Biela sobota v Cádize

Už je to dávno, viac ako desať rokov, ale každú Bielu sobotu si na to rád spomeniem: Bolo to v mestečku Cádiz v Andalúzii, sobotná svätá omša sa slávila o polnoci ako polnočná. Cádiz je prístav, odkiaľ dvakrát vyplával Kolumbus, bohaté mesto bolo zničené a obnovenie nikdy nebolo zavŕšené a dokončené, niektoré sochy zostali nevytesanými kameňmi, došli peniaze, dodáva to mestu jedinečnú atmosféru. Kajúce procesie, ako o nich nižšie píše Imro Gazda, boli rovnako tajomné ako pomalé a fyzicky úmorné (pre kajúcnikov), ale niečo bolo ešte krajšie. Aspoň pre mňa.

V sobotu večer som bol v staručkom chráme sv. Augustína, ľudí skôr málo, domáci, liturgia dojemne krásna a dlhá. Po omši išli všetci niekam do átria, nehovorili sme spoločným jazykom, pozvali ma mávaním, konala sa malá hostina s vínom a jedlom. Veľa sme si nepovedali, ale cítil som radosť.

Vždy som mal k obradom Bielej soboty osobitý vzťah, je to najkrajšia omša v roku, ale odvtedy dúfam, že veľkonočnú polnočnú ešte zažijem.

Foto Cádizu: Michael Cohen/flickr.com