Európsky prokurátor Novocký Pôvodný Suskov návrh zaslaný Bruselu rátal so zachovaním špeciálnej prokuratúry

„Ak novela prejde v navrhovanej podobe, celková spôsobená škoda v prípadoch, ktoré bude nevyhnutné zastaviť pre skrátenie premlčacích lehôt, bude viac ako 10 miliónov eur,“ vysvetľuje prokurátor Novocký a upozorňuje, že podľa predloženého návrhu by Európska prokuratúra prišla aj o možnosť spolupráce s vyšetrovateľmi NAKA.

Pred nástupom na Európsku prokuratúru pracoval 13 rokov na špeciálnej prokuratúre a dozoroval prípady viacerých členov gangu sýkorovcov, piťovcov, korupcie pri čerpaní eurofondov, ale aj prípad vraždy novinára Jána Kuciaka.

Ako prokurátor si prešiel okresnou, krajskou aj generálnou prokuratúrou. V rozhovore vysvetľuje, z čoho má obavy, ak agenda z ÚŠP prejde na krajské prokuratúry, a čo mu v diskusii o rušení prokuratúry chýba. Tvrdí tiež, že z prokurátorov nestretol nikoho, kto by novelu trestných kódexov vnímal ako celok pozitívne. Ako vníma Žilinkov súhlas s rušením špeciálnej prokuratúry a bola voľba Daniela Lipšica chybou? Odpovedá Juraj Novocký.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste si pozreli návrh novely trestných kódexov z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska?

Prekvapilo ma to. Pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý vláda predložila Európskej komisii, totiž počítal so zachovaním Úradu špeciálnej prokuratúry s viacerými vylepšeniami.

Napríklad v novele Trestného poriadku sa riešili konkrétne ustanovenia vo vzťahu k zaujatosti prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Prvotný návrh otváral otázku, či by podobne ako pri súdoch nemal existovať „náhradný“ úrad špeciálnej prokuratúry v prípade vylúčenia všetkých prokurátorov pre ich zaujatosť. Dozor prokurátora mal v takom prípade vykonávať prokurátor krajskej prokuratúry. Všetko sú to veci, o ktorých by bolo dobré diskutovať.

Mimochodom, o tomto návrhu sa diskutovalo aj v kolégiu ministra spravodlivosti, čo verejne potvrdili aj zástupcovia Slovenskej advokátskej komory.

Vláda nakoniec rozhodla inak a navrhla priame zrušenie ÚŠP, pod ktorý na Slovensku spadajú aj delegovaní európski prokurátori. Vopred s vami o tom nikto nehovoril?

Vopred to s nami nikto nekonzultoval. O pláne predložiť podobnú novelu som sa ja osobne dozvedel až z komunikácie s Európskou komisiou, keďže ma zástupcovia Komisie požiadali o analýzu dosahov tohto návrhu vo vzťahu k činnosti Európskej prokuratúry.

No nečakáte, že pokiaľ v piatok dostanete na posúdenie jeden text ako vládny návrh, že v utorok už nebude platiť.

Čo si o podobnom postupe pomysleli v Bruseli?

Nebola to práve zmena, ktorú by na úrovni Európskej komisie prijali pozitívne. Diskusia so slovenskou vládou však naďalej prebieha, čo môže byť jeden z dôvodov, pre ktorý sa uvažuje o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré by mohli novelu kódexov len zlepšiť.

Bol tento postup vlády aj jedným z faktorov, na základe ktorého Komisia spozornela?

Nerád by som hodnotil postoj Komisie, pretože diskusie na expertnej úrovni stále prebiehajú. Neviem, aké závery z toho vzídu, a ani mi neprináleží sa k tomu vyjadrovať. Európska komisia sa však v zásade stotožnila s názorom Európskej prokuratúry o rizikách, ktoré z textu novely vyplývajú.

Európska prokuratúra varovala, že schválením novely môže dôjsť k narušeniu princípov právneho štátu na Slovensku. Na druhej strane novela rešpektuje maximálne trestné sadzby, ktoré určuje európske právo, a ani špeciálnu prokuratúru ako samostatnú inštitúciu nemajú všetky krajiny EÚ. V čom vidí Európska prokuratúra problém?

Identifikovali sme viacero bodov, ktoré môžu zásadným spôsobom zasiahnuť do problematiky právneho štátu v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ na území Slovenskej republiky a tým zasiahnuť aj do činnosti Európskej prokuratúry na Slovensku.

Nečakáte, že keď v piatok dostanete na posúdenie vládny návrh, v utorok už platiť nebude.Zdieľať

O aké výhrady ide?

Ak by sa novela prijala v tejto podobe, negatívne ovplyvní nielen prebiehajúce, ale aj budúce vyšetrovania. Platí to, či už ide o znižovanie trestných sadzieb pri niektorých trestných činoch, ako aj o radikálne skrátenie premlčacích lehôt. Práve riziko vplyvu skrátenia premlčacích lehôt bolo jednou z hlavných výhrad, ktoré sme uviedli aj v liste pre Európsku komisiu.

Na základe našej analýzy sme zistili, že po prijatí novely by sme museli ako Európska prokuratúra zastaviť trestné stíhania až v 20 percentách aktuálnych prípadov, ktoré na Slovensku vedieme. A to práve pre kombináciu nových znížených trestných sadzieb a premlčacích lehôt.

Viete to na nejakom prípade bližšie konkretizovať?

Napríklad v jednej konkrétnej trestnej veci vedieme vyšetrovanie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ so škodou na úrovni približne 320-tisíc eur. Tento projekt bol financovaný aj zo zdrojov Slovenskej republiky. Dnes je v prípade takéhoto trestného činu maximálna trestná sadzba desať rokov a rovnaká je aj premlčacia lehota prípadu. V dôsledku navrhovaných zmien sa maximálna trestná sadzba aj premlčacia lehota menia na päť rokov.

Vzhľadom na to, že skutok sa údajne stal v januári 2018, je zrejmé, že v súčasnosti sme už po uplynutí premlčacej lehoty a iné rozhodnutie ako o zastavení trestného stíhania by už ani neprichádzalo do úvahy, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa dnes prípad nachádza.

Takže páchatelia by tak okamžite vyviazli bez trestu?

V zásade áno. Páchateľ po prijatí tejto novely nielenže nenahradí spôsobenú škodu, ale možno sa obávať aj toho, že sa dopustí aj ďalšej trestnej činnosti. Štatistiky ukazujú, že práve tí páchatelia, ktorí sa úmyselne dopúšťajú trestnej činnosti, sa jej často dopúšťajú opakovane.

Vo výsledku by nebola poškodená len Európska únia, ale celá spoločnosť.

Čítajte tiež

Predseda rady prokurátorov Na slobode sa ocitne oveľa viac recidivistov, ktorí budú zas páchať trestné činy

Martin Hanus

Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Môže novela ešte iným spôsobom ovplyvniť prebiehajúce vyšetrovania pod vaším dozorom?

V tomto smere nám takisto nie je jasné, ako bude po prijatí novely ďalej fungovať naša spolupráca s Národnou kriminálnou agentúrou, pretože podľa predloženého návrhu by sme takmer automaticky prišli o možnosť, aby naše prípady riešili vyšetrovatelia NAKA.

A kto by ich teda vyšetroval?

Po novom by naše prípady prešli na úroveň okresu. Nijako nechcem spochybňovať kvalitu okresných vyšetrovateľov, no s podobným typom trestnej činnosti nemajú skúsenosť ani špecializáciu na ňu, v čom vidím isté riziko pri vyšetrovaní.

Európska prokuratúra kritizovala aj rýchlosť, akou chce vláda zmeny presadiť. Vládna koalícia v parlamente medzičasom schválila, že sa o novele bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Je toto moment, ktorý by neskôr mohol Brusel napadnúť?

Môžem hovoriť len za Európsku prokuratúru, ktorá má veľké výhrady k tomu, že vláda pri novele nespravila klasické medzirezortné pripomienkové konanie, ale návrh predložila do parlamentu v skrátenom konaní. Je to síce legálna možnosť, ktorú slovenská legislatíva pripúšťa, no treba pozorne skúmať, či sú na to skutočné dôvody.

Jednou zo základných zásad právneho štátu totiž je aj právo verejnosti zúčastňovať sa na legislatívnom procese a predkladať pripomienky. Priestor na dôkladnú odbornú diskusiu a vyhodnotenie všetkých dôsledkov je nevyhnutný, preto by táto možnosť mala byť zachovaná. Osobitne v prípadoch, keď ide o takýto rozsiahly zásah do základných zásad trestného konania.

Čas na odbornú diskusiu de facto vytvárala opozícia svojou obštrukciou v parlamente, čím odďaľovala prijatie novely. Čo hovoríte na to, že novelu trestných kódexov pripravovali na ministerstve spravodlivosti aj obvinení advokáti?

Z pohľadu Európskej prokuratúry nie je dôležité, kto návrh pripravil a formuloval jednotlivé ustanovenia, dôležitý je obsah. Za návrh ako taký nakoniec zodpovedá minister a vláda, ktorá ho predložila do Národnej rady. Premiér sa vyjadril, že ide o politické rozhodnutie, a v takom kontexte to aj vnímam.

Koalícia po kritike zo všetkých strán oznámila ochotu spraviť v novele isté zmeny. Čo pokladáte za kľúčové na zlepšenie novely?

To, že je vládna koalícia ochotná urobiť nejaké zmeny, je pozitívny prístup, pretože návrh ako taký vyžaduje zásadné zmeny. Z prokurátorov som nestretol nikoho, kto by túto novelu vnímal ako celok pozitívne. Každý tam vidí problémové body, aj keď vždy zo svojho uhla pohľadu.

Bolo by preto ideálne, pokiaľ by aj plánované zmeny boli predmetom diskusie a neprebiehali za zatvorenými dverami. Nielenže nevieme, čo bude ich obsahom, ale ani to, kto ich pripravuje.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka už o istých zmenách rokoval s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim. Mal by sa podľa vás viac vložiť do tohto procesu?

To, že sa generálny prokurátor rozhodol predložiť svoje úpravy, je pozitívna informácia, ale ešte to automaticky neznamená, že sa s nimi aj parlament stotožní.

Nestretol som žiadneho prokurátora, ktorý by túto novelu vnímal ako celok pozitívne. Zdieľať

Prekvapilo vás, že pán Žilinka, ktorý bol predtým dlhé roky na špeciálnej prokuratúre, nemá výhrady voči jej rušeniu?

Toto by som nerád komentoval. Beriem na vedomie, že sa k návrhu postavil viac-menej pragmaticky a označil ho za vykonateľný.

Diskutovali ste s ním o novele za Európsku prokuratúru?

Bezprostredne po predložení návrhu sme s pánom generálnym prokurátorom konzultovali vplyv na činnosť Európskej prokuratúry, keďže generálna prokuratúra administratívne aj materiálne zabezpečuje činnosť delegovaných prokurátorov na Slovensku.

Prijatie návrhu okrem iného napríklad predpokladá, že delegovaní európski prokurátori pôsobiaci na Slovensku sa budú musieť presunúť do priestorov generálnej prokuratúry. Rovnako tak musíme doriešiť praktické veci, ktoré súvisia s prevzatím trestných spisov z Úradu špeciálnej prokuratúry a so spôsobom ďalšej vzájomnej spolupráce.

Okrem presunu pod generálnu prokuratúru to vašu činnosť v zásade nezasiahne?

Európska prokuratúra na Slovensku vykonáva vyšetrovanie len v prípadoch, kde spôsobená škoda finančných záujmov Únie presahuje 10-tisíc eur. Dozor v konaní pod túto sumu vykonáva ÚŠP. Pokiaľ dôjde k tomu, že tento úrad zanikne, je zrejmé, že tieto prípady budú musieť prejsť na krajské prokuratúry, ktoré nemajú praktické skúsenosti s vyšetrovaním tohto druhu trestnej činnosti. To treba otvorene povedať.

Z toho máte najväčšie obavy?

Nemám obavy, že by na úrovni krajských prokuratúr, kam sa má väčšina agendy z ÚŠP presunúť, nepôsobili odborne zdatní a kvalitní kolegovia. Drvivú väčšinu z nich poznám a nepochybujem o tom, že by nedokázali plniť úlohy, ktoré dostanú. Ale to všetko si vyžaduje skutočne dôkladnú prípravu. Stačí, keď sa bavíme o trestných činoch korupcie či terorizmu, s ktorými nikto z krajských prokurátorov nemá za posledných 20 rokov skúsenosť. A neplatí, že na tieto veci nepotrebujete mať špecialistov.

Okrem toho tu napriek plánovanému prechodu veľkej časti agendy nemáme stále nastavený ani spôsob spolupráce a výmeny informácií s jednotlivými krajskými prokuratúrami. To musíme vyriešiť.

A to koalícia pôvodne plánovala zrušiť prokuratúru už v januári. 

Nie je možné, aby k zrušeniu úradu došlo prakticky zo dňa na deň, ako sa navrhovalo. Sú to veci, ktoré si vyžadujú dôslednejšiu analýzu aj primeraný čas na prípravu. Aj na zriadenie „mini“ úradu špecializovanej prokuratúry pod generálnou prokuratúrou, ako to deklaroval generálny prokurátor Maroš Žilinka, je potrebný nejaký čas. Bez prechodného obdobia to môže spôsobiť značné problémy.

Diskusia o tom, čo ďalej so špeciálnou prokuratúrou, je absolútne legitímna. Zdieľať

Aký čas pokladáte za dostatočný na presun agendy?

No tri týždne aj s vianočnými sviatkami pri takýchto zásadných zmenách, ako to bolo pôvodne plánované, bol neprimeraný čas. Pokiaľ sa parlament rozhodne presadiť svoj zámer, medzi rozhodnutím a reálnym zánikom špeciálnej prokuratúry a prechodom agendy na krajské prokuratúry musí uplynúť aspoň polrok, v ideálnom prípade rok, ako to bolo pri zániku vojenských prokuratúr.

Neviete z večera do rána presunúť všetky spisy bez toho, aby to nemalo negatívne dôsledky.

ÚŠP dobre poznáte zvnútra. Máte osobne voči fungovaniu úradu v posledných rokoch nejaké výhrady?

Ak to mám povedať za seba, pri súčasných zmenách mi najviac chýba verejná odborná diskusia o výhradách alebo o námetoch na zlepšenie činnosti úradu. Diskusia o tom, čo ďalej so špeciálnou prokuratúrou, je absolútne legitímna. Je len škoda, že sa neuskutočnila pred predložením návrhu, preto je potrebné o tom diskutovať aspoň teraz. A diskusia musí byť nielen na politickej, ale predovšetkým na odbornej úrovni.

Tak ako prebiehala podrobná diskusia pred jej zriadením, o to viac musíme diskutovať o zrušení inštitúcie, ktorá existuje takmer 20 rokov a jej výsledky sú pozoruhodné aj v medzinárodnom kontexte.

Čítajte tiež

29:08

 

Sudca Hrubala Vláda si nás neváži, keď nás pri rušení špeciálnej prokuratúry obišla

Marek Vagovič

„Ak sa zruší špeciálna prokuratúra, rozhodnutia súdov sa oddialia o niekoľko rokov,“ povedal pre Postoj TV predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Neprekážalo by vám začlenenie špeciálnej prokuratúry pod generálnu, keby o tom prebehla riadna diskusia?

Modely fungovania špecializovaných prokuratúr v rámci EÚ sú rôzne, ale špecializované inštitúcie sú určite trendom. Špecializované prokuratúry existujú vo väčšine európskych štátov – v Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Belgicku, v Rumunsku majú dokonca dve, rovnako v severských krajinách. Špecializovaná prokuratúra v Rakúsku je síce súčasťou generálnej prokuratúry, ale je tam. Je to lepšie riešenie ako rozdeliť agendu medzi krajské prokuratúry.

Pred voľbou špeciálneho prokurátora ste hovorili, že by ste boli radšej, ak by bol zvolený prokurátor s dlhoročnými skúsenosťami. Bola voľba pána Lipšica chybou?

Nepovažujem za vhodné, aby som teraz verejne hodnotil jeho pôsobenie, ale za svojím vtedajším vyjadrením si stojím a nemám dôvod na ňom nič meniť. Neznamená to však, že by som činnosť Daniela Lipšica na čele úradu hodnotil negatívne. Sám ponúkol, že sa vzdá funkcie špeciálneho prokurátora výmenou za zachovanie inštitúcie, čo sa odignorovalo. Preto si nemyslím, že jeho osoba bude jediným dôvodom predloženého návrhu.

Robert Fico hovorí, že pán Lipšic sa na prokuratúre „vytrel ako losos“. Tí istí prokurátori mu však pod vedením odsúdeného Dušana Kováčika predtým neprekážali. O čom to podľa vás svedčí?

Myslím si, že nikdy to nie je len o tom, kto je na čele inštitúcie, ale o tom, kto v tej inštitúcii pracuje a či s nimi úrad dosahuje výsledky. Jedine analýzou konkrétnych výsledkov práce prokurátorov môžeme povedať, či ÚŠP treba zrušiť alebo nie.

Treba otvorene povedať, že prevažná väčšina prokurátorov ÚŠP tam pôsobila ešte pred príchodom Daniela Lipšica a ich činnosť nebola nikdy spochybňovaná. Naopak, naše výsledky boli vždy hodnotené len kladne. Jediní, ktorí sa vyjadrovali negatívne, boli niektorí páchatelia trestných činov a ich obhajcovia. Zdôrazňujem, niektorí.

Ja som na úrade pôsobil viac ako 13 rokov a za ten čas som mal možnosť podieľať sa na úspešnom dosiahnutí potrestania predstaviteľov najzávažnejších a najbrutálnejších zločineckých skupín, ktorí pôsobili na území Slovenskej republiky. Samozrejme, rovnako tak aj ďalší kolegovia, dokonca aj tí, ktorí sú dnes verejne kritizovaní politikmi.

A aj na základe toho dnes koalícia argumentuje, že úrad už viac netreba.

Nemyslím si, že pokiaľ dosiahnete odsúdenie predstaviteľov niekoľkých zločineckých skupín, organizovaný zločin ako taký vymizne. Konštatovanie, že úloha špeciálnej prokuratúry v boji proti zločineckým štruktúram už nie je aktuálna, nepokladám za správne. A to platí aj pre ďalšie druhy trestnej činnosti, ktoré patria do pôsobnosti ÚŠP, ako je korupcia či závažná hospodárska trestná činnosť.

Väčšina prokurátorov ÚŠP tam pôsobila ešte pred príchodom Lipšica a ich činnosť nebola nikdy spochybňovaná.Zdieľať

Ako vnímate kritiku, že prokurátori ÚŠP bývajú v Pezinku v rovnakom komplexe ako sudcovia Špecializovaného trestného súdu?

Ak si dobre spomínam, z viac ako 30 prokurátorov ÚŠP v týchto „domčekoch“ bývajú asi dvaja. Všetci ostatní dochádzajú. To hovorí samo za seba. A to, že prokuratúra a súd sa nachádzajú v jednej budove, je realitou na takmer každom druhom okresnom súde, kde je to rovnaké.

Podobne je to tak aj v Brne, v Prahe či vo Viedni, kde majú jeden veľký justičný areál, kde sídli hneď niekoľko súdov a prokuratúr na jednom mieste aj s odvolacími stupňami. Ide o bežný stav.

Fakt, že je niekto v jednom administratívnom komplexe, ešte neznamená, že udržiava nejaké nadštandardné vzťahy a že sa prokurátori so sudcami dohodujú, ako budú v konkrétnej veci postupovať. Ak v tom niekto vidí problém, je to z môjho pohľadu až úsmevné.

Je niečo, čo na predloženej novele vyslovene vítate?

Predkladaná novela do určitej miery pozitívne rieši problémy, ktoré sme opakovane riešili so zástupcami ministerstva spravodlivosti, keďže Európska prokuratúra v súčasnosti nemôže vykonávať vyšetrovanie všetkých trestných činov na Slovensku, ktoré by mala. Bránia tomu zákonné prekážky. Toto novela rieši a vnímame to pozitívne. Na základe toho by sme prebrali okolo 120 prípadov z Úradu špeciálnej prokuratúry.

No aj tu by sme museli rovnako pre krátenie premlčacích lehôt zastaviť zhruba 30 percent nových prípadov, a to v priebehu jedného či dvoch mesiacov. Ak dôjde k zastaveniu takéhoto množstva prípadov, nemyslím si, že by to pre Slovensko bolo priaznivé.

Dnes už na základe podkladov z ÚŠP vieme povedať, že ak novela prejde v navrhovanej podobe, celková spôsobená škoda v prípadoch, ktoré bude z uvedeného dôvodu nevyhnutné zastaviť, bude viac ako 10 miliónov eur. A to je len jeden z negatívnych dôsledkov predložených zmien.