantné. Ak štáty strednej Európy dokážu nájsť spôsob, ako postupovať spoločne, ako reformovať Úniu, nebudeme potom hovoriť o dominancii Nemecka.

Tento proces už prebieha. Krajiny V4 sú v spore s Nemeckom o utečenecké kvóty, myslíte, že štáty V4 robia v niečom chybu?

Nie. Idea V4 bola správna od začiatku, je to trochu zložitý proces, ale myslím si, že dnes je V4 dôležitý mocenský blok vnútri EÚ, čo ukazuje aj migračná kríza. Myslím, že ak krajiny V4 pochopia, aký prospech majú zo spoločného postupu, povzbudí ich to k ďalšej spolupráci. A bolo by len dobré, keby krajiny V4 začali spolupracovať aj s ďalšími štátmi a ich pozícia pri rozhodovaní by bola ešte silnejšia.

Na záver niekoľko krátkych otázok. Kým je pre vás V. Putin?

Brilantný taktik, ktorý najviac benefituje z krízy v Európe.

Čo by znamenalo zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta?

Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí.

Mali by byť potraty nelegálne?

Keďže som katolík, viete, aký je môj názor.

Georg von Habsburg.

Takže na váš názor na defi níciu manželstva a zväzky osôb rovnakého pohlavia sa ani nemusím pýtať.

Presne tak.

Je dohoda s Tureckom prospešná pre Európu?

Momentálne to tak vyzerá, ale mám o tom pochybnosti.

Je Čína nebezpečná pre Európu?

Nevidím Čínu ako nebezpečenstvo, ale ako prípadného partnera s obrovským potenciálom.

Žijete vo východnej Európe, čo máte na nej rád?

Musím vás opraviť, nežijem na východe, žijem v strede Európy. Z východu mám isté obavy.

Keby uplynulých sto rokov vyzeralo inak, mohli ste byť dnes cisárom. Cítite niekedy nad tým ľútosť, že ste o niečo prišli?

Nie, ani na chvíľu.

 

Foto: profimedia, wikimedia, archív

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo