Europoslanec Ivan Štefanec Nemohol som hlasovať v jednom šíku so smerákmi, aj keď KDH rozhodlo inak

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) inicioval rezolúciu Európskeho parlamentu, odsudzuje snahy vlády meniť trestné právo a zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. V rozhovore vysvetľuje, aké mal na to dôvody, a reaguje aj na argumenty, ktoré túto jeho aktivitu spochybňujú. 

Štefanec však v tejto veci išiel priamo proti rozhodnutiu predsedníctva KDH. Prečo? Vníma skutočnosť, že vo viacerých dôležitých hlasovaniach koná opačne ako jeho stranícka kolegyňa v Bruseli Miriam Lexmann?

Prvú časť rozhovoru, v ktorom Ivan Štefanec objasňuje svoje pozície k pálčivým otázkam EÚ, vám ponúkame v textovej podobe. Celý rozhovor si môžete pozrieť alebo vypočuť.

Prečo ste v Európskom parlamente iniciovali prijatie rezolúcie o Slovensku?

Vláda na Slovensku začala po uchopení moci ako prvú tému riešiť tresty pre zločincov. Je jasné, že im ide o riešenie problémov ich ľudí, nie o riešenie problémov, ktorých je u nás veľa.

Keďže to zasahuje do európskych kompetencií, tak som inicioval tento proces, ktorý sa začal diskusiou a vyvrcholil rezolúciou. Tá je zdvihnutým prstom pre slovenskú vládu, aby nerobila zmeny, ktoré majú vplyv aj na ochranu európskych finančných zdrojov.

Európsky parlament má v kompetencii kontrolu európskeho rozpočtu, a pokiaľ čokoľvek súvisí s peniazmi, je v kompetencii Európskeho parlamentu konať.

To, či sa má Európsky parlament v tejto fáze k zmenám trestných kódexov vyjadrovať, je otázne. Radoslav Procházka vo svojom komentári analyzoval, či môže Slovensko kvôli aktuálnym legislatívnym zmenám prísť o eurofondy. Jeho záverom je, že „toto je a bude domáca bitka“, a aj keď Únia môže zasiahnuť do procesu trestnoprávnych predpisov, deje sa to iba pri splnení série podmienok. Navyše, reálne voči štátom zasahuje Komisia, Rada a Súdny dvor. Neoslabuje táto úvaha vaše presvedčenie, že Európsky parlament sa v tejto fáze mal vyjadriť?

Nie. Táto rezolúcia nemá právne následky, to sa predsa rieši v našej národnej rade. Je to však zdvihnutý prst. Európsky parlament sa vyjadruje bežne, nielen v rámci kompetencie v Únii, ale aj mimo nej. Len na poslednom zasadnutí sme mali rezolúcie k Číne, Tadžikistanu, Sudánu, v rámci Únie k Maďarsku a Slovensku, rieši sa Španielsko.

Európsky parlament sa vyjadril už v roku 1988, keď podporil ľudí, ktorí protestovali za slobodu viery na Sviečkovej manifestácii. Parlament sa vyjadril v roku 1997, keď tu bola mečiarizácia. Vyjadril sa v roku 2018, keď boli zavraždení Ján Kuciak a Martina Kušnírová. Boli to situácie, v ktorých bolo treba povedať, že nie všetko je v poriadku – a malo to aj svoj význam.

Dá sa na to pozerať aj tak, že Európsky parlament má, samozrejme, právo prijímať rezolúcie, len treba zvážiť, či v danej situácii nie je prijatie konkrétnej deklarácie kontraproduktívne. Či sa nám to páči, alebo nie, ľudia si väčšinou zvolili vládu. Tá ide robiť kroky, ktoré, aspoň zatiaľ, nie sú protiústavné. Zrušenie inštitúcie, ktorá je aj tak formálne podriadená generálnej prokuratúre, sa zdá byť z formálneho hľadiska v poriadku, najmä ak sa aspoň formálne zabezpečí dokončenie prípadov, ktoré má špeciálna prokuratúra na stole. Prečo by sa k tomu mal vyjadriť Európsky parlament?

Pretože kontrola európskeho rozpočtu je v kompetencii Európskeho parlamentu.

Tam má však zasiahnuť Komisia, ak pôjde o konkrétne, nie hypotetické pochybenia.

Samozrejme. Ale Parlament má v kompetencii kontrolovať Komisiu a kontrolovať rozpočet.

Ešte sa však nestalo, žeby bola nová slovenská legislatíva v konkrétnom prípade zneužitá.

