Mierové rokovania pred dvoma rokmi Čo presne Rusko od Ukrajiny požadovalo a prečo to napokon stroskotalo

Novinári z Wall Street Journal dostali k dispozícii celý 17-stranový dokument, ktorý opisuje, o akých podmienkach sa presne pred dvomi rokmi na jar roku 2022 diskutovalo počas vyjednávaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ukrajina sa podľa konceptu zmluvy mala stať „trvalo neutrálnym štátom“, vzdať sa akejkoľvek západnej vojenskej pomoci a ponechať Krym pod ruskou správou. Rusko takisto chcelo obmedziť veľkosť ukrajinskej armády a dať ruštinu na rovnakú právnu úroveň, na akej je ukrajinčina.

Tieto rokovania, ktoré prebiehali pred dvoma rokmi v Istanbule, sú v americkej politickej debate aj časťou slovenskej verejnosti niekedy spomínané ako nevyužitá šanca, keď Ukrajina mohla ústupkami dosiahnuť mier a pod nátlakom Západu tak neučinila.

Ďalší text od Yaroslava Trofimova, reportéra Wall Street Journal, dáva rokovania, ktoré vtedy prebiehali, do širšieho kontextu a poukazuje na to, aká mohla byť motivácia Ukrajincov od rokovacieho stola odísť.

Čo Istanbulu predchádzalo

K prvému stretnutiu medzi vyjednávačmi Ruska a Ukrajiny došlo už 28. februára 2022, štyri dni po začiatku ruskej invázie, v bieloruskom meste Homeľ. Vladimir Medinskij, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, vtedy Ukrajine predostrel rozsiahle požiadavky vrátane nastolenia de facto bábkového režimu, vzdania sa zbraní a zatknutia a odsúdenia „nacistov“.

Rusko malo v týchto vyjednávaniach navrch a Ukrajinci si uvedomovali, že súhlasiť s navrhovanými podmienkami by sa rovnalo vzdaniu sa. Napriek tomu však pokračovali vo vyjednávaniach, aby získali čas. A ten začal hrať v ich prospech.

Za devätnásť dní, ktoré uplynuli medzi stretnutím v meste Homeľ a vyjednávaniami v Istanbule, sa vojenská situácia vyvinula v prospech Ukrajiny. V okolí Kyjeva ukrajinské jednotky vyhrávali s ruskou armádou, ktorá sa snažila odhryznúť si priveľký kúsok, jeden stret za druhým.

Ruská vláda sa vtedy stiahnutie jednotiek z okolia Kyjeva snažila podať ako „vytvorenie podmienok“ pre vyjednanie mieru. Ukrajina túto interpretáciu odmietla, poukazujúc na svoje vlastné vojenské úspechy v tejto fáze vojny.

Ukrajinci pod tlakomPo páde Avdijivky sa rozhodne, či Rusi dokážu postupovať a poraziť Ukrajinu

Christian Heitmann

O čo v Istanbule išlo

Na vyjednávania v Istanbule ukrajinskí vyjednávači prichádzali v menej submisívnom postavení. Ich hlavným cieľom bolo presvedčiť Rusko, aby sa vrátilo za línie z februára 2022, pričom boli otvorení počúvať ruské návrhy v mnohých oblastiach. Dohoda mala byť predovšetkým v otázke hraničnej línie medzi dvoma štátmi finalizovaná na stretnutí ukrajinského a ruského prezidenta. K tomu napokon nikdy nedošlo.

Koncept zmluvy, ktorý majú dnes novinári k dispozícii, navrhoval, aby Ukrajina nesmela vstúpiť do NATO. Na ukrajinskej pôde by takisto neboli dovolené žiadne západné zbrane.

Rusko si takisto nárokovalo právo obmedziť maximálnu veľkosť ukrajinskej armády. Chcelo, aby Ukrajina mohla mať maximálne 85-tisíc vojakov, 342 tankov a 519 diel. Ukrajinskí vyjednávači chceli mať 250-tisíc vojakov, 800 tankov a 1 900 diel.

Napriek ruskému tlaku na to, aby bola Ukrajina neutrálna, by po podpise tohto návrhu Krym neutrálnym nezostal, keďže by zostal pod vplyvom Moskvy. Rusi tiež tlačili na to, aby sa ruština stala ďalším úradným jazykom, ktorý by občania mohli využívať v úradnom styku a na súdoch.

Garantmi dodržiavania zmluvy by boli Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Čína, Francúzsko a Rusko. Tieto krajiny mali Ukrajinu obrániť v prípade nedodržania zmluvy, zároveň by však mali povinnosť „ukončiť medzinárodné zmluvy a dohody nekompatibilné s trvalou neutralitou Ukrajiny“.

Ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa takisto dohadovali na tom, čo by sa stalo v prípade napadnutia Ukrajiny. Ukrajina požadovala vyhlásenie no-fly zóny, čo Rusko odmietalo a chcelo, aby sa na odpovedi na prípadnú agresiu museli zhodnúť všetci garanti menovaní v zmluve, čiže vrátane samotného Ruska.

Rusi takisto požadovali, aby Ukrajina stiahla svoju žiadosť o prijatie pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Ukrajinskí vyjednávači o tomto bode odmietli rokovať.

Na týchto rokovaniach však nikdy nedošlo k žiadnej záväznej dohode. Jeden z hlavných dôvodov tohto výsledku sa začal odkrývať súbežne s rokovaniami v Istanbule o približne 1 000 kilometrov ďalej na sever v meste, ktorého názov sa stal synonymom brutality ruskej invázie.

Švédsko v NATOČo to znamená pre Alianciu a obranné úsilie Ukrajiny

Christian Heitmann

S genocídnym štátom vyjednávať nebudeme

Ukrajinská ochota vyjednávať sa znížila po tom, ako ukrajinskí vojaci 29. marca 2022 vstúpili do Buče a našli tam stovky mŕtvych civilistov, niektorých so stopami mučenia.

Zatiaľ čo Ukrajinci odkrývali masové hroby, ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že sa žiadnemu civilistovi nič nestalo. Vladimir Medinskij dokonca povedal, že masaker v Buči bol zinscenovaný Ukrajincami.

„To, čo sa tu stalo, je genocída. Je veľmi ťažké naďalej udržiavať rozhovory, keď vidíte, čo sa tu stalo,“ uviedol vtedy ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Naznačil tým, že nálezy v Buči všetko zmenili a Ukrajine sa bude ťažko vyjednávať s niekým, kto pácha genocídu.

„V Istanbule sme ešte nevedeli, aký typ vojny Rusko vedie, že má genocídne úmysly. Keď sme sa vrátili z Istanbulu a Rusi odišli z kyjevskej oblasti, videli sme tie zvieracie zločiny, ktoré tam napáchali. Vtedy sme pochopili, že sa Rusko bude pokúšať vyhladiť Ukrajinu bez ohľadu na okolnosti,“ spomína si Mychajlo Podoľak, poradca Zelenského a jedna z kľúčových postáv vtedajších rokovaní.

O pár dní neskôr, 9. apríla, do Kyjeva pricestoval britský premiér Boris Johnson. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači boli vtedy ešte stále v kontakte na diaľku napriek nevôli Zelenského.

Johnsonovi sa to nepozdávalo. „Za nič na svete som nevedel pochopiť, o akú dohodu by mohlo ísť, a myslel som si, že akákoľvek dohoda s Putinom bude pochybná,“ spomína si vtedajší britský premiér.

Johnson vtedy Zelenskému naznačil, že nemôže rozhodovať za jeho krajinu, ale podľa jeho mienky by Ukrajina mala mať právo na plnú suverenitu a v prípade pretrvávajúcej vojny ju Západ vojensky podporí.

Konverzácie medzi Londýnom a Kyjevom sa odvtedy venovali konkrétnym detailom západnej pomoci Ukrajine a dištančné rozhovory medzi ukrajinskými a ruskými vyjednávačmi sa v júni 2022 vytratili.

Zelenského novou pozíciou sa stalo požadovanie úplného stiahnutia ruských jednotiek z územia Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý je obsadený už desať rokov.

Rozdelenie Ukrajiny podľa MedvedevaRuský exprezident pridelil územie Putinovi aj Orbánovi. Počúvali ho aj Slováci

Juraj Brezáni

Dodržalo by Rusko zmluvu?

Okrem zmeny ukrajinského postoja k Rusku po odhalení činov v Buči je však podľa Wall Street Journal potrebné zvážiť ešte jeden aspekt – v akom stave by Ukrajina po prijatí podmienok navrhovaných v Istanbule skončila a aká je pravdepodobnosť, že by Rusko tieto podmienky dodržalo.

Rusko v tomto nemá lichotivú štatistiku. Od invázie v roku 2014 Rusko podľa think tanku Chatham House porušilo viac ako 400 medzinárodných dohôd a zmlúv. Všetky mierové zmluvy alebo prímeria, ktoré Rusko uzavrelo v Gruzínsku, Sýrii alebo na Ukrajine, skôr či neskôr zneužilo vo svoj vlastný prospech, varuje Keir Giles z britského think tanku Conflict Studies Research Centre.

Je pritom potrebné si pripomenúť, o aké podmienky sa to Rusko vlastne pokúšalo. Ukrajina mala byť po podpise zmluvy výrazne vojensky oslabená a bez akejkoľvek vojenskej podpory Západu.

Inými slovami, bola by vydaná na milosť a nemilosť Rusku.