Exnovinár a poslanec Hlasu Migaľ Ak by bol Pellegrini iba prezlečený Smer, Kočner by stále behal po slobode

„Niektorí novinári od vraždy zmilitantneli a začali brať svoje povolanie ako nástroj pomsty za Jána Kuciaka,“ hovorí o zmene novinárčiny pri šiestom výročí vraždy investigatívneho novinára bývalý redaktor televízie JOJ Samuel Migaľ, ktorý pred voľbami vstúpil do strany Hlas. Vraždu Jána Kuciaka vníma ako hroznú tragédiu, ktorá sa však podľa neho roky politicky zneužíva. Čo si myslí o Marianovi Kočnerovi?

Hovorí aj o tom, prečo hlasoval za novelu trestných kódexov, aké má vládna koalícia dôvody naťahovať zverejnenie novely v zbierke zákonov aj prečo chce zároveň urýchlene meniť premlčacie lehoty pri vraždách a znásilneniach. 

Hoci má o Pavlovi Gašparovi pochybnosti, ako šéfa SIS by ho rešpektoval. Ako sa cíti ako podpredseda branno-bezpečnostného výboru, ktorý vedie Tibor Gašpar, za ktorého éry na čele polície ho ako novinára lustrovali? A čo by sa stalo, ak by Petra Pellegriniho nezvolili za prezidenta?

Prezidentka minulý týždeň podpísala novelu trestných kódexov a poslala ju na Ústavný súd, aby ju preveril. Žiada tiež pozastavenie účinnosti zákona, pokým súd o jej návrhu nerozhodne. Zákon však stále nevyšiel v zbierke zákonov, doteraz ho nepodpísal šéf parlamentu Peter Pellegrini. V utorok ste naznačili, že za zdržiavaním podpisu môže byť taktika. Je cieľom koalície, aby tento zákon vyšiel v zbierke zákonov tesne pred 15. marcom, keď má nadobudnúť účinnosť?

V prvom rade je naším cieľom, aby sme na Slovensku mali dobrý Trestný zákon. Pani prezidentku som pri je zdôvodnení podania na Ústavný súd pozorne počúval. Zákon podpísala, hoci s ním nesúhlasí, v čom vidím z jej strany kalkul, aby o zákone čo najskôr rozhodol Ústavný súd.

To aj sama povedala. Vníma to ako jedinú cestu, ako pred nadobudnutím účinnosti zákona dať Ústavnému súdu priestor na to, aby stihol rozhodnúť.

Ale my sme ako koalícia pani prezidentku vyzývali, aby veci, ktoré sa jej v zákone nepáčia, vetovala a poslala so svojimi pripomienkami späť do parlamentu, kde by sme sa s tým vyrovnali. Ak by sme sa s tým z jej pohľadu nevyrovnali, až potom mohla zákon podať na Ústavný súd. Ale pani prezidentka sa rozhodla inak.

Máme teraz očakávať, že Pellegrini bude odďaľovať podpis zákona a rezort spravodlivosti naťahovať následné zverejnenie v zbierke zákonov do poslednej možnej chvíle?

Predseda Pellegrini má 21 dní na to, aby zákon podpísal a poslal do zbierky zákonov. Využije to tak, aby splnil zákonom stanovenú lehotu. Zákon vyjde v zbierke vtedy, keď má, a nebude to nič neobvyklé. Keď v roku 2006 vyšla rekodifikácia Trestného zákona za ministra Lipšica, tiež trvalo šesť týždňov, kým to vyšlo v zbierke zákonov. Nedeje sa tu nič protizákonné.

Popierate, že ide o úmyselné taktizovanie a zdržiavanie celého procesu?

Ja vidím taktizovanie zo strany pani prezidentky. Je to politika. Hráme politický šach, ktorý sa tu hral a vždy sa bude hrať, nikdy to inak nebolo. Prečo by sme netaktizovali, keď môže aj pani prezidentka?

Nie je zvláštne, že ako koalícia ste žiadali, aby sa zákon schválil v skrátenom legislatívnom konaní a bol čo najskôr v platnosti, kritizovali ste obštrukcie opozície a teraz jednu sami robíte?

Nepovažujem to za obštrukciu, hoci tá je legálnym nástrojom, ktorý patrí k demokracii a k procesom schvaľovania zákonov v parlamente. Súčasný proces trvá tak dlho aj preto, že Hlas a osobne pán Pellegrini sa rozhodol zmeniť časť o premlčacích lehotách pri závažných násilných trestných činoch, čo vo štvrtok schválila aj vláda.

