Pred hlasovaním Britov stúpa nervozita aj v silných centrálnych bankách

Strach z brexitu a krehká konjunktúra vo veľkých ekonomikách vedie ich centrálne banky k zdržanlivosti v rozhodnutí zvýšiť úroky. Vo Washingtone vyvoláva obavy o ďalší hospodársky vývoj aj situácia na domácom trhu práce. Základná úroková  sadzba Fedu preto zostáva medzi 0,25 až 0,50 %.
      

„Indikátory boli v poslednom čase protichodné – to signalizuje, že náš opatrný prístup je primeraný,“ uviedla v stredu (15.6.) šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. Hovorila aj o „protivetre v americkom hospodárstve“, ktorý môže prichádzať istý čas aj zo zahraničia.
      

Téma brexitu sa nastolila aj na zasadnutí stredajšieho vedenia Fedu vo Washingtone. Diskutovalo sa o nej intenzívne. Yellenová uviedla: „Bol to jeden z faktorov, ktorý viedol k nášmu rozhodnutiu“.
      

Výsledok hlasovania v Británii 23. júna môže mať dôsledky pre globálne finančné trhy a tiež USA. „Je to s istotou jasná neistota,“ dodala šéfka MMF.
      

Zotavovanie sa pracovného trhu v Spojených štátoch sa viditeľne spomalilo. Inflačný cieľ 2 % rastu spotrebiteľských cien sa nepodarilo dosiahnuť.
      

Stredajším nerozhodnutím o zvýšení úrokových sadzieb v Spojených štátoch americkí centrálni bankári splnili očakávanie finančných trhov. K ich rastu nedôjde ani v júli. Experti taký záver vyvodili z opatrných vyjadrení Yellenovej. „Chýba jasný kurz,“ uviedol Thomas Gitzel, hlavný ekonóm VP Bank v Lichtenštajnsku.
      

Fed zvýšil vlani svoju základnú úrokovú sadzbu na 0,25 %. Bolo to prvé takéto rozhodnutie od finančnej krízy, ktorá v USA vypukla v roku 2008. Úroky odvtedy zotrvávali blízko nuly. Koniec lacných peňazí zostáva v nedohľadne.