Aj Nemci to skúšajú s antigénovými testami, ale idú na to celkom inak než Matovič

Aké poučenie si vezme z Matovičovho európskeho experimentu kancelárka Angela Merkelová?

Ešte dva dni predtým než slovenský premiér ohlásil svoj nápad s celonárodným testovaním, odštartovali nemecké úrady novú testovaciu politiku (hovoria tomu „die neue Corona-Testverordnung“), novinkou sú antigénové testy a ich nasadenie v teréne. 

Aj Nemci si od týchto testov sľubujú posun vpred, na rozdiel od slovenskej vlády v nich však nevidia bod zlomu, ktorým sa dá vyhnúť lockdownu, skôr ako doplnok doterajších testovacích kapacít.

Momentálne dokážu v nemeckých laboratóriách vyhodnotiť na týždennej báze do 1,5 milióna testov PCR, fakticky ich robia menej (keď to prepočítame na počet obyvateľov, nie sme od Nemcov výrazne horší v kvantite, ale v kvalite, tam ešte stíhajú trasovať). Podľa nových nariadení majú byť antigénové testy len doplňujúcim opatrením, každý pozitívny výsledok takéhoto testu musí potvrdiť následný test PCR, ktorý je oveľa spoľahlivejší.

Antigénové testy, ktorých hlavnou prednosťou je výsledok do 15 minút, sa tak v Nemecku v týchto dňoch začínajú nasadzovať v konkrétnych oblastiach: na pohotovostiach a centrálnych príjmoch, kde lekári potrebujú rýchlo oddeliť pacientov s koronou od tých ostatných, v zariadeniach typu domov seniorov či DSS, kde takto testujú personál aj návštevníkov.

V Nemecku je však aj diskusia o tom, či sa tieto testy nemajú využiť podobným spôsobom, aký u nás presadil premiér Igor Matovič, teda v celonárodnom meradle.  

Najväčším propagátorom tohto prístupu je iniciatíva Rapidtests, za ktorou stoja lekári a vedci. Tí však nenavrhujú jednorazové pretestovanie populácie – to by považovali za neefektívne – ale pravidelné a veľmi časté testovanie. Keby sa podľa ich modelov týmito antigénovými testami vyšetrili každý tretí deň tri štvrtiny Nemcov a po každom národnom testovaní by došlo k okamžitej izolácii infikovaných, prenos nákazy by sa znížil o 88 percent.

Aktivisti Rapidtests hovoria, že v takom prípade by to malo efekt lockdownu bez toho, aby bol lockdown potrebný.

Nedávno ich argumenty podrobne analyzoval týždenník Der Spiegel, ktorý však tento návrh nepovažuje za zázračné riešenie, ale skôr za utópiu.

Der Spiegel jednak upozornil, že niektorí vedci, ktorí najhlasnejšie propagujú celonárodné použitie rýchlotestov, sú prepojení s firmami, ktorí z boomu tohto typu testov najviac profitujú.

Ale nemecký týždenník varuje pred celoplošným testovaním aj s argumentmi, ktoré od soboty odznievajú i v slovenskej diskusii: takéto testy smie robiť len zaškolený personál, keďže odber musí byť kvalitný, je potrebné, aby tampón prenikol hlbšie do hltana, pretože len tak možno odtiaľ vydolovať dostatočné množstvo vírusu.

Ako ďalej píše Der Spiegel, najväčšou slabinou týchto rýchlotestov je fakt, že infikovaných s nízkou náložou vírusu takýto test neobjaví: a teda, hoci pozitívny výsledok je s vysokou pravdepodobnosťou správny, negatívny výsledok má len podmienečnú výpovednú hodnotu. Z tohto dôvodu celkom nerieši podstatu problému, ktorou je odhaliť masu asymptomatických, potenciálnych šíriteľov.   

Tento problém by sa čiastočne vyriešil, keby sa celoplošné testovanie realizovalo často – v prípade, že by v priebehu pár dní vyšiel tomu istému človeku výsledok testu dvakrát negatívne, dalo by sa vychádzať z toho, že nemá v sebe koronavírus. Lenže ako dodáva skepticky Der Spiegel, opakované celoplošné testovanie by si vyžadovalo obrovské finančné aj medicínske kapacity, zaškolený personál by už nestíhal robiť v takých počtoch antigénové testy spolu s nevyhnutnými testami PCR.

Jednorazové celoplošné nasadenie rýchlotestov zatiaľ v Nemecku nepropagujú ani ich najhlasnejší zástancovia. Aj tí sa budú s úžasom prizerať, ako sa vyvinie Matovičovo priekopnícke dobrodružstvo.  

Foto: Facebook Igora Matoviča