Teroristický útok Islamského štátu v Moskve Rusko tvrdí, že zatklo „všetkých štyroch strelcov“, počet mŕtvych stúpol na 133

Najhoršia streľba v Rusku za posledných 20 rokov sa odohrala v piatok večer v moskovskej koncertnej sále Crocus City Hall a v jej foyer. 

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) uviedol, že zatiaľ bolo potvrdených 133 úmrtí. Dodal, že tento počet sa ešte pravdepodobne zvýši. Ruské úrady zároveň uviedli, že medzi obeťami sú najmenej tri deti.

Šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby FSB Alexandr Bortnikov uviedol, že úrady zadržali 11 osôb, píše agentúra AP s odvolaním sa na ruské médiá. Štyria zo zadržaných sa zúčastnili priamo na útoku.

Ruské médiá priniesli správy, podľa ktorých sú títo podozriví občanmi Tadžikistanu, krajiny susediacej s Afganistanom, v ktorej je aktívna aj skupina Islamský štát. Tá sa k najkrvavejšiemu útoku v Rusku za takmer dve desaťročia prihlásila.

Tadžické ministerstvo zahraničných vecí pre ruskú tlačovú agentúru TASS uviedlo, že tamojšie úrady sú v úzkom kontakte s Moskvou v súvislosti s „údajnou účasťou občanov krajiny na teroristickom útoku“.

FSB zároveň vyhlásila, že teroristi stojaci za piatkovým útokom v Moskve mali kontakty na Ukrajine a snažili sa tam po útoku uniknúť, uvádzajú ruské štátne tlačové agentúry. To isté tvrdil Vladimir Putin. 

„Zločinci po spáchaní teroristického útoku zamýšľali prekročiť rusko-ukrajinskú štátnu hranicu a na ukrajinskej strane mali príslušné kontakty,“ uviedla ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním na FSB po tom, ako bezpečnostná služba ohlásila zatknutie 11 osôb v spojitosti s útokom. 

Putin v televíznom príhovore vyhlásil, že štyria z 11 zatknutých sa pokúšali ujsť na Ukrajinu. Krvavý útok má podľa neho „ukrajinskú stopu“. Použil pritom ruské slovo označujúce podiel na čine alebo zapletenie doň.

Ruskí propagandisti zároveň rýchlo odmietli list s priznaním militantnej organizácie Islamský štát, že je za útok zodpovedná, ako podvrh.

Absurdná a neobhájiteľná verzia, reaguje Kyjev

Kyjev odmietol tvrdenia Ruska o možnej spojitosti Ukrajiny s útokom. „Verzia ruských bezpečnostných služieb v spojitosti s Ukrajinou je totálne neobhájiteľná a absurdná,“ uviedol poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.

Slová o údajnom zapojení Ukrajiny do teroristického útoku ostro odmietla aj ukrajinská vojenská tajná služba (HUR). Tvrdenie, že štyroch páchateľov zatkli počas úteku smerom na Ukrajinu, je „úplne nepravdivé a absurdné“, uviedol hovorca tajnej služby Andrij Jusov.

„Samozrejme, táto verzia pod náporom kritiky neobstojí,“ dodal. „Každý na svete to chápe, asi okrem ruského zombie obyvateľstva,“ uviedol hovorca a vypočítal množstvo prekážok, ktoré bránia takémuto preniknutiu cez hranicu.

Plnoformátová invázia Ruska na Ukrajinu prebieha už vyše dvoch rokov a pohraničné oblasti sú plné ruských vojakov, špeciálnych agentov, tajných služieb a bezpečnostných síl, vysvetlil Jusov. „Hraničná čiara je zamínovaná, je monitorovaná s použitím všetkých prostriedkov vrátane výzvedných letov z oboch strán,“ doplnil.

Hovorca obvinil Kremeľ z toho, že chce využiť tragédiu v Moskve na zosilnenie represií vnútri Ruska.

Štátny smútok

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu piatkový útok označil za barbarský teroristický čin. Na nedeľu vyhlásil štátny smútok.

„Vyhlasujem 24. marec za deň národného smútku,“ povedal prezident vo svojom prejave v televízii. V Rusku boli podľa jeho slov v reakcii na útok posilnené bezpečnostné opatrenia.

