Mistrík tesne na čele, inak chaos

Martin Hanus

Odoberať autora

Nezmeškajte žiaden článok.

3 minúty čítania 3 min

Vypočuť článok

Vyštudovaný germanista, svoj pracovný život začal ako učiteľ, až presedlal na novinárčinu. V rokoch 2002 až 2004 pracoval ako redaktor v týždenníku Domino fórum, v decembri 2004 stál pri zrode časopisu .týždeň, od roku 2008 do roku 2014 v ňom pôsobil ako zástupca šéfredaktora. Bol pri vzniku Postoja, od mája 2020 je jeho šéfredaktorom. Je ženatý, má tri deti, žije na Záhorí.

Ďalšie autorove články:

Milan Nič Aj po svojom študentskom proteste proti Vladimírovi Mináčovi som musel počúvať konšpirácie, že nás niekto zneužil a manipuloval

Šéf ÚPN Jerguš Sivoš Určite máme na to, aby sme vybudovali veľké Múzeum totality

Ficov mentálny únos Prečo treba 17. november špeciálne sláviť práve v roku 2025

Agentúra AKO zverejnila prvý prezidentský prieskum, z ktorého niečo usudzovať je ešte ťažšie, než keď sme minulý týždeň špekulovali, aká silná môže byť budúca Kiskova strana, ak je jej súčasný volebný potenciál okolo 25 percent.

Prvý v tomto septembrovom prieskume skončil Robert Mistrík (podporovaný SaS a Spolu) s 12,1 percentami, na jeho úrovni je Peter Pellegrini, takmer 11 percent má Eduard Chmelár, nasledujú Andrej Danko, Štefan Harabin, Béla Bugár a František Mikloško a Zuzana Čaputová s 6,9 percentami – teda medzi prvým Mistríkom a ôsmou Čaputovou je rozdiel zhruba piatich percent. Ak k tomu prirátame štatistickú odchýlku, tie rozdiely môžu byť teoreticky ešte menšie (ale aj väčšie), takto natesnaný peletón sme tu v histórii prezidentských prieskumov asi ešte nemali.

Výpovedná hodnota prieskumu je výraznejšie znížená tým, že v ňom vystupujú aj politici, ktorí takmer určite nebudú kandidovať na prezidenta (Peter Pellegrini, ktorý sem bol nasadený za Smer), aj takí, ktorí zatiaľ nič také neohlásili, hoci sa ich kandidatúra nedá vylúčiť (Andrej Danko, Igor Matovič).

Tento septembrový prieskum má tak ešte menšiu výpovednú hodnotu než rovnako načasovaný prezidentský prieskum z minulých volieb. V septembri 2013 vyzerali preferencie vtedy známych či predpokladaných kandidátov podľa agentúry Focus takto: Robert Fico mal vtedy 38 percent (v prvom kole v marci 2014 získal 28 percent), Andrej Kiska mal v septembri 2013 20 percent (v prvom kole 24 percent), tretí bol Pavol Hrušovský so 17,3 percentami (o polroka neskôr sa prepadol na volebných 3,3 percenta), nasledoval Radoslav Procházka s 11,7 percentami (vo voľbách prekvapil s 21,2 percentami), Ján Čarnogurský mal v septembri 2013 ešte vcelku povzbudivých 8,8 percenta, ale napokon získal len 0,6 percenta.

Takže o najnovšom prieskume AKO sa dá povedať aspoň toľko, že pred pár mesiacmi verejne neznámemu Mistríkovi pomerne vychádza bilbordová kampaň, keďže aj vďaka takýmto prieskumom si ho budú médiá viac všímať a brať ako vážneho kandidáta. Ale inak sa dá povedať, že do marca je možné naozaj všetko.

Robert Mistrík, foto TASR – Dušan Hein