Komentátori Postoja hodnotia finálovú debatu na Markíze Príliš slušný Korčok, uvoľnený Pellegrini. Zásadný zlom nenastal, ale prišli nové motívy

Peter Pellegrini a Ivan Korčok sa v utorok večer stretli v ďalšom vzájomnom dueli pred druhým kolom prezidentských volieb. Debatu v televízii Markíza hodnotia komentátori denníka Postoj.

Lukáš Krivošík

Dnešný predvolebný duel na Markíze pôsobil lepšie ako ten pred dvomi týždňami, keď sa obaja kandidáti len oťukávali. Ivan Korčok bol teraz sústredenejší a mal lepšie ujasnené svoje posolstvá ako naposledy. Takisto Peter Pellegrini pôsobil uvoľnenejším dojmom.

Prekvapilo ma, že menej sa hovorilo o Rusku, Ukrajine a vojne a viac, naopak, o ekonomických a sociálnych témach (porovnanie sociálnych opatrení za vlády Igora Matoviča a Roberta Fica). Párkrát sa Korčokovi dokonca podarilo Pellegriniho zatlačiť do defenzívy – napríklad keď ho vyzval, aby sa dištancoval od zahraničnopolitických názorov Štefana Harabina.

Nikto z kandidátov neurobil vážnu chybu. Táto predvolebná diskusia teda nebude zlomom kampane ani pre jedného z nich.

Marek Vagovič

Politika je náročné remeslo, kde často nehrá kľúčovú rolu obsah, ale populistická rétorika.

Pokým Ivan Korčok vystupoval skôr ako diplomat a angažovaný občan, Peter Pellegrini ho agresívne a manipulatívne tlačil do kúta, hoci spravidla išlo o prázdne, ale nanajvýš účinné frázy.

Od začiatku pôsobil istejšie a sebavedomejšie ako Korčok, čo zrejme spôsobil aj aktuálny prieskum Focusu, ktorý ho mierne favorizuje za víťaza druhého kola.

Pellegriniho súper nevyužil ani silné karty v témach ako korupcia a spravodlivosť.

Korčok bol až príliš slušný, čo ho môže stáť konečné víťazstvo. Nechal si vnútiť taktiku svojho súpera, takže po tejto debate to vidím skôr na triumf ukričaného Pellegriniho.

Rozhodnú hlasy voličov Štefana Harabina a slovenských Maďarov.   

Eva Čobejová

Debata Markízy chcela byť veľmi noblesná, krásne priestory, krištáľové lustre, zrkadlá, patina histórie. Dobre to vyzeralo a pomohlo to tomu, aby debata mala naozaj prezidentský formát.

Najmä vďaka tomuto exteriéru napokon finálová debata prekročila bežný rámec televíznych diskusií zo štúdia. Ten priestor aj mierne tlmil vášne, hoci ony tam boli.

Veľa vecí sme počuli už opakovane. Moderátor predstavoval Ivana Korčoka ako pravičiara a Peter Pellegrini si dával záležať, aby pôsobil ako skutočný sociálny demokrat, ktorému ide najmä o kvalitu života ľudí na Slovensku, a aby pôsobil ako vyslovene ľudový človek, dobre vychovaný chlapec a veľmi rodinný typ (spomínal sestru aj rodičov), ktorý pozná ľudí a Slovensko. Korčok využil situáciu a podhodil mu, že ho pozná zo súkromného lietadla.

Na takéto veci sú ľudia citliví a k sociálnemu demokratovi takýto papalášizmus nepasuje.

Aj v kultúrno-etických otázkach to bolo tak akosi naopak. Obaja sú síce v otázke umelých potratov sa zachovanie statusu quo, ale Pellegrini začal niečo hovoriť aj o podpore materstva pre študentky.

Rozdielne názory mali na registrované partnerstvá. Korčok si myslí, že slovenská spoločnosť je už pripravená na registrované partnerstvá a vyzeralo to tak, že vnímal čerstvý  výskum, ktorý urobil Focus pre Fórum života. (Ten ukázal, že po prvýkrát sa verejná mienka preklopila v prospech registrovaných partnerstiev a súhlasí s nimi 51 percent obyvateľov Slovenska.)

Zrejme aj preto bol v tejto téme Korčok odvážnejší. Sociálny demokrat Pellegrini je opatrnejší a je iba za to, aby sa partnerom, ktorí nežijú v manželskom zväzku, pomohlo v konkrétnych životných situáciách ako dedenie či nahliadanie do zdravotnej dokumentácie. Nič viac.

Novým motívom v debate bol dom poslanca Náhlika, ktorý by podľa Matoviča mal patriť v skutočnosti Petrovi Pellegrinimu.

Nepôsobilo to veľmi presvedčivo, keď Pellegrini vysvetľoval, že mu je občas ten dom k dispozícii, keď chce byť so psom v záhrade alebo keď ho príde navštíviť rodina.

Pellegrini urobil drobné ústretové gesto voči Korčokovi, keď ho bránil voči kritike Transparency International a vyhlásil, že Korčokove majetkové pomery sú adekvátne k tomu, že celý život pracoval a je už šesťdesiatnik.

Korčok mu láskavosť neopätoval a vykričal mu nielen súkromný jet, ale aj luxusný byt na Zuckermandli.