K útoku sa na Telegrame prihlásila militantná organizácia Islamský štát. Militanti tvrdia, že útok bol špecificky zameraný na kresťanov. Bol vraj súčasťou vojny proti krajinám, ktoré bojujú proti islamu.

Bojovníci Islamského štátu „zaútočili na veľké zhromaždenie kresťanov v meste Krasnogorsk na predmestí ruského hlavného mesta Moskva“, uviedli militanti vo vyhlásení, z ktorého citoval britský denník The Guardian.

Na sociálnych sieťach sa už predtým začali šíriť informácie, že útočníci nehovorili po rusky a zrejme pochádzali z Ázie alebo oblasti Kaukazu.

Americké úrady majú informácie, ktoré potvrdzujú zodpovednosť Islamského štátu za útok, píše agentúra Reuters. 

Desiatky zranených a viac ako 70 záchranných tímov

Počet zranených je najmenej 145, oznámila moskovská pobočka ministerstva zdravotníctva. Vo vážnom stave je najmenej 60 pacientov. Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov uviedol, že na mieste zasahovalo až 70 záchranárskych tímov. Medzi obeťami sú aj deti.

Agentúra Reuters píše, že v sále zaútočili piati muži v maskáčoch vyzbrojení automatickými a poloautomatickými zbraňami. O piatich bradatých útočníkoch v čiapkach a s batohmi na chrbte informuje aj ruský telegramový kanál Baza. Niektorí svedkovia incidentu si myslia, že útočníkov bolo viac.

Ozbrojenci zrejme začali strieľať už na parkovisku, neskôr vo foyer a potom sa dostali do koncertnej sály.

Hasiči podľa novín Izvestija zachránili zo suterénu budovy 100 ľudí. Svedkovia pre telegramový kanál Mash povedali, že k streľbe došlo paralelne na viacerých miestach budovy, v ktorej sa mal neskôr konať koncert ruskej rockovej skupiny Piknik. Sála má kapacitu pre 6000 divákov.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Útočníci údajne zapálili niekoľko sedadiel v hľadisku a oheň sa v dôsledku toho rozšíril po budove. Neskôr sa ozvali aj výbuchy a podľa portálu Meduza sa následne zrútila strecha budovy. Zo vzduchu teraz požiar hasia vrtuľníkmi.

Do budovy vnikli špeciálne jednotky, polícia však zároveň upozorňuje, že tam môžu byť nastražené bomby. Ozbrojenci nachádzajúci sa vnútri môžu mať podľa polície rukojemníkov.

Z centra Crocus City Hall zverejnili svedkovia viacero videí, na ktorých útočníci pália do všetkých, ktorých vidia.

V reakcii na udalosti v Crocus City Hall zatvorili v Moskve viaceré obchodné centrá i reštaurácie. Starosta Moskvy Sergej Sobianin nariadil zrušiť v Moskve počas tohto víkendu všetky športové, kultúrne a iné masové podujatia, napísala agentúra AFP. Obchodné centrá evakuujú aj v Petrohrade, informovala Meduza.

Bezpečnostné opatrenia sprísnili na ruských letiskách a vlakových staniciach. Úrady upozorňujú, aby pasažieri pre podrobné kontroly prichádzali s väčším časovým predstihom.

Veľvyslanectvo USA varovalo pred útokom ešte začiatkom marca

Americké veľvyslanectvo v Rusku ešte začiatkom marca varovalo pred bezprostredne hroziacim útokom „extrémistov“ v Moskve. Americkí predstavitelia pre denník New York Times uviedli, že varovanie Spojených štátov zo 7. marca súviselo s piatkovým útokom v Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin odmietal varovania amerických diplomatov. Hovoril o pokusoch Západu „destabilizovať spoločnosť“ v Rusku.

Rusko nalieha na Spojené štáty, aby poskytli akékoľvek informácie týkajúce sa útoku na koncertnú halu. Reagovalo tak na vyhlásenie Washingtonu, že podľa predbežných informácií sa na útoku nepodieľala Ukrajina.

