20 rokov druhého piliera Prečo neprišli sľubované švajčiarske dôchodky

Zavádzanie druhého dôchodkového piliera sprevádzala veľká marketingová kampaň. Niektorí politici aj správcovské spoločnosti lákali ľudí na veľké výnosy a sľubovali do budúcnosti vysoké penzie.

Mal to byť koniec mizerných dôchodkov a prežívania z mesiaca na mesiac.

Pilierový systém je tu už dvadsať rokov a priemerný dôchodok z druhého piliera dosiahol vlani 20 až 36 eur. To sotva postačuje na zmenu životného štandardu.

V niektorých prípadoch je dokonca dôchodok ľudí, ktorí mali druhý pilier, nižší ako tých, ktorí sa spoľahli iba na štát.

Ako je to možné? Bol teda druhý pilier iba nepodarený experiment?

Ľudia, ktorí si nemali sporiť

Treba povedať, že 20 rokov je na hodnotenie dôchodkového piliera málo. Ukazujú to aj oficiálne dáta Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností.

Podľa nich dôchodok na konci januára poberalo iba okolo 4 000 klientov, celkovo ich je v systéme viac ako 1,8 milióna.

Ide teda o veľmi malú vzorku, na základe ktorej možno iba ťažko vyvodzovať definitívne závery.

Ďalším faktorom, ktorý pokrivuje dáta, je to, že keďže od zavedenia druhého piliera ubehlo iba 20 rokov, ľudia, ktorí už dnes poberajú starobný dôchodok, doň museli vstúpiť v relatívne vysokom veku.

Čím kratšie si však človek sporí, tým menší dôchodok môže očakávať.

Už pri spustení systému odborníci odporúčali vstup do druhého piliera predovšetkým ženám do 35 rokov a mužom do 40 rokov. Ako pripomínajú aj autori analýzy Sporiteľ na prvom mieste. Ako zreformovať druhý dôchodkový pilier na Slovensku? Ľudovít Ódor a Pavol Povala, do druhého piliera nevstúpil ani vtedajší minister financií, a to práve pre svoj vek.

Mnohí ľudia však túto radu nepočúvli a aj vo vyššom veku do druhého piliera vstúpili.

V roku 2006 bolo v druhom pilieri napríklad viac ako päťtisíc ľudí vo veku 51 rokov, okolo desaťtisíc malo 50 rokov. Na dôchodok si tak sporili 15, možno 17 rokov a to je na vytvorenie slušného zabezpečenia málo. 

Zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje výšku dôchodkov, je aj rozloženie úspor vo fondoch.

A práve v tom spočíva najväčší problém slovenského pilierového systému.  

Fatálna chyba z roku 2013

Druhý pilier prešiel za svoju existenciu 53 legislatívnymi úpravami. Tá najzásadnejšia prišla v roku 2013. Vtedy vláda Roberta Fica rozhodla o presune väčšiny sporiteľov do takzvaných konzervatívnych, čiže dlhopisových fondov.

Dôvodom mala byť ochrana úspor pred znehodnotením. Je pravda, že dlhopisové fondy so sebou nesú minimálne riziko, ale nenájdete odborníka na dôchodky, ktorý by povedal, že tento krok bol správny.

Ľudovít Kaník, ktorý bol ministrom práce v čase zavádzania druhého piliera, ho považuje za „najväčší politicko-ekonomický podvod na pracujúcich, ktorý Fico zrealizoval“. Ako povedal pre Postoj, „okradol tak sporiteľov o miliardy eur s negatívnym dosahom na ich budúce dôchodky“.

Peniaze v dlhopisových fondoch sa totiž takmer nezhodnocovali, ale ak by zostali v akciových fondoch, mohli dosiahnuť zaujímavé výnosy.

Stačí sa pozrieť na priemerné zhodnotenie jednotlivých fondov od ich vzniku.

Najvýnosnejší dlhopisový fond dosiahol od svojho vzniku priemerný ročný výnos vo výške 1,8 percenta. Naopak, najvýnosnejší negarantovaný fond dosiahol výnos vo výške 10,3 percenta.

Autori spomínanej analýzy sa pozreli na to, ako by sa peniaze sporiteľov zhodnocovali medzi rokmi 2005 až 2019, ak by boli rozdelené inak. Ak by bolo napríklad 60 percent aktív v akciách, hodnota úspor v celom druhom pilieri by bola zhruba o 5,3 miliardy vyššia.

Ako pre Postoj hovorí odborník na dôchodky a bývalý štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna, je iróniou, že štát chcel ochrániť úspory a potom sám urobil niečo, čo sa ukázalo ako fatálna chyba.

Slováci totiž k svojim úsporám pristupujú veľmi pasívne. A aj keď mohli zvrátiť rozhodnutie štátu o presune svojich úspor, veľká väčšina neuposlúchla rady odborníkov a neurobila tak.

Vládne rozhodnutie z roku 2013 tak spôsobilo, že druhý pilier za 20 rokov nenaplnil svoj potenciál a ľudia majú zväčša nasporené výrazne menej, ako by mohli mať.

Ministrom práce v čase zavedenia druhého piliera bol Ľudovít Kaník. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Nezhoda na systéme

Pilierový systém zavedený v roku 2004 priniesol do dôchodkov zmenu paradigmy. Dôležitým sa zrazu stal individuálny sporiteľ.

Časť z odvodov išla na jeho osobný účet a on sám tak zodpovedal za svoju budúcnosť. Už to nebol štát, na ktorý sa mal úplne spoľahnúť, svoju penzijnú budúcnosť mal z veľkej časti vo vlastných rukách.

Ale autori analýzy Ľudovít Ódor a Pavol Povala upozorňujú, že na politickej úrovni nikdy nenastala zhoda na tom, čo by mal druhý pilier predstavovať a akú dôležitosť by mal v systéme mať.

Dvadsať rokov druhého piliera je tak viac históriou boja o prežitie ako zdokonaľovaním systému.

Okrem hromadného presunu v roku 2013 bol pilier viackrát otvorený a politici sporiteľov často motivovali, aby zo sporiacej schémy odišli.

Dôležitosť druhého piliera v dôchodkovom systéme sa zároveň časom menila. Pri jeho zakladaní sa mali odvody na starobné poistenie deliť rovnakým dielom: deväť percent malo ísť do prvého piliera, deväť percent do druhého.

V roku 2012, keď sa k moci opäť dostal Robert Fico však prišla zmena. Po novom išlo 14 percent do prvého piliera a iba štyri do druhého a od roku 2017 sa mal tento pomer postupne meniť tak, aby v roku 2027 dosiahol šesť percent.

To sa však nestalo, vlani nová Ficova vláda rozhodla o opätovnom znížení na štyri percentá.

Aj preto dôchodky z druhého piliera nedosahujú pôvodne očakávanú výšku. Pri jeho zakladaní mal mať totiž druhý pilier výrazne väčšiu váhu, akú má dnes.

Keďže doň putuje menej peňazí, menšie sú aj výnosy, a teda aj konečné dôchodky.

Nenaplnený potenciál

Je teda druhý pilier neúspešný? Autori spomínanej štúdie konštatujú, že „druhý pilier funguje veľmi dobre v teórii, avšak v stredoeurópskej realite ďaleko zaostáva za svojím potenciálom. Inak povedané, kým hlavné zámery pri zavádzaní boli prevažne správne, v praxi sa väčšina cieľov nenaplnila“.

Od publikovania analýzy už ubehli takmer štyri roky a druhý pilier prešiel aj pozitívnymi zmenami. Tou najzásadnejšou bol návrat k automatickému vstupu pre mladých ľudí a zavedenie takzvanej predvolenej investičnej stratégie.

Tú odborníci odporúčali už dlho a je v zásade liekom na pasivitu sporiteľa.

Ak si klient nezvolí inak, DSS-ka bude jeho úspory rozkladať medzi akciové a dlhopisové fondy tak, aby dosahovali čo možno najvyššie výnosy.

S vekom sa rozloženie mení. V mladosti je väčšina úspor v akciových, a teda rizikovejších fondoch, po štyridsiatke sa pomer mení smerom k dlhopisovým fondom. Vďaka tejto zmene by mali výnosy rásť.

Za neúspešný nepovažuje druhý pilier ani jeho zakladateľ Ľudovít Kaník. „Naopak. Odolal mnohým politickým atakom a čas preveril jeho odolnosť. Je v ňom dobrovoľne zapojených cca 70 percent aktívnej populácie.“

A dodáva: „Napriek enormnej snahe zlikvidovať túto reformu sa to Ficovi nepodarilo. Čo svedčí o tom, že základy 2. piliera boli navrhnuté a urobené dobre, sú pevné a ľudia, sporitelia v druhom pilieri, si ho sami ubránili a nechcú z neho odísť.“

Ani Švejna si nemyslí, že by malé sumy dôchodkov z druhého piliera naznačovali, že systém zlyhal. „Aktívni ľudia, ktorí zvrátili rozhodnutie vlády a vrátili sa do indexových alebo akciových fondov, sú veľmi spokojní a nemajú najmenší problém, naopak, sú radi, že sú v druhom pilieri.“

Kým ešte v roku 2006 pripadalo na jedného dôchodcu 5,71 osoby v produktívnom veku, v roku 2050 sa predpokladá, že ich bude 1,9. Foto: TASR

Neblahá budúcnosť

Hlavným dôvodom, prečo druhý pilier nepriniesol švajčiarske dôchodky, o ktorých sa hovorilo, je ten, že ich nikdy ani priniesť nemal.

Upozorňuje na to aj Švejna. Takto ani nemali byť nastavené očakávania. „Je na to, aby boli pokryté základné potreby,“ hovorí.

Primárnym cieľom systému je zaručiť, aby bol dôchodkový systém dlhodobo udržateľný, to znamená, aby sa dôchodky udržali na prijateľnej úrovni aj v budúcnosti.

Ak sa totiž pozrieme na to, čo čaká Slovensko v nasledujúcich desaťročiach, so štátnymi dôchodkami to nevyzerá ružovo.

Naša krajina bude totiž patriť k najrýchlejšie starnúcim v Európe a pracujúcich bude rýchlo ubúdať. Naopak, dôchodcov bude pribúdať.

V roku 2019 malo nad 65 rokov 16,3 percenta Slovákov. Prognóza Európskej komisie predpokladá, že v roku 2070 ich bude takmer 32 percent, čiže dvojnásobok. A tak kým ešte v roku 2006 pripadalo na jedného dôchodcu 5,71 osoby v produktívnom veku, v roku 2050 sa predpokladá, že ich bude 1,9.

Štátny prvý pilier je založený na priebežnom systéme – dôchodcovia dostávajú penzie z toho, čo pracujúci odvedú zo svojej mzdy vo forme odvodov. Už ani dnes odvody na starobné poistenie nestačia na pokrytie výdavkov na starobné dôchodky a štát ich musí dotovať. O pár desiatok rokov neskôr bude situácia ešte výrazne horšia.

Štát tak bude mať problém udržať dôchodky na súčasnej úrovni v pomere k priemernej mzde. Nebude na to dostatok finančných prostriedkov.

Riešenie ponúka druhý pilier, keďže rozkladá problém na viac rokov. Časť odvodov ide na súkromné účty sporiteľov, aj preto má teraz Sociálna poisťovňa o niečo menej peňazí, no v budúcnosti bude mať menej výdavkov.

Pre politikov, ktorí sú volení na štvorročné volebné obdobie, však nie je veľmi atraktívne zaoberať sa dlhodobými riešeniami. Aj preto je druhý pilier vždy v zraniteľnej pozícii.