Rothov alkoholizmus

Joseph Roth je geniálny autor, objavil som ho len nedávno a postupne sa snažím čítať všetko, čo od neho vyšlo. Jeho Legenda o svatém pijanovi (Petrkov, 2011) je autorovou predposlednou novelou a tak trochu rozlúčkou, predtým ako zomrel. Je to príbeh poľského alkoholika a kriminálnika Andreasa, ktorý uviazol v Paríži, v srdci spravodlivého a cnostného, ale navonok spustnutého a hriešneho muža, ktorý nocuje pod mostami a pred smrťou zažije niekoľko krásnych dní. Zázrakom sa dostane k peniazom, ktoré mu umožnia slušne si vypiť, najesť sa, objednať si hotelovú izbu, stretnúť pár známych, spoznať dievča.

Samotný dej by bol banálny, nebyť Rothovho majstrovstva, akým vystihol dve túžby, ba priam závilosti, silnejšie než čokoľvek iné. Tou prvou je jeho vášeň k alkoholu a tou druhou ku katolicizmu. A hoci sa zdá, že tá prvá víťazí, čitateľ predsa len tuší, že konečný triumf patrí tej druhej.

Samotný rakúsky spisovateľ a katolícky konvertita zomrel v máji 1939 opustený a na následky jeho alkoholizmu v parížskej nemocnici pre chudobu.

Hoci je u nás populárnejší z tohto obdobia Stefan Zweig, skutočný klenot je Joseph Roth.