Budúci týždeň sa v parlamente vrátime k premlčacím lehotám pri týchto činoch a vrátime ich na pôvodnú úroveň. Aj preto zdržiavame zverejnenie už schváleného zákona v zbierke zákonov.

Vzájomne sa to nevylučuje. Peter Pellegrini ešte minulý týždeň v TV JOJ vravel, že nie je možné novelizovať zákon, ktorý nevyšiel v zbierke zákonov.

Je to možné a chceme to zmeniť. Budeme o tom budúci týždeň rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa to stihlo zverejniť v zbierke zákonov do 15. marca, keď nadobúda účinnosť už schválená novela. Chceme, aby zákon začal platiť s pôvodnou úpravou premlčacích lehôt pri obzvlášť závažných násilných trestných činoch.

I keď niektorí z poslancov vládnej koalície budú proti tomu protestovať, pretože nové premlčacie lehoty pokladajú za správne, my v strane Hlas si dokonca myslíme, že je na mieste otvoriť aj odbornú diskusiu o tom, či pri súčasných možnostiach nemá zmysel premlčacie lehoty pri niektorých trestných činoch celkom zrušiť.

Možno sa to nezdá, ale my vnímame verejnú požiadavku, reflektujeme, čo sa deje v uliciach i v parlamente.

Ale až po schválení zákona.

No ešte predtým, než začne platiť, bude upravený.

Je to podľa vás normálny postup? Na jednej strane sa zverejnenie už schválenej novely naťahuje v zbierke zákonov, na druhej strane sa chcete ponáhľať, aby ste jej časť novelizovali ešte predtým, než začne platiť účinnosť prvotnej novely, a predísť tak premlčaniu niektorých násilných trestných činov. Naozaj to nestálo za normálne legislatívne konanie?

Takáto bola dohoda v koalícii. Počas schvaľovania zákona sa ukázalo, že je potrebné pristúpiť aj k odbornej debate, preto sme napríklad aj teraz stiahli zákon o oznamovateľoch, ktorý pôjde do riadneho medzirezortného pripomienkového konania.

No keby ste nešli cestou skráteného, ale riadneho legislatívneho konania aj v tomto prípade, možno by ste nemuseli novelu opravovať ešte predtým, než začne vôbec platiť.

Ale aj k tejto novele sa vyjadrovala odborná verejnosť. V pléne zaznelo 2400 faktických poznámok, to je dostatočne veľa na to, aby bol zákon prerokovaný v parlamente.

Napriek tomu aj koaličných poslancov v posledných hodinách prekvapilo, že skracovanie premlčacích lehôt sa bude týkať aj vrážd či znásilnení.

A kde bola dovtedy opozícia?

Kde bola v prvom rade koalícia? Mnohí vládni poslanci pri hlasovaní nevedeli, že sa novela bude týkať aj týchto trestných činov. Aj vaša stranícka kolegyňa Puškárová povedala, že to nebol prvotný zámer. Vy ste to vedeli?

Bol som si vedomý, že je to súčasťou zákona, ale uznávam, že nebola zvolená najšťastnejšia komunikácia voči ženám a obetiam týchto násilných trestných činov.

Tým narážate na vyjadrenie poslanca Smeru Glücka?

Nielen, všeobecne hovorím o tom, že ja by som to komunikoval úplne inak.

Napriek tomu vám neprekážalo za to zahlasovať?

Keďže sme boli pred tretím čítaním, veľa možností na nejakú opravu tam už nebolo. Vlak bol rozbehnutý a nedal sa zastaviť. Preto teraz prichádzame s korekciou, po ktorej bude všetko absolútne v poriadku. Novinári aj opozícia nám môžu vyčítať proces, ale ľudia nebudú žiť z procesu, ale z jeho výsledku.

Nezabúdajme, že novela Trestného zákona rieši aj rušenie špeciálnej prokuratúry, čo bola jedna z vecí, ktorá ma presvedčila hlasovať za tento zákon. Úrad špeciálnej prokuratúry má svoju historickú úlohu splnenú, je to úrad navyše, ako to povedal aj krajský sudca Šamko, ktorý súhlasí aj s úpravami trestných kódexov. Nebyť Daniela Lipšica, ktorý spolitizoval špeciálnu prokuratúru, dnes by sme neboli v situácii, že musíme tento úrad rušiť. O tom som presvedčený.

