Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Spoločnosť
11. jún 2016

Ako radikálny feminizmus ničí prirodzené povahy

Feminizmus rúca prirodzené povahy mužského a ženského spolužitia. V hre sú štyri spôsoby.
Ako radikálny feminizmus ničí prirodzené povahy

Ilustračné foto: flickr.com, CC BY-SA 2.0

predchádzajúcom článku som hovoril o pozoruhodnom zlyhaní modernej ženy v snahe dobre vychovať chlapcov a inšpirovať ich, aby sa naučili veľké veci. Samozrejme, výčitka sa ujde každému: neprítomní otcovia, muži, čo nebránia práva chlapcov, valiaca sa stoka pornografie a vzdelávacie absurdity, ktoré postihujú chlapcov väčšmi než dievčatá. Práve tie treba presadzovať z rovnakého dôvodu, z akého obetujete pešiaka, aby ste protivníkovi vzali koňa: dievča na kráľovninho strelca.

Ale je to tak, jasne to možno vidieť a páchne to až do neba. Nikomu to však neprekáža, lebo cieľom nie je vychovať silných mužov, niekdajších dedinských starešinov či otcov mesta, ktorí sa starali o ženy a deti, chránili ich a vytvárali priestor pre pravú slobodu a samosprávu.

Feministický režim je pozoruhodne ľahostajný voči zdraviu žien. Ututláva dôkazy spájajúce potraty s rakovinou prsníka a kriminologické údaje, podľa ktorých je v USA najviac v bezpečí vydatá žena, ktorá žije doma so svojím prvým a jediným manželom. Zdieľať

A cieľom nie je ani dobro žien a dievčat, lebo aj ono súvisí s pevnými a sebestačnými rodinami. Všimnime si tiež, že feministický režim je pozoruhodne ľahostajný voči zdraviu žien, ktoré údajne chráni, lebo ututláva dôkazy spájajúce potraty s rakovinou prsníka a kriminologické údaje, podľa ktorých je v Spojených štátoch najviac v bezpečí vydatá žena, ktorá žije doma so svojím prvým a jediným manželom.

Cieľom nie je stavať, ale rúcať, či aspoň urobiť chlapcov a mladých mužov neschopnými stavať. V hre sú štyri veci, ako ich vidím ja.

Jednou je navodená feministická ignorancia: neochota vidieť najjasnejšie fakty o mužskom a ženskom pohlaví, ktoré boli stvorené jedno pre druhé. Feministka je v tomto ohľade exkluzívna: jej prvotným hriechom je, že oddelila dobro muža od dobra ženy. Je to Hobbes s rúžom a maskarou.

Druhou je určitá verzia toho, čo Max Scheler nazýva resentiment, chorobná hrdosť modernej ženy na to, že je podľa svojho názoru odnepamäti obeťou, pričom si zo živenia svojej nevraživosti urobila cnosť. Obyčajní ľudia sa hanbia povedať, že boli dobehnutí či obeťami; moderná žena sa tým chváli. Normálna žena je zdrvená, keď sa dozvie, že jej prastarý otec bil svoju ženu. Moderná žena je zdrvená, keď zistí, že ju nebil. Je to mučeníctvo bez odvahy a viery.

Treťou je závisť. Ak nemôžeš byť s nimi, znič ich. Moderná žena kdesi hlboko vo svojom vnútri chápe, že zdraví chlapci a silní muži dokážu vynikajúce veci, ak sa im dá trocha priestoru. Chápe, že chlapci prirodzene tvoria tímy, ktoré v žiadnom prípade nesúvisia vždy so športom: „tímy“ na šach, hudbu, stavanie pevností, lov či čokoľvek iné. Chlapcom to prospieva. To sa nesmie dovoliť. Treba ich obviniť z vylