Assange sa pre nevoľnosť nezúčastnil na kľúčovom pojednávaní o vydaní do USA

Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa v utorok nedostavil na súdne pojednávanie na britskom Najvyššom súde, pretože sa necítil dobre. Súd rozhoduje o jeho vydaní do USA, kde čelí obvineniu zo špionáže. Ide pritom o posledné možné odvolanie, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Assangeov obhajca Edward Fitzgerald povedal sudkyni Victorii Sharpovej, že jeho 52-ročný klient sa dnes necíti dobre a na vypočúvaní sa nezúčastní osobne ani cez videospojenie. Dvojdňové súdne pojednávanie sa tak začalo v Assangeovej neprítomnosti.

„Súdia ho za bežný novinársky postup získania a zverejnenia tajných informácií, ktoré boli pravdivé a ktorých zverejnenie bolo v zrejmom a dôležitom verejnom záujme,“ uviedol na súde Fitzgerald.

Washington žiada o vydanie Assangea do USA za údajné sprisahanie po tom, ako zverejnil státisíce uniknutých tajných dokumentov týkajúcich sa vojen v Afganistane a Iraku.

Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.

Jeho manželka Stella Assangeová sa pri príchode na súd poďakovala davu ľudí, ktorí tam skandovali „Osloboďte Juliana Assangea“. „Sú pred nami dva dôležité dni... Nemôže im to prejsť. Julian potrebuje slobodu a my potrebujeme pravdu,“ uviedla Assangeová.

Assange už niekoľkokrát neuspel so svojím odvolaním proti rozhodnutiu sudcu o tom, či má byť vydaný, a toto je jeho posledné možné odvolanie na britskom Najvyššom súde.

V prípade neúspechu môže požiadať Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o zastavenie extradície počas prejednávania jeho prípadu. Kampaň proti jeho vydaniu podporujú ľudskoprávne aj novinárske organizácie na celom svete.

Jeho právni zástupcovia sa však obávajú, že kým ESĽP stihne žiadosti vyhovieť, Assange by už na palube lietadla mohol smerovať do USA. Tam mu podľa jeho zástancov hrozí až 175 rokov väzenia.

Ak by na tomto súdnom pojednávaní uspel, bude mať ďalšiu šancu obhájiť sa na londýnskom súde.

Veľké mediálne organizácie, obhajcova slobody tlače či napríklad aj austrálsky parlament odcudzujú stíhanie Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, ktorý nikdy predtým nebol za zverejnenie tajných informácií použitý.

Americký prezident Joe Biden čelí dlhotrvajúcemu tlaku doma aj zo zahraničia, aby stiahol 18 obvinení, ktoré voči Assangeovi vzniesli v americkom štáte Virgínia počas funkčného obdobia exprezidenta Donalda Trumpa.

Washington však naďalej trvá na obvineniach, podľa ktorých Assange a ďalší ľudia spojení s WikiLeaks naverbovali hackerov a dohodli sa s nimi na „jednom z najrozsiahlejších vyzradení tajných informácií“ v histórii USA.