Zo skracovania premlčacích lehôt sa spravila politická téma, ktorá sa preniesla do prezidentskej kampane. O nič iné tu nejde.

Aj Robert Fico a Peter Pellegrini hovoria, že sa z toho v médiách robí zbytočná hystéria. Ako bývalý novinár ste mali pocit, že sa nemalo upozorňovať na riziká, ktoré to prináša?

Chápem viaceré výhrady, ale ja by som sa viac zameral na pohľad druhej strany, pretože som presvedčený o tom, že sa na Slovensku nič dramatické po schválení tohto zákona nestane.

Kto je druhou stranou pri téme znásilnení?

Ministerstvo vnútra má podrobné štatistiky aj dlhodobé programy, ktoré poskytujú pomoc obetiam týchto násilných trestných činov. Situácie, keď dôjde k vyšetreniu týchto činov po desiatich rokoch, sú v jednotkách. Tým to nechcem zľahčovať, ale treba na to brať ohľad.

Samuel Migaľ. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pozerá sa tu na to veľmi úzkou optikou a riešia to ľudia, ktorí tomu nerozumejú. Táto téma sa zneužila na predvolebný politický marketing a demagógiu, pri ktorej sa strácajú logické argumenty a kritické myslenie.

Zrejme ste zachytili reakciu svojej bývalej kolegyne z TV JOJ Lenky Ježovej. Nekontaktovali vás po tomto hlasovaní vaše bývalé kolegyne či ženy z vášho okolia?

Nie, nekontaktovali ma ani mi to nevyčítali. S bývalými kolegami mám veľmi korektný vzťah. Ženy si veľmi vážim, v živote by som ich ani kvetinou neudrel, no nepovažujem svoje hlasovanie za problém, keďže sa premlčanie týka jednotiek prípadov.

Práveže sa mi ozvali ľudia, aby som povedal niečo opozícii, nech už prestane hovoriť o „znásilňovaní“ legislatívneho procesu či právneho štátu. Pretože si nevedia prestaviť, ako sa ženy, ktoré sa stali obeťami tohto skutku, môžu cítiť, keď to z parlamentu donekonečna počúvajú. Preto treba obzvlášť citlivo pristupovať k ženám a ešte citlivejšie k deťom, ktoré sa stali obeťami takýchto trestných činov.

Mrzí ma, že sa tu vytvoril dojem, ako v koalícii ideme dobre že nie znásilňovať ženy, pritom sa touto zmenou naozaj nič zásadné nedeje.

A napriek tomu to idete zmeniť. Je možné, že novela trestných kódexov aj s ďalšou pozmeňujúcou novelou vyjde až 14. marca, deň pred nadobudnutím účinnosti?

Je to možné, no ubezpečujem všetkých ľudí na Slovensku, že nič dramatické sa po 15. marci nestane. Táto novela Trestného zákona rieši aj celkom iné veci ako znásilnenia. Predovšetkým rozširuje sudcovi možnosti, aby mohol rozhodnúť aj o iných alternatívnych trestoch. Som veľkým fanúšikom restoratívnej justície.

Keď niekto po novom okradne seniorov, ako to dnes často počúvame, a ukradne im úspory na pohreb, ak nepôjde o recidivistu a nahradí škodu, neodsedí si to. Ak ho súd uzná vinným, zváži poľahčujúce okolnosti a môže mu nariadiť alternatívny trest, ako napríklad domáce väzenie alebo pokutu. A to je dôležitejšie pre toho okradnutého dôchodcu, že sa mu vrátia peniaze. Naozaj nič dramatické sa tu nestane.

Ak by ste novelu zverejnili v zbierke zákonov tesne pred 15. marcom, mohli by ste tak sťažiť Ústavnému súdu možnosť rozhodovania o pozastavení účinnosti pred začatím platnosti novely. Je podľa vás v poriadku mariť takto priestor na rozhodovanie súdu?

Nijakým spôsobom nechcem komentovať Ústavný súd. Ako povedal aj jeho predseda Fiačan, politici by mali byť zdržanliví k postupom súdu. Nebudem ani nijako vstupovať do diskusie o tom, aké sú šance na pozastavenie účinnosti novely. Na Ústavnom súde sú tí najlepší odborníci, ktorí povedia, či bol proces dodržaný správne.

Robert Fico od prezidentkinho podania hovorí o čulej komunikácii medzi hlavou štátu a Košicami, voči čomu sa Ústavný súd ohradil. Neznižuje si koalícia po svojich obštrukciách aj takýmito vyjadreniami šancu, že by súd nakoniec rozhodol v prospech novely zákona?

Napriek tomu, že sme so Smerom a s SNS vo vládnej koalícii, nie sme v manželstve. My za vyjadrenia premiéra nezodpovedáme, komunikujeme len za stranu Hlas. V rámci koalície však rešpektujeme svojho koaličného partnera, jeho výhrady aj spôsob komunikácie, sme spoľahlivým partnerom.

Ja premiéra komentovať nebudem, je to štýl jeho politického marketingu a komunikácie, akým sa dlhodobo prezentuje. Rešpektujem to, aj keď s tým nemusím súhlasiť. My sa v prvom rade zaoberáme vyjadreniami našich politikov a nášho pána predsedu.

Pán Pellegrini minulý štvrtok takisto vyjadril podozrenie, že ak prezidentka podpísala zákon, s ktorým nesúhlasí, buď hrá vabank, alebo si už telefonovala s predsedom Ústavného súdu a vie, ako plénum rozhodne. V čom je toto iné ako slová Roberta Fica?

Ja takéto informácie nemám, takže by som sa k tomu nerád vyjadroval.

Nevnímate to ako istú mediálnu prípravu vládnej koalície v prípade, že Ústavný súd nerozhodne tak, ako by si koalícia žiadala?

To neviem povedať. Nechcem nič prejudikovať, ale verím, že Ústavný súd potvrdí platnosť tohto zákona. Môže mať výhrady ku skrátenému legislatívnemu konaniu, ale stále platí argument urýchlenej potreby tohto zákona z dôvodu ochrany ľudských práv, o ktorých hovorili aj naši koaliční partneri.

Som presvedčený, že Ústavný súd nebude mať k tomuto zákonu výhrady a potvrdí ho, keďže reflektuje zákony okolitých krajín a zosúlaďuje našu legislatívu s legislatívou Európskej únie. Áno, sú to rýchle zmeny, ale práve v takýchto vážnych veciach je niekedy dobré urobiť radikálny rez.

Keď spomínate ochranu ľudských práv, premiér Fico v nedeľu na adresu prezidentky povedal aj toto: „O ľudských právach nám tu hovorí sluha médií, Sorosa a tretieho sektora, ktorý neutrúsil jedno jediné slovo ľútosti pri smrti generála Lučanského či advokáta Krivočenka.“ Podpísali by ste to?

Robert Fico má svoj štýl komunikácie, niekedy expresívnejšie komentuje prezidentku a to vyplýva aj z jej rozhodnutí. Ja by som to takto určite nepovedal, pretože si prezidentku vážim, aj keď ani ja s niektorými jej rozhodnutiami a vyjadreniami nesúhlasím. V prezidentkiných stanoviskách počujem slová opozičných politikov a nie nestrannej hlavy štátu.

Pellegriniho najsilnejší súper v prezidentskej kampani je len pokračovaním toho, čo sme doteraz mali v jej podaní. Hoci si myslím, že Zuzana Čaputová bola doteraz naša najlepšia hlava štátu, ak by prišiel do prezidentského úradu Pellegrini, bol by určite lepším prezidentom. Zavládol by pokoj, spoločnosť by sa upokojila.

Spoluautorom novely trestných kódexov bol aj advokát David Lindtner, obžalovaný v kauze Víchrica. Pri schvaľovaní ste v tom nevideli konflikt záujmov?

Do hĺbky som sa nad tým nezamýšľal. Je to človek, ktorý zatiaľ nebol právoplatne odsúdený. Stále platí prezumpcia neviny.

Naozaj to stačí, nemali by sme mať v tomto smere vyššie nároky?

Myslím si, že ak máte s niečím osobnú skúsenosť, obzvlášť takéhoto rázu, vidíte, ako postupovali orgány činné v trestnom konaní, ako sa manipulovali trestné konania, je možno lepšie, že na novele robia práve takíto ľudia, ktorí podobným praktikám dokážu zabrániť.

Ak bude novela Trestného zákona platiť čo i len jeden deň, premlčia sa trestné činy, v ktorých je obvineným Miroslav Výboh za možný úplatok pre Petra Pellegriniho, rovnako by skončil prípad podpredsedu parlamentu a Hlasu Petra Žigu za údajné podplácanie sudkyne. Nevnímate to ako účelový dôsledok prijatia novely, za ktorý pán Žiga ešte aj sám zahlasoval?

