Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu v chránenej Kôprovej doline

Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu v chránenej Kôprovej doline
Foto: FB/My sme les
Vyťažené boli údajne prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút, a teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia hmyzu.
4 minúty čítania 4 min
Vypočuť článok
Iniciatíva My sme les upozorňuje na ťažbu v chránenej Kôprovej doline
0:00
0:00
0:00 0:00
TASR
TASR
Ďalšie autorove články:

Biela vrana Ocenenie získali odbojár Otto Šimko, psychológ Anton Heretik a tri bývalé zamestnankyne SNG

Robert Fico požiadal šéfa NATO Marka Rutteho o posilnenie protivzdušnej obrany Slovenska

Dodávateľ vody v Gaze pozastavil svoje služby po zadržaní zamestnanca Hamasom

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Iniciatíva My sme les podáva pre ťažbu v rezervácii Kôprová dolina v Tatranskom národnom parku podnet na inšpekciu životného prostredia. Ťažbu podľa iniciatívy vykonávala Správa TANAP-u pred niekoľkými dňami na štátnych pozemkoch v rezervácii.

Hoci sa realizovala mimo jej najprísnejšie chránenej časti, Ondrej Kameniar z iniciatívy upozorňuje, že ide o chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, aj biosférickú rezerváciu.

Vyťažené boli údajne prevažne stojace suché smreky, z ktorých už vyletel lykožrút, a podľa iniciatívy teda nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu. „Otázna je aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva. No najdôležitejšie je, že stojace suché stromy sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém,“ skonštatoval Kameniar. 

Takáto drevná hmota poskytuje viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Neďaleko miesta ťažby boli podľa Kameniara nájdené aj pobytové znaky vzácneho a ohrozeného hlucháňa hôrneho.

„Zdá sa, že toľko očakávaná a prepotrebná reforma národných parkov, ktorú spustila ešte predchádzajúca vláda, napredovať tak skoro nebude,“ upozornil Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les, ktorý ťažbu zdokumentoval. „Žiaľ, dnes sme namiesto jej napĺňania opäť svedkami takých vyhlásení čelných predstaviteľov ministerstva životného prostredia, takých personálnych výmen a takých krokov namierených proti prírode, ktoré nás v ochrane prírody vracajú o niekoľko desaťročí naspäť.“

Kaliský pripomenul, že štátne pozemky sa za minulej vlády dostali spod pôdohospodárov do rúk ochranárom a teraz ide o to, či si „zachovajú svoju odbornosť alebo podľahnú politickým tlakom, developerom, drevárskej a poľovníckej loby“.

Súčasný poverený riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa nedávno čelil aj kritike verejnosti za to, že bol v minulosti odsúdený za pytliactvo. Minister životného prostredia Tomáš Taraba jeho rezignáciu neprijal, poukázal na to, že výpis z registra má čistý.

Kôprová dolina sa spolu s Tichou dolinou stali v roku 2007 symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, ako sa vyrovnať s následkami veternej kalamity a premnožením lykožrúta v najprísnejšie chránených oblastiach. Kým lesníci aj štátne orgány presadzovali aktívny manažment, environmentalisti trvali na ponechaní na samovývoj.

Ťažbe priamo na mieste bránili mimovládne organizácie. O ťažbu kalamitného dreva sa zaujímala aj Európska komisia.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
životné prostredie les Kôprová dolina
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
pred 6 hodinami

Súhrn udalostí v utorok 18. novembra:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť