V krajine, kde sa kostoly menia na fitnes kluby

Prvoprijímajúce dievčatá v bielych šatách stoja netrpezlivo na návrší, trávnik katedrály terasovito klesá k mestečku Armagh. Pôsobivý nápad, šťavnatá zelená kričí po princeznovskej bielej šiat. Niekoľko dievčat ide rozjarene nadol. 

Million dollar fitness

Severoírska občianska vojna si v rokoch 1969 až 1998 vyžiadala 3 500 mŕtvych, bola to vojna medzi potomkami anglických a škótskych kolonistov na jednej strane a írskymi pôvodnými obyvateľmi, medzi majetnou šľachtou a spodnou vrstvou roľníkov, ktorých jediným bohatstvom boli deti.

Niekde to však bola aj náboženská vojna medzi protestantmi a katolíkmi. Katedrála v Armaghu bola prinajmenšom spolovice plná, no do sídla katolíckeho prímasa celého Írska lákali aj atrakcie, ako chorálový spev, prvé sväté prijímanie a procesia na Božie Telo. Mnohí prišli zďaleka, veľa poľských gastarbajterov. Ináč som videl v najnábožnejšom federatívnom štáte Spojeného kráľovstva takmer neuveriteľný úpadok viery.

V meste Derry so stále väčšou katolíckou prevahou napríklad premenili protestantský kostol na fitnes klub. Portál chrámu oznamoval zlatými písmenami: MILLION DOLLAR FITNESS. V protestantskom prímorskom meste Bangor sa mnonásobne rozštiepený pietizmus manifestoval už len ako povzbudenie namaľované pre verejnosť: „Kristus zomrel za bezbožných.“

Veľké vily na úbočí majú výhľad na more. Boli bez ozdôb, cez často otvorené vjazdy som nakukával do vyriadeného sveta kalvínskej veľkoburžoázie s nenápadnými malými automobilmi. Na svoj záhradný plot smerom ku skalnatej pláži niekto pribil drevenú tabuľu: „Nad hukot mnohých vôd i nad príboj mora vznešenejší je Hospodin na výsostiach“.

Odviezol som sa do Belfast-West. Tu sa začali „Troubles“ 1969, keď protestantská zberba zo „Shankill“ odpálila plynovú bombu na vedľajšej ulici v katolíckej „Falls“. Uvedomoval som si, že „unionisti“ a „nacionalisti“ aj 18 rokov po mierovom ukončení a hospodárskom rozmachu žijú segregovane; frontové štvrte rozpoznáme stále ešte ľahko podľa roztiahnutých vlajok.

Keď som však potom náhle stál v rade vo Falls, predsa len som bol užasnutý. Táto „Peace Wall“ bola obrovská: niekoľko metrov betónová stena, potom niekoľko metrov zelený plech a napokon niekoľko ďalších metrov plot. Stena sa tiahla asi pol kilometra, v mape mesta turistickej reklamy táto bariéra chýbala. Nové lepšie radové domy, pri múre sa býva bez dopravného ruchu. Dvaja chlapci v prvoprijímajúcom veku hrali na ulici futbal, dribling. Len s ich pomocou som našiel okľuku oproti do Shankill.

V krajine múrov

Tak Falls, ako aj Shankill boli obývaným spomienkovým parkom. Na každej voľnej stene domu heroické nástenné maľby, spomienkové tabule mŕtvym, na katolíckych obytných domoch „republikánom“, pri ktorých sa zbiehali prívlastky „socialistickí“, „írski“ a „európski“, pamätníky pripomínajúce päť lokálov vyhodených do vzduchu u protestantov.

V nedeľu som šiel na štyri bohoslužby. Katolícke kostoly boli na osemdesiat percent prázdne, seniori mali 80-percentný podiel, spev v „Saint John“ dokonca púšťali z pásky. Hoci rozdávali celý text liturgie, nikto sa nezapájal do modlitby a spevu. Anglikánsky kostol sv. Lukáša bol na predaj: „Nie je to historická pamiatka, mnohostranne využiteľný, McCleary 90207111“. V sklade bez veže oproti, v „John Knox Memorial Free Presbyterian Church“, som si mohol vypočuť prívetivého pastora. Kázal dva razy so zatvorenými očami, tých niekoľko veriacich ich zavrelo takisto.

Rozhodol som sa, že navštívim Božích mužov na oboch stranách. S kým sa dá severoírska nálada pred referendom o brexite odmerať lepšie ako s farármi v tieni múrov? Keď som sa túlal späť po protestantskej strane Peace Wall, počul som z druhej strany detské hlasy. Severoírske národné mužstvo sa prvýkrát kvalifikovalo na Euro a obaja chlapci stále ešte driblovali. Belfastský múr mieru nie je protizvukovou stenou. Bráni len tomu, aby sa muselo pozerať nepriateľovi do tváre.