Ja by som to tak určite nevidel. Policajti odvtedy, ako sa to stalo, mali dosť času na to, aby sa to vyšetrilo. Touto novelou bude aj vyvíjaný tlak na to, aby orgány činné v trestnom konaní zefektívnili svoju činnosť.

Zastavme sa ešte pri nominácii vlády Pavla Gašpara na šéfa SIS, o ktorom Pellegrini povedal, že by ho ako prezident vymenoval. Je dobrým kandidátom?

Otázkou je, ako sa na to pozrieme.

Koalícia ho obhajovala napríklad tým, že nie je trestne stíhaný. To má byť dostatočná kvalifikácia?

Z profesionálneho hľadiska platí, že má policajnú prax v role vyšetrovateľa, je vzdelaný v oblasti práva, má skúsenosti s advokáciou. Čo sa teda týka odborných predpokladov, tam problém nie je. Pokiaľ ide o spoločenské nálady, neviem, či je vhodným adeptom na riaditeľa spravodajskej služby.

Samuel Migaľ. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Takže aj vy máte pochybnosti.

Osobne som presvedčený, že šéfom SIS by mala byť osoba, ktorá je blízka premiérovi. Ak si ho on vyberie, nebudem namietať, on musí mať voči nemu dôveru.

Vieme, čo sa tu odohrávalo v nedávnej minulosti a ako vznikla vojna v bezpečnostných zložkách, ktorá výrazne ovplyvnila nálady v spoločnosti. Šéfom SIS bol človek, ktorého nevyberal premiér, ale jeho koaličný partner.

Tak to však bolo aj v tretej vláde Smeru, keď riaditeľa vybrala SNS.

To áno, ale vtedy som nevidel také rozbroje. V predchádzajúcich vládach to však boli ľudia, ktorých vybral premiér. Môžeme sa baviť o tom, kto by mal byť námestníkom a či by mal plniť určitú politickú kontrolu.

V posledných mesiacoch vedie po obvinení Michala Aláča spravodajskú službu Tomáš Rulíšek a ja som za ten čas o SIS nepočul. Tak by to aj malo byť. Rulíšek je veľký odborník, ktorý je rešpektovaný aj v zahraničí.

To, že je Pavol Gašpar synom trestne stíhaného Tibora Gašpara, ktorého Hlas ako možného šéfa SIS blokoval, je pre vás v poriadku?

Som presvedčený, že Tibor Gašpar je v parlamente omnoho užitočnejší, ako keby bol v spravodajskej službe. Ak by odišiel do SIS, Smer by prišiel o veľmi dobrého poslanca, ktorý je slušný, kvalitne argumentačne vybavený a je odborníkom na trestné právo. Z jeho policajného pôsobenia mu môžeme vyčítať rôzne veci, ale myslím, že v tejto oblasti je expertom. Opakovane tvrdím, že by ho bola na SIS škoda. Ak si premiér Fico vyberie Pavla Gašpara, budeme to rešpektovať.

Neprišiel Fico s návrhom Gašpara preto, lebo čakal, že ho prezidentka teraz nevymenuje, no zároveň si takto poistil prípadného prezidenta Pellegriniho, ktorý ho už neodmietne?

Neviem a nechcem hovoriť za premiéra a dávať osobné hodnotenia.

Ako podpredseda branno-bezpečnostného výboru na to asi nejaký názor máte.

Neviem, ako to myslel, beriem ako fakt, že prišla takáto nominácia, rovnako ako beriem fakt, že prezidentka ju zjavne odmieta. Nemám na to vytvorený názor. Opäť sa tu hrá pani prezidentka, prečo by sa nemohol hrať aj premiér.

Premiér Fico vo štvrtok vyhlásil, že do niekoľkých dní bude mať SIS riadne vedenie. Minulý týždeň uviedol, že môže prezidentku „zbaviť bremena“ vymenovania nového šéfa tajnej služby. Peter Pellegrini však zmenu zákona verejne odmietol. Čo teda možno očakávať?

To sú veci, ktoré sa musia vyjasniť za dverami vo vládnej koalícii. Stanovisko Petra Pellegriniho ku zmene zákona stále platí, myslím si, že je dosť silný politický hráč na to, aby obhájil svoje postoje na koaličnej rade, koaliční partneri ho rešpektujú. Robert Fico však už viackrát ukázal, že vie prekvapiť kreatívnym prístupom k realizácii svojich predstáv.

Ako novinár ste pracovali aj na pokrývaní udalostí okolo vyšetrovania vraždy Jána a Martiny. Dnes ste policajnému exprezidentovi Gašparovi, ktorý musel zo svojho miesta po vražde odísť, podpredsedom vo výbore. Za jeho éry na čele polície vás pritom ako novinára lustrovali. Nie je vaša aktuálna pozícia trochu zvláštna?

Pozerám sa na to širšou optikou. Tibora Gašpara považujem za nevinného človeka, ktorý zatiaľ nebol právoplatne odsúdený a je obvinený na základe výpovedí kajúcnikov, ktoré sa čím ďalej tým viac zahmlievajú a rozsypávajú. Ctím si prezumpciu neviny. Poznám ho dlhé roky, ešte z čias svojho novinárskeho pôsobenia. Vždy pôsobil veľmi slušne a mali sme korektnú a profesionálnu spoluprácu. Necítim voči nemu nijakú zášť.

Čo sa týka lustrovania, bol som veľmi nemilo prekvapený, keď sa moje meno s rodinou našlo na USB kľúči Mariana Kočnera. S Tiborom Gašparom som sa o tom bavil a opakujem, nie je všetko čierno-biele. Dnes dostávam informácie, že k lustráciám nemuselo dôjsť na základe jeho zadania. On sám mi to povedal a mám aj iné vyjadrenia z ďalších zdrojov.

Aké?

Zatiaľ som sa dopracoval k tomu, že to bolo na úrovni Bernarda Slobodníka, ktorý údajne tieto veci zabezpečoval. Počkajme si, ako dopadne vyšetrovanie. Skôr sa však prikláňam k verzii, že Tibor Gašpar o tom nevedel. Na druhej strane mu potom môžem klásť otázku, akým bol manažérom, keď o tom netušil.

V stredu bolo šieste výročie vraždy Jána Kuciaka. Myslíte si, že objednávateľom bol Marian Kočner?

Áno, a myslím si, že by mal za to skončiť zavretý v base do konca života, ale ak súd nemá jasné dôkazy, tak sa to nestane. Kým Alena Zsuzsová nezačne rozprávať, Kočnera neodsúdia. Aj keď sa nám to nemusí páčiť, stále žijeme v právnom štáte a musíme to rešpektovať.

Akú ste mali novinársku skúsenosť s Marianom Kočnerom?

Nikdy som veci spojené s ním nechcel pokrývať. Keď sa v redakcii riešilo čokoľvek spojené s Kočnerom, povedal som, že si s ním nikdy nezašpiním ruky, že ho nechcem ani vidieť. Radšej som riešil iné kauzy, hoci som vedel, že treba bojovať aj proti jeho aktivitám, ale videl som, čo ten človek robí, a nestálo mi to za to. Mám rodinu, deti, tak som skákal len do výšky svojho platu. Bol to len môj pocit, ale vidíte, ako to dopadlo. A to som sa nikdy necítil nikým zastrašený.

Ako sa podľa vás zmenila žurnalistika po vražde Jána Kuciaka?

Niektorí novinári začali byť militantnejší a začali brať svoje povolanie ako nástroj pomsty za Jána Kuciaka. Ja som ho osobne nepoznal a pravdupovediac som až po vražde zistil, akým veciam sa venoval a ako vedel narábať s dátami. Osobne som sa nikdy nedostal do situácie, že by sa mi bol niekto vyhrážal tak, ako Marian Kočner jemu. Dovtedy sa to ani nezdalo ako niečo nebezpečné. 

Som veľmi rád, že v súčasnosti policajné prezídium na to veľmi citlivo a efektívne reaguje. Osobne sa budem pýtať, či to funguje.

Spomenuli ste, že sa vám nepáči aktivizmus novinárov. Čo ste tým mysleli?

Požičiam si výrok spoluzakladateľa denníka SME Alexeja Fulmeka, ktorý povedal, že „dnes veľa novinárov o politike neinformuje, ale snaží sa politiku robiť“. A presne to sa mi nepáči, týmto výrokom to vystihol. Mám pocit, že sa to v posledných rokoch deje vo väčšej miere.

Vždy som sa snažil byť v maximálnej miere objektívny, a to napriek tomu, že som mal možno na danú vec vlastný názor. Môžete si pozrieť ktorúkoľvek moju reportáž.

Keď som začal pociťovať, že môj názor prevláda nad mojou nestrannosťou, rozhodol som sa priamo vstúpiť do politiky, aby som ju nerobil ako novinár. Teda tak, ako to robí viacero mojich bývalých kolegov.

Dnes sa niektoré médiá už ani netaja tým, že sú protivládne, a potom kritizujú, keď vzniká nejaká alternatíva.

... ktorá sa ani netají, že je, naopak, provládna.

Áno. Ale potom sa pýtam, čo ste urobili preto, aby tu takáto alternatíva nevznikala. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa ťažko vychádza, a v dnešnej dobe to už zrejme ani nie je možné.

Samuel Migaľ. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď novinár vstúpi do politiky, mnohí sa pýtajú, či prechodom do danej strany podobné názory neprezentoval už počas práce v médiách, ktorých cieľom je snaha o objektivitu a vyváženosť. Odkedy ste sympatizovali s Hlasom?

Ja viem, ako sa dá urobiť reportáž alebo napísať článok tak, aby som mediálny výstup ovplyvnil svojím názorom. Preto som si dával pozor, aby som nepresadzoval nejaké názory a poskytoval priestor obom stranám. Ak bolo potrebné, bol som kritický, ale vedel som aj pochváliť, keď bolo niečo pozitívne.

Viete, som chlapec z východu, vyrastal som na dedine a videl som, ako žijú ľudia z ruky do úst. Som ako Jano z rozprávky, ktorý išiel do sveta a potom sa vrátil. Aj ja som viac ako dvadsať rokov v Bratislave, niečo som sa naučil, získal som kontakty a chcem to teraz zúročiť pre svoj región.

Cítim sa dušou ako sociálny demokrat. Mojím snom je, aby sociálna demokracia fungovala u nás tak ako napríklad v Nórsku či vo Fínsku. Verím, že sa k tejto úrovni dopracujeme. No treba k tomu prísť postupnými krokmi.

V minulosti ste sa ohradili voči vyjadreniam, že Hlas je iba prezlečený Smer. V čom vidíte medzi týmito stranami rozdiel?

Hlas vznikol, keď sa niektoré veci v Smere ukázali ako nesprávne, a stal sa alternatívou sociálnej demokracie. Som presvedčený, že sa musíme poučiť z chýb minulosti, aby sa neopakovali.

Smer je niečo, čo bolo, ale novú sociálnu demokraciu by mal reprezentovať Hlas. Ja som nikdy v Smere nebol a nikdy by som tam ani nešiel.

Ako sa však práve v uplynulých mesiacoch od volieb prejavuje rozdiel medzi Hlasom a Smerom?

Mrzí ma, že v týchto dňoch napríklad zaniklo, že to bola vláda Petra Pellegriniho, počas ktorej bola vražda vyšetrená.

Zároveň bol Pellegrini predtým súčasťou vlády Smeru, ktorá umožnila, aby tu ľudia ako Kočner profitovali z prepojenia na bezpečnostné zložky.

Ale za vlády Petra Pellegriniho bol tento Marian Kočner zadržaný. Ak by to bol iba prezlečený Smer, Kočner by stále behal po slobode.

Niektorí ministri pri výročí vraždy uviedli, že najväčším terčom sú tu predstavitelia Smeru.

Nepovedali to naši ministri. Máme koaličného partnera, no nezodpovedáme za to, ako komunikujú.

Ale myslím si, že toto výročie sa zneužíva na politické demonštrácie, a je mi to strašne ľúto. Bola to hrozná tragédia a celé roky bola politicky zneužívaná. Videli sme to aj pred poslednými parlamentnými voľbami, keď bola Zlatica Kušnírová súčasťou kampane Igora Matoviča.

Myslím si, že je ovplyvnená jeho demagógiou, čo jej však ľudsky nevyčítam, lebo chápem jej frustráciu a bezradnosť. Matovič sa od začiatku vezie na tejto vlne a tancuje na hrobe týchto dvoch mladých ľudí.

Vráťme sa k odlišnosti Hlasu a Smeru. V čom konkrétne sa za posledné obdobie ukázala?

(Ticho.) Keď bolo po parlamentných voľbách, Hlas bol ochotný rokovať aj s druhou stranou a mali sme koaličný potenciál aj pre strany súčasnej opozície. Faktom je, že k dohode, žiaľbohu, alebo chvalabohu, nedošlo. Možno keby bola situácia iná, tak by ste mi túto otázku nedali.

