Jednota medzi človekom a Bohom

Evanjelium siedmej veľkonočnej nedele (2. 6. 2019) patrí k Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 17,20-26). Ježiš ju povedal ešte pred svojím utrpením a smrťou, liturgia nám text predkladá v nedeľu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého. Ježiš prosí o takú jednotu medzi veriacimi, aká existuje medzi ním a jeho Otcom, ba prosí o jednotu medzi ľuďmi a Bohom!

(1) Jednotu medzi človekom a Bohom pripomína nedeľné prvé čítanie. Štefan, plný Ducha Svätého, videl otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7,55). Túto mystickú jednotu s Bohom zažil v kľúčovom momente svojho života: v momente svojej mučeníckej smrti. Prečo dnešný svet tak málo inšpirujú mučeníci, ľudia morálne čistí? „Ľud, ktorý zabudol na svojich hrdinov, je mŕtvym ľudom. Cirkev, ktorá zabúda na svojich hrdinov, je nemocnou.“ (R. Laurentin, s. 213)

(2) Ježiš hovorí o láske svojho Otca prítomnej v nás (Jn 17,26), Skutky apoštolov hovoria, že „Štefan bol plný Ducha Svätého“ (Sk 7,55). Každá informácia o Duchu Svätom nie je postačujúcou. Ale možno to trochu objasniť príkladom. Muž a žena, ktorí vstúpia do manželstva, nikdy nebudú mať dostatok informácií jeden o druhom. Taktiež nikdy nebudú mať primerané prirodzené kvality, ktoré by potrebovali pre výchovu svojich detí. Ale v konečnom dôsledku, je to láska muža a ženy, otca a matky, ktorá najviac formuje hodnoty a vlastnosti v ich deťoch (Laurentin, s. 10).

Požehnanú veľkonočnú nedeľu prajem všetkým.

Ján Duda

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.

Na snímke: Bernardo Daddi – Umučenie sv. Štefana (freska, 1324), kostol Santa Croce, Florencia.