Štát musí zvýšiť kontrolu verejnoprávnych umeleckých fondov, tvrdí Šimkovičová

Verejnoprávne umelecké fondy sa zlučovať nebudú, je však nevyhnutné, aby štát mal relevantné nástroje, ktorými môže kontrolovať ich hospodárenie a využitie verejných zdrojov na podpornú činnosť.

Na stredajšej tlačovej konferencii to zdôraznila ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá spolu s kolegami poukázala na diskutabilnú selekciu podporených projektov zo strany fondov.

„Preto sú i predložené do parlamentu poslanecké návrhy, ktoré riešia zvýšenie možnosti štátu kontrolovať fondy využívajúce verejné zdroje,“ upozornila ministerka. Verí, že parlament sa k týmto návrhom dostane čo najskôr.

Čítajte tiež

Dotačný dvojaký meter Pro-life mimovládky dostali z verejných zdrojov iba desatinu toho, čo „dúhové“

Jakub Lipták

Kým „dúhovým“ mimovládkam sa v získavaní zdrojov darí, pro-life mimovládky sú často prehliadané.

Ministerka v prípade podľa nej sporných dotácií poukázala napríklad na to, že Nadácia Milana Šimečku dostala v priebehu roka 2023 z Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín i rezortu kultúry pod vedením Silvie Hroncovej celkovo 69-tisíc eur.

Štátny tajomník rezortu Tibor Bernaťák dokumentoval zasa prípad dotácie pre seriál a film o Mikulášovi Černákovi, ktorý dostal z Audiovizuálneho fondu (AvF) 537 000 eur, zatiaľ čo projekt o osobnosti slovenských dejín, generálovi Jánovi Golianovi, sumu, za ktorú ho nebolo možné realizovať. Bernaťák kritizoval aj to, že fondy nevysvetľujú relevantným spôsobom dôvody nepridelenia dotácie. „Sú to často arogantne pôsobiace vágne frázy, z ktorých nemožno zistiť, prečo ten alebo onen projekt nezískal dotáciu,“ dodal.

Fondy preveruje aj NKÚ

Predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Roman Michelko má tiež z diskusie s tvorcami príklady o selektívnom výbere dotácií, ktoré vykazujú znaky favorizovania určitej skupiny umelcov a tvorcov. „Teším sa na rozpravu v parlamente k návrhu na zmeny vo fondoch, kde budem takéto príklady uvádzať,“ avizoval.

Pri reforme verejnoprávnych umeleckých fondoch by sa podľa neho malo ísť cestou českého modelu. „V oveľa a väčšej miere dokáže podporovať rôznorodé kultúrne a umelecké skupiny bez bonifikácie určitej časti,“ dodal.

Zástupcovia ministerstva oznámili, že verejnoprávne umelecké fondy preveruje v rámci svojej činnosti aj Najvyšší kontrolný úrad. To potvrdila aj hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.

„Ide o plánovanú kontrolu na rok 2024, pri ktorej vychádzame z rizikových analýz našich odborníkov a aj z prijatých podnetov. Kontrolóri preverujú hospodárenie s finančnými prostriedkami fondov a systém poskytovania prostriedkov na podporu kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu,“ uviedla. Spresnila, že predmetom kontroly je obdobie rokov 2021 až 2023. 

Všetko transparentne zverejňujeme, reaguje Nadácia Milana Šimečku

Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Veronika Fishbone Vlčková v reakcii na vyjadrenia ministerky kultúry uviedla, že všetky aktivity nadácie, hradené z verejných zdrojov, boli transparentne zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.

"Za tieto verejné zdroje sme napríklad zorganizovali najväčší multižánrový multikultúrny festival na Slovensku a viac ako 50 aktivít, ktoré prostredníctvom umenia dávajú hlas cudzincom na Slovensku a dávajú tak priestor na spoznávanie našich nových susedov pre lepšie vzájomné porozumenie a spolužitie," pripomenula.

Poukázala takisto na aktivity pre študentov a učiteľov vedúce k prekonávaniu predsudkov a eliminácii prejavov nenávisti či diskriminácie v prostredí škôl. "V nadácii pokračujeme v myšlienkach nášho zakladateľa a zasadzujeme sa o to, aby Slovensko bolo otvorenou krajinou, ktorej záleží na ľudských právach a odmieta nenávisť," dodala Fishbone Vlčková.