Slovensku hrozí po roku 2030 neschopnosť splácať záväzky, varuje RRZ

Ak vláda nezačne s ozdravovaním verejných financií, po roku 2025 začne rásť riziko, že Slovensko nebude vládať splácať dlhodobé záväzky. Po roku 2030 nám hrozí takzvaný default, čiže neschopnosť splácať dlhy. Upozornila na to Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Slovenské verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti. V uplynulých rokoch dosiahol rast zadlženia štátu vysoké tempo, ktoré by sa v scenári nezmenených politík ešte zrýchľovalo. „Už dnes dosahuje výška hrubého dlhu 58 percent HDP, a pokiaľ nedôjde k zmene kurzu, teda k ozdravovaniu verejných financií, tak sa do roku 2040 viac než strojnásobí a priblíži sa ku 170 percentám HDP,“ vyčíslila analytička.

Šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Štát bol k dôchodcom štedrý. Ich príjmy rástli rýchlejšie ako platy

Kristína Votrubová

Rozpočet má vážny problém – nespĺňa výdavkové limity. To nás môže pripraviť o stovky miliónov eur.

Nízky rast, veľká zraniteľnosť ekonomiky voči externým šokom, starnúca populácia a vysoké päť- až šesťpercentné deficity podľa nej ukazujú, že je možné očakávať zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnú stratu dôvery finančných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030. Verejný dlh Slovenska by v tom roku prekonal 80 percent HDP.

Jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť tomuto negatívnemu scenáru, je podľa analytičky dodržiavať domáce aj európske fiškálne pravidlá, ktoré zaväzujú vládu konsolidovať v dostatočnej miere.

Pravidlá výdavkových limitov v prípade vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti vyžadujú ozdravovať verejné financie každoročne o pol percenta HDP dovtedy, kým nebude dosiahnuté nízke riziko dlhodobej udržateľnosti. Pri tomto tempe konsolidácie by to podľa analytičky trvalo tri volebné obdobia.

Konsolidácia naoko Ako Kamenický prispôsobil čísla, aby mu sedel rozpočet

Kristína Votrubová

Stačilo presunúť čerpanie eurofondov a deficit sa znížil o 0,5 percenta HDP.

Ak by však aktuálna aj budúca vláda dokázali ozdravovať verejné financie mierne vyšším tempom, napríklad na úrovni 0,75 percenta HDP ročne, čas potrebný na konsolidáciu by podľa nej dokázali skrátiť približne na polovicu. Vyššie úspory na začiatku majú totiž väčší vplyv na vývoj dlhu a riziko defaultu v budúcnosti.

„V tom prípade by verejný dlh klesol pod hranicu 50 percent HDP už pred rokom 2040 a úrokové náklady by boli menšie než dnes. V nasledujúcich rokoch by aj vďaka nízkym deficitom, prakticky nulovej rizikovej prirážke a vyššiemu výkonu ekonomiky rástol výrazne pomalšie než v prípade opatrnejšieho konsolidačného plánu,“ konštatovala Múčka.

Znižovanie tempa rastu zadlžovania by malo po roku 2030 aj pozitívne dôsledky na slovenskú ekonomiku. Pri primárnych deficitoch nepresahujúcich dve percentá HDP by od budúcej dekády rástla rýchlejšie v priemere o takmer 0,3 percentuálneho bodu ročne. „Zlepšenie rastu bude dôsledok práve nízkych úrokových sadzieb, resp. nízkych rizikových prirážok. Za týchto predpokladov by sa riziko defaultu na dlhodobé záväzky vlády stabilizovalo pod úrovňou desiatich percent už začiatkom nasledujúcej dekády,“ dodala analytička.