Nie je alibi ako alibi

Ako som už písal vo svojom rozsiahlom texte k prípadu Cervanová, problémom článkov, ktoré sa zastávajú teórie o nevine Nitranov, je veľa nepresností a neznalosť niektorých základných výpovedí zo spisu.

Tento problém má aj analýza Andreja Bána. Autor sa v 13 bodoch pokúša vyvrátiť konštrukciu, ktorá mala vzniknúť len v hlave Eduarda Pálku.

Stačí spomenúť prvé body analýzy. V prvom bode Andrej Bán spochybňuje, ako mohli ohavný čin spraviť ľudia, ktorí sa vzájomne nepoznali. Konkrétne Dúbravický „nebol kamarát s nikým“. Rovnako autor aj v bode číslo štyri zdôrazňuje, že Lachman a Dúbravický sa v skutočnosti nepoznali s Čermanom a Andrášikom.

Aké sú fakty? Dúbravický, ktorý sa celý čas nepriznával k účasti na zločine, už hneď v prvej výpovedí z júla 1981 hovorí, že sa pozná s Romanom Brázdom, s ktorým išiel autom do Bratislavy, takisto spomína ako známych Andrášika a Čermana. Lachman vo svojej prvej výpovedi (keď sa rovnako k ničomu nepriznával), hovorí, že na diskotéke v Bratislave stretol viacerých známych, za ktorých označil aj Andrášika s Čermanom. Takže ako sa mohli nepoznať?

Druhý príklad: Autor v druhom bode považuje za ďalší dôkaz manipulácie fakt, že súdy neuznali svedkov, ktorí potvrdzovali alibi Milošovi Kocúrovi. „Pýtate sa, ako to Kocúrovi svedkovia vedia, že bol s nimi práve 9. 7. až do soboty? Jednoducho. Spomenuli si, že v ten deň bola silná búrka a zo záznamov SHMÚ vyplýva, že prietrž mračien bola skutočne iba v piatok, nie v dňoch okolo.“

Andrej Bán však nespomína, ako sa ich svedectvo vyvíjalo: Kocúrovi svedkovia v pôvodných výpovediach z novembra 1981 najskôr tvrdili, že si spomínajú, ako pred piatimi rokmi chodili pravidelne v júli na bagrovisko do Ivanky pri Nitre vždy vtedy, keď bolo pekné počasie. V prípade chladnejšieho počasia a dažďa by tam vraj nešli, lebo príjazdová cesta k bagrovisku bola v takom prípade zabahnená a autom sa tam nedalo ani prejsť.

Keď týchto svedkov, každého zvlášť, vyšetrovateľ podľa zápisnice upozornil, že v piatok 9. 7. 1976 bolo okolo 18 stupňov, napršalo 14 mm zrážok, boli búrky (tieto boli skoro ráno, potom okolo tretej a siedmej), niektorí svedkovia vylúčili, že v takom počasí by išli na bagrovisko, iní si spomenuli, že raz tam boli aj vtedy, keď ich tam zastihla búrka. Neskôr túto verziu opakovali pred súdmi a ešte k nej pridali, že si na to spomínajú preto, lebo jednému pri ohni obhoreli plavky, druhému topánky. 

Súdom sa dá preto pomerne jednoducho rozumieť, že vzhľadom na iné svedectvá o Kocúrovej účasti na piatkovej diskotéke považovali uvedené alibi za falošné. Samozrejme, to, že blízki chceli Kocúrovi takto pomôcť, automaticky nič nehovorí o tom, či Kocúr bol alebo nebol pri zločine. Len ťažko však rozumieť tomu, keď sa takéto pochybné alibi používa ako argument, že súdy manipulovali.

Miloš Kocúr, FOTO TASR – Henrich Mišovič