Prezidentskí kandidáti Matovič prekvapil a KDH nakoniec zostalo bez vlastnej hry

Igora Matoviča je možné kritizovať za veľké množstvo vecí, ale nedá sa mu uprieť, že stále dokáže prekvapiť.

Hoci sa niekoľko týždňov špekulovalo, že kandidátom hnutia na prezidenta by mohol byť exminister zdravotníctva Marek Krajčí, kandidatúru nakoniec ohlásil samotný Igor Matovič.

Zdôvodňuje ju tým, že chce „okoreniť“ kampaň pred prvým kolom volieb, pričom sa bude snažiť osloviť najmä konzervatívnejších voličov.

Poslanci Matovičovho hnutia zároveň svojimi podpismi umožnili, aby v prezidentských voľbách kandidoval aj historik Patrik Dubovský. Toho navrhla Veronika Remišová a vzápätí podporili aj dvaja poslanci Kresťanskej únie.

O podpore pre Dubovského kandidatúru rokovala Veronika Remišová aj s KDH. Tieto vyjednávania však nakoniec zostali bez koncovky a poslanci KDH sa pod Dubovského kandidatúru nepodpísali.

Tieto prezidentské udalosti si zaslúžia dve poznámky.

Motívy kandidatúry Igora Matoviča sú úplne zrozumiteľné. Už niekoľko týždňov je v mediálnej izolácii, keďže jeho strana nie je súčasťou opozičných procesov a mnohí, najmä vládni politici s ním odmietajú chodiť do mediálnych diskusií.

Matovič nemá čo stratiť. Prelomí izoláciu a minimálne na dva mesiace na seba strhne pozornosť. Jeho strane to určite pomôže.

Pre konzervatívne prostredie však jeho kandidatúra nie je dobrou správou.

Igor Matovič nepochybne zastáva v kultúrnych témach konzervatívne postoje. To mu nikto nemôže uprieť.

Problémom je jeho štýl politiky, ktorý nielen rozdeľuje, ale často až neurotizuje spoločnosť. Aj vďaka tomu je dnes Matovič extrémne nepopulárnym politikom, ktorého síce päť-šesť percent voličov miluje, ale zvyšok je na neho vyslovene alergický.

Je len veľmi malá šanca, že v predvolebnom čase dokáže s pokojom hovoriť o témach, ktoré sú pre konzervatívcov dôležité. Skôr hrozí, že jeho kampaň bude v znamení konfliktov, výstrelkov a osobných útokov, ktoré prekryjú všetko ostatné.

Čítajte tiež

Do prezidentského súboja ide aj Matovič Hnutie dalo podpisy svojmu lídrovi aj Patrikovi Dubovskému (+prehľad kandidátov)

Juraj Brezáni Adam Takáč

Do prezidentského zápasu nastupuje jedenásť kandidátov.

Preto je dobré, že nakoniec kandiduje aj Patrik Dubovský. Nech už je za jeho kandidatúrou politická veľkorysosť Igora Matoviča alebo výmenný obchod s KÚ a Veronikou Remišovou, ktorých podpisy Matovič pod svoju kandidatúru potreboval.

V tomto prípade si však zaslúži pozornosť pozícia KDH.

Hnutie o podpore Patrika Dubovského dlhší čas rokovalo, ale nakoniec sa nedopracovalo k tomu, že by sa jeho poslanci podpísali pod jeho kandidatúru. Niektorí aj chceli, iní mali zas obavy, či bude Dubovský v kampani dostatočne zastávať ich hodnoty, a boli aj takí, ktorí presadzovali, aby KDH už teraz podporilo Ivana Korčoka.

Výsledkom je, že Igor Matovič im tak trochu vypálil rybník.

Keď budú teraz vo februári kresťanskí demokrati na svojej celoslovenskej rade rokovať o taktike do prezidentských volieb, budú stáť pred dilemou.

Môžu podporiť Ivana Korčoka, to by však museli svojim voličom vysvetliť, prečo sa hnutie už pred prvým kolom pridáva k SaS a Progresívnemu Slovensku, hoci v osobe Dubovského je tu kandidát, ktorý svojím verejným príbehom aj postojmi oveľa viac zodpovedá hodnotám hnutia.

KDH nemusí tiež vydať žiadne odporúčanie, to však bude vyzerať čudne a alibisticky.

Potom je tu ešte možnosť podporiť Patrika Dubovského, čo by bol zo strany KDH najrozumnejší krok.

Aj v takomto prípade sa však budú mnohí pýtať, prečo mu nedalo podpisy vtedy, keď to bolo možné a Dubovský o to vážne stál, a teraz sa len pripája k podpore kandidáta, ktorého do prezidentských volieb de facto vysiela Matovič, strana Za ľudí a konkurenčná Kresťanská únia.

Nakoniec to dopadlo tak, že KDH zostalo pred prezidentskými voľbami bez vlastnej politickej hry. Pre stranu, ktorá chce hrať v konzervatívnom priestore prvé husle, to nie je najlepšie vysvedčenie.