„Biely dom uviedol, že nevidí žiadne známky toho, že by Ukrajina alebo Ukrajinci boli zapojení do teroristického útoku v Moskve. Na základe čoho robia predstavitelia vo Washingtone uprostred tragédie nejaké závery o niečej nevine?“ pýtala sa hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Zdôraznila, že ak má Washington nejaké informácie, mal by sa o ne podeliť, a ak nemá žiadne informácie, nemal by sa takto vyjadrovať.

Biely dom v reakcii vyjadril sústrasť obetiam streľby. Ako zároveň uviedol, „neexistujú indície“ o možnej úlohe Ukrajiny v súvislosti s týmto útokom.

„V myšlienkach sme s obeťami tejto hroznej streľby,“ povedal reportérom hovorca Rady USA pre národnú bezpečnosť John Kirby, podľa ktorého sú zábery útoku „jednoducho strašné a je ťažké sa na ne pozerať“.

„Odsudzujeme terorizmus vo všetkých jeho formách a stojíme solidárne s obyvateľmi Ruska pri smútení nad stratami životov pri tejto hroznej udalosti,“ uviedol americký minister zahraničia Antony Blinken. Vyjadril sústrasť príbuzným a blízkym obetí.

Ešte predtým ako sa k útoku prihlásil Islamský štát, špeciálny vyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí Rodion Mirošnik pre ruskú agentúru Ria Novosti vyslovil, že akcia teroristov môže mať „politické pozadie“.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Ukrajina sa medzitým prostredníctvom poradcu ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka od útoku dištancovala. „Čo sa týka udalostí v Crocus City Hall... nejakej streľby a teroristického útoku zo strany neidentifikovaných osôb, musím jasne povedať, že Ukrajina s tým nemá nič spoločné," napísal Podoľak na platforme Telegram.

Od útoku v Crocus City Hall sa dištancovala aj Légia Sloboda Ruska, ktorá bojuje na strane Ukrajiny a v uplynulých týždňoch vykonala niekoľko útokov v ruskom pohraničí. 

Ruský prezident Vladimir Putin dostáva najnovšie správy týkajúce sa útoku v koncertnej sále. „Prezident neustále dostáva informácie od všetkých relevantných služieb o tom, čo sa deje, a aj o prijímaných opatreniach," povedal Peskov s tým, že Putin sa o udalosti dozvedel v priebehu niekoľkých minút.

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR v piatok obvinila zo zosnovania útoku ruské tajné služby. „Teroristický útok v Moskve bol plánovanou a úmyselnou provokáciou ruských špeciálnych služieb na príkaz (prezidenta Vladimira) Putina,“ napísala HUR na sociálnej sieti Telegram s tým, že cieľom bolo eskalovať vojnu s Ukrajinou.

Blanár kondoloval pozostalým obetí

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár v piatok večer odsúdil teroristický útok v koncertnej sále Crocus City Hall na predmestí Moskvy a vyjadril sústrasť pozostalým a blízkym obetí.

„Vyjadrujem hlbokú sústrasť všetkým pozostalým a blízkym obetí šokujúceho teroristického útoku v Crocus City Hall v Moskve dnes večer (a želám) skoré zotavenie raneným,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie na sociálnej sieti Facebook s tým, že Slovensko odsudzuje a vždy bude odsudzovať všetky formy terorizmu.

Podľa vlastných slov si želá dôkladné vyšetrenie príčin a odhalenie páchateľov „tohto neľudského aktu“.

Útok odsúdila aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Včerajší útok na civilné obyvateľstvo v Moskve je absolútne neakceptovateľným a odsúdeniahodným teroristickým činom. Myslím na rodiny desiatok nevinných obetí a ich blízkych,“ uviedla na sociálnej sieti.

Premiér Robert Fico v mene celej slovenskej vlády odovzdal veľvyslancovi Ruska na Slovensku Igorovi Bratčikovovi prejavy solidarity a úprimnej ľútosti. V telefonáte v súvislosti s útokom na predmestí Moskvy mu ponúkol aj súčinnosť.

„Každá krajina na svete má povinnosť spolupracovať v boji proti terorizmu, nech jeho dôsledkami trpí ktokoľvek, a v tomto duchu som ponúkol súčinnosť aj pánovi veľvyslancovi,“ uviedol.