Táto rezolúcia je upozornením na to, že tá zmena legislatívy nie je úplne v poriadku a že sa to nemá robiť v skrátenom konaní. Mal sa Parlament vyjadriť k Sviečkovej manifestácii alebo k vražde Jána Kuciaka? Vyjadruje sa k viacerým pálčivým otázkam. Sme slobodný a zvrchovaný štát, ale zároveň sme sa slobodne zaviazali rešpektovať určité pravidlá.

V princípe v Európskom parlamente robíme a hovoríme to isté, čo hovoria naši kolegovia v národnom parlamente. A hovoríme aj to, čo hovoria ľudia na námestiach.

Tento typ rezolúcií je však problematický, spomeňme si rezolúciu po vražde na Zámockej, ktorý spájal s dôvodmi teroristického útoku postoje cirkvi či našu zvrchovanú legislatívu vo veci manželstva či práv menšín. Tá rezolúcia sa nielenže vyjadrovala ku veciam, ktoré sú úplne mimo kompetencií Únie, ale tiež nehovorila pravdu. Otázka teda znie, či nie je tento typ rezolúcií kontraproduktívny, pretože je to len „zdvihnutý prst“, ako ste povedali, a naopak, v niektorých prípadoch môže vyvolať veľmi negatívnu reakciu obyvateľov členského štátu a oslabiť tak aj rešpekt voči inštitúciám Únie.

Myslím si presný opak. Myslím si, že táto rezolúcia je povzbudením pre ľudí, ktorí bojujú za rovnosť pred zákonom. Cítia, že nie sú sami, ako to bolo aj pri Sviečkovej manifestácii či po vražde Jána Kuciaka.

Váš postoj je teda taký, že niektoré nesprávne rezolúcie neznižujú hodnotu tohto nástroja ako takého. Jednoducho za dobré rezolúcie zahlasujete a za nesprávne nie.

Presne tak. Ľudia tomu veľmi dobre rozumejú. Rezolúciu po útoku na Zámockej som nepodporil, lebo tam niektoré veci neboli pravdivé a tiež zasahovali do kompetencie členských štátov.

Nezaoberá sa však aj táto rezolúcia epizódami domáceho politického boja, keď napríklad spomína výroky premiéra Fica voči študentovi práva Marekovi Janigovi? Samozrejme, za týmto študentom sa dá plne stáť, otázne len je, či to má hovoriť Európsky parlament...

Parlament je politická inštitúcia, ktorá sa vyjadruje k tomu, čo považuje za nebezpečné. Na európskej úrovni je napríklad všeobecná zhoda, že zlé veci, ktoré sa dejú v Maďarsku, napríklad vysoká miera korupcie, akademická nesloboda či obmedzená sloboda médií, boli predmetom kritiky a upozorňovania až príliš neskoro.

Je v poriadku dvíhať varovný prst pri veciach, ktoré sa Európskeho parlamentu týkajú a evidentne idú zlým smerom.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) v štúdiu Postoj TV.

Podráždená reakcia Roberta Fica a ďalších vládnych politikov na túto rezolúciu je najlepším dôkazom, že sme trafili a naše upozornenie je namieste. A ľudia na námestiach tomu veľmi dobre rozumejú.

Aj pri tejto rezolúcii boli náznaky, ktoré by zasahovali do kompetencií členských štátov. Ustrážili sme to však. Táto rezolúcia je preto namieste a má význam.

Hlasovanie v rozpore s postojom KDH

Prejdime k politickej rovine. Verejnosť sa možno so začudovaním pozerá na to, čo hovorí vaše materské KDH a ako konáte vy. Predseda KDH Milan Majerský ešte po iniciovaní spomínanej rezolúcie, teda pred jej schválením povedal, že ste mali danú vec vopred komunikovať s vedením KDH. Vzápätí vás predsedníctvo KDH vyzvalo, aby ste za rezolúciu nehlasovali. Prečo ste išli proti rozhodnutiu vlastnej strany?

Ešte pred tým, ako bola táto téma na stole, som písomne informoval predsedu aj predsedníctvo KDH, že niečo takéto sa chystá. Celý čas som bol v kontakte so svojimi kolegami, dostali sme pozvanie na dve predsedníctva. Prijali sme dve uznesenia. Prvé bolo o tom, že sa máme snažiť tú rezolúciu stiahnuť, a ak sa to nepodarí, tak máme  odstraňovať všetko, čo by nebolo v kompetencii Európskeho parlamentu.

Nemal som s tým najmenší problém a rešpektoval som to. Keďže Európska ľudová strana, a mimochodom, aj naša delegácia, nebola väčšinovo za stiahnutie rezolúcie, tak sa išlo ďalej. Presadzoval som líniu striktne v tom zmysle, aby v rezolúcii nebolo nič, čo by zasahovalo do kompetencie členského štátu. To sa aj podarilo.

Viete však, že existuje aj rozhodnutie predsedníctva KDH, ktoré vás žiadalo nehlasovať za túto rezolúciu.

Áno, bolo také rozhodnutie.

Prečo ste sa ním neriadili?

Nebol som prizvaný do diskusie k takémuto typu uznesenia, bolo nám len predložené rozhodnutie s tým, že sa k nemu môžeme vyjadriť. Bolo to také zvláštne. Písomne som sa vyjadril, že za tú rezolúciu budem hlasovať a kedykoľvek som pripravený o tejto téme diskutovať.

Hovorili sme už o vecnej rovine, kde som vysvetlil, prečo som za túto rezolúciu...

Vo vás jednoducho prevážili argumenty, ktoré ste uviedli v prospech prijatia rezolúcie, nad rozhodnutím strany.

Áno, prevážila aj zodpovednosť voči voličom, ktorým to vždy rád vysvetlím. A prevážilo to aj preto, že vidím, aká je situácia na Slovensku. Má to aj politickú rovinu. Iný pohľad na rezolúciu mali tí, ktorí reprezentujú občianskodemokratický prúd, a tí, ktorí reprezentujú extrémistov. Na Slovensku sú proti rezolúcii extrémisti a smeráci, v zahraničí fideszáci a nezaradení.

Nepodporila ju ani vaša spolustraníčka Miriam Lexmann. Ak sa nemýlim, argumentovala kompetenciami a aj zlou historickou skúsenosťou s týmto typom rezolúcií. Vysvetlili ste si svoje postoje pred hlasovaním?

Iste chápete, že chcem hovoriť za seba, svoj názor a nechcem nikoho stavať do nepríjemnej roviny či hovoriť za iného. Ale viem povedať, že polhodinu pred hlasovaním sme sa rozprávali na túto tému. Ona ma informovala o svojom postoji a ja o svojom.

Môj postoj bol, že nie je možné, aby sme nepodporili niečo, čo je úplne v poriadku, čo je v kompetencii europarlamentu, a nesmieme vyslať signál, že hlasujeme či nehlasujeme v šíku so smerákmi.

Išlo aj o to, či ideme proti vláde, alebo s vládou. Môj postoj je jasný a musíme byť konzistentní. To, čo hovoríme na námestiach a v národnej rade, musíme robiť aj v Európskom parlamente – každý v rámci kompetencií.

Uvedomujete si však, že v očiach verejnosti môžu rôzne postoje europoslancov za KDH vyvolávať rozpaky a spôsobovať politické problémy? Napríklad predseda KDH vo verejných diskusiách s premiérom Ficom hovoril, ako zásadne nesúhlasí s rušením špeciálnej prokuratúry, ale nesúhlasí ani s tým, aby sa k tomu vyjadroval Európsky parlament, lebo to treba riešiť doma – pričom konanie bruselskej inštitúcie inicioval poslanec z jeho vlastnej strany. Aká je cesta von z takejto situácie?

Každý si obhajuje svoje hlasovanie. Mimochodom, každý europoslanec hlasuje slobodne, podľa svojho vedomia a svedomia a nemôže byť za to postihovaný.

Ste však súčasťou nejakej strany, ktorá má nejakú politickú líniu a musíte ju brať do úvahy.

Samozrejme. Dôležité je komunikovať a vysvetľovať. Je prirodzené, že vznikajú otázniky, keď nastane takáto situácia. Mojou odpoveďou je, že každému, kto má záujem o vysvetlenie mojej pozície, to rád poviem. Pripravil som vysvetlenie aj v písomnej podobe, komunikujem priamo s členmi strany.

V ďalšej časti diskusie odpovedá europoslanec Ivan Štefanec aj na tieto otázky:

Prečo podporil niektoré vášnivo diskutované rozhodnutia Únie smerom k Poľsku a Maďarsku?

Neobáva sa, že pojem právny štát je taký ideologizovaný, že orgány Únie budú pod heslom ochrany právneho štátu postihovať členské štáty aj za legitímne postoje v kultúrno-etických otázkach?

Prečo je otvorený diskusii o zrušení práva veta v otázkach spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ? Existujú oblasti, v ktorých by právo veta, naopak, zaviedol?

Z akého dôvodu si myslí, že EÚ je dnes v lepšom stave, v akom bola pred piatimi rokmi?

Je Plán obnovy a odolnosti úspešným nástrojom a mal by mať podobu trvalého mechanizmu?

Pred istým časom sa prihlásil aj do výberového konania na post člena Európskeho dvora audítorov, čo by znamenalo jeho koniec v straníckej politike. Teraz však plánuje opätovne kandidovať za KDH do europarlamentu. Čo ho motivuje? Je naozaj odhodlaný?