Ale nie je.

Áno, vznikla táto koalícia a od začiatku hovoríme o tom, že v nej chceme byť hlasom rozumu. Veci, s ktorými nesúhlasíme, nepodporíme a tie, ktoré považujeme za správne, podporíme.

Stále ste nepovedali konkrétnu vec z výkonu politiky, ktorá by vás od Smeru odlišovala.

Najväčší rozdiel je asi v tom, že počúvame aj opozíciu či tretí sektor. Alebo napríklad aj novelizácia premlčacích lehôt v Trestnom zákone bola iniciatívou Petra Pellegriniho. Rovnako zákon o ochrane oznamovateľov trestnej činnosti, ktorý sme z vlády stiahli a dali do medzirezortného pripomienkového konania. Hneď ako generálny prokurátor uviedol svoje výhrady, prichystali sme pozmeňovací návrh.

Výhrady povedal aj pri novele trestných kódexov, ale tam ste ich nevypočuli. Okrem toho je otázkou, či sa to má robiť takto. Najprv predložíte návrh a potom, keď vás upozornia na množstvo chýb, jeho časť stiahnete. Samotný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok povedal, že novela o whistlebloweroch nebola stiahnutá z nejakých principiálnych dôvodov, ale preto, že sa obával opätovných obštrukcií opozície v parlamente.

Môže to byť jeden z faktorov, lebo toto nie je od opozície obštrukcia, ale deštrukcia. Len čo dáme do parlamentu zákon, s ktorým nesúhlasia, tak znefunkčnia parlament. A keď potrebujeme, aby sa schválili ďalšie zákony, nemôžeme nechať opozíciu deštruovať Národnú radu.

Koho vidíte na čele Hlasu po prípadnej výhre Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách?

To sa uvidí až po voľbách. Ako povedal predseda, v predsedníctve je veľa šikovných ľudí. Čo sa týka predsedu parlamentu, bol by ním Richard Raši alebo Denisa Saková. Ak by došlo aj k zmene predsedu strany, buď by išlo o niekoho z úzkeho predsedníctva, alebo by to bol generálny manažér Matúš Šutaj Eštok.

Nepohltí Smer vašu stranu?

Vôbec to tak nevidím. Ja som prišiel do Hlasu, nie do Smeru.

Čo by znamenalo pre koalíciu, ak by sa Peter Pellegrini nestal prezidentom?

Bude fungovať tak ako doteraz a možno ešte efektívnejšie.

Ako vnímate útoky Andreja Danka na vášho predsedu?

Ide o formu jeho zviditeľňovania sa. V prieskumoch je outsider, chce zaujať, a tak to robí cez najsilnejšieho súpera.

Neubližuje to koaličným vzťahom?

Ubližuje, ale myslím, že je to len vecou kampane a po voľbách táto rétorika prestane.

Takže sa už nestane, že bude odchádzať z koaličnej rady?

To sa stať môže, Andrej Danko je citlivý, ale vznetlivý a nevyspytateľný. Ale verím, že keď vyprská, tak sa dokážeme znova racionálne baviť. Poznáme sa už nejaký piatok.

S ostatnými poslancami SNS sa vám spolupracuje dobre?

Nemám problém s nikým z koalície. Ani z opozície, až na pár výnimiek.

V stredu sa stretol Tibor Gašpar s prezidentským kandidátom Štefanom Harabinom. Riešite v koalícii prípadnú Harabinovu podporu Pellegriniho pred druhým kolom volieb?

Harabin ide vyhrať druhé voľby a druhýkrát bude prezidentom. (Úsmev.) Neviem, o čom sa rozprávali s Tiborom Gašparom. Baviť sa s Harabinom o jeho podpore v druhom kole pri jeho nastavení politického sveta je dnes asi zbytočné.

Hlasy jeho voličov však môžu byť pre Pellegriniho v druhom kole dôležité. Nestojíte o jeho podporu?

Hlas a Peter Pellegrini stoja o každého voliča. Budem rád, ak sa mu v druhom kole podarí presvedčiť čo najviac voličov, a to aj zo spektra podporovateľov Štefana Harabina, pretože si myslím, že im ponúka oveľa viac ako liberálny kandidát Ivan Korčok.

Petra Pellegriniho nevnímate ako liberálneho človeka?

Nie, vnímam ho ako moderného sociálneho demokrata.