Takisto novým motívom v ich vzájomnej debate bola fotografia Ivana Korčoka s farárkou Annou Polckovou. Od moderátora padla na Korčoka otázka, či to nebola facka KDH a či ho v tejto veci nekontaktoval Milan Majerský. Korčoka to aj prekvapilo a tvrdil, že Majerský dobre pozná jeho hodnotový svet, tak mu nemal prečo volať. Korčok akoby vôbec nerozumel, v čom je problém.

Ale Korčok mal silný moment, keď tlačil Pellegriniho, aby sa dištancoval od Harabinovho sveta, v ktorom je NATO zločineckou organizáciou a Slovensko by malo byť neutrálnou krajinou. To bola ťažká chvíľa Petra Pellegriniho, lebo potrebuje Harabinových voličov. Tam to Korčokovi sedelo aj preto, že išlo o postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte.

Pellegrini mal naučenú vetu, že „voliči Štefana Harabina sú dostatočne inteligentní na to, aby vedeli, čo majú v druhom kole robiť“ a že „tých prienikov je tam veľa“ a že Harabinovi voliči to cítia tiež a prídu hlasovať za Pellegriniho. Ale aj bolo vidieť, že trochu trpí, keď musí touto harabinovskou tortúrou prejsť.

Žiadny jasný víťaz tam nebol a debata zrejme ani žiadneho voliča nepresvedčila, aby prešaltoval z Korčoka na Pellegriniho alebo naopak.

Prezidentský duel na MarkízeCúvate v predklone voči Harabinovi, vravel Korčok. Sedeli ste ticho od Dzurindu doteraz, reagoval Pellegrini

Adam TakáčMarek Holka

Michal Magušin

Markizácka debata nemala víťaza a nemala až taký silný náboj ako ostatná diskusia v Slovenskom rozhlase, ale nebola ani nudná.

Ivan Korčok je po prvom kole ako poliaty živou vodou a platilo to aj teraz. Bol ofenzívnejší a Pellegrini si musel vypočuť narážky na svoj charakter, na papalášske využívanie vládneho lietadla, na útek od zodpovednosti a na ochranu vládnej koalície.

Peter Pellegrini však v diskusiách nezvykne byť druhou ligou a dôkladne oponoval. A tak Korčok viackrát dostal „facku“ účasťou v Matovičovej vláde a ľudia napríklad počuli, že je elitár z kaviarne.

Kto videl debatu týchto kandidátov prvýkrát, mohlo sa mu to zdať zaujímavé. Problém však je, že väčšina argumentov už odznela v nedávnej minulosti a dalo sa celkom presne odhadnúť, čo kto povie.

Pár momentov však prekvapilo. Pôsobilo až úsmevne (a presne tak sa tváril moderátor Michal Kovačič, ktorý podal svoj štandardne kvalitný výkon), ako siahodlho Pellegrini vysvetľoval, prečo si myslí, že gejovia a lesby by mali mať možnosť po sebe dediť. Tento moment vlastne dobre ukázal, v čom je Pellegriniho problém: chce sa páčiť konzervatívcom aj harabinovcom, Maďarom aj národniarom. To nie je jednoduché a nie vždy to je uveriteľné.

Korčok si zas myslí a aj hovorí, že spoločnosť je zrelá na registrované partnerstvá (aj keď ako prezident s tým veľa urobiť nemôže).

Možno práve v tejto minivýmene názorov sa ukazuje, že ide o kandidátov, z ktorých jeden hovorí, čo si myslí, aj keď nie všetko sa jeho potenciálnym voličom môže páčiť – a druhý hovorí aj to, čo si nemyslí, aby sa to aj potenciálnym voličom páčilo.

Jozef Majchrák

Volebný duel na Markíze bol vyrovnanejší ako debata pred niekoľkými dňami v Slovenskom rozhlase, v ktorej dominoval Ivan Korčok.

Duely kandidátov sa však už dostali do fázy, keď sa vyčerpal ich potenciál zásadnejšie ovplyvniť volebný výsledok. Kandidáti už len viac-menej opakujú naučené bloky a sústredia sa na to, aby neurobili chybu. Žiaden z nich v debate neprišiel s niečím prelomovým.

Ako Korčok, tak Pellegrini boli málo dôrazní vo svojich najsilnejších mobilizačných témach.

Korčok v upriamovaní pozornosti na to, akým rizikom pre právny štát by bolo obsadenie prezidentského kresla Ficovým spojencom.

Ani Pellegrini však už tak často nespomínal „kandidáta vojny“ a uspokojil sa len s konštatovaním, že voliči Štefana Harabina dobre vedia, aký rozdiel je medzi ním a Ivanom Korčokom.

Akoby obidvaja kandidáti predpokladali, že väčšina voličov už je rozhodnutých.

K zaujímavejším momentom patrila snaha Ivana Korčoka prihovoriť sa maďarským voličom pripomenutím kauzy Hedvigy Malinovej a zákazu dvojitého občianstva, ktoré sú spojené s vládnutím Smeru.

Určite pobavilo, keď Peter Pellegrini zdôvodnil občasné využívanie domu poslanca Petra Náhlika tým, že jeho takmer 90 metrov štvorcových veľký byt je primalý na jeho stretnutia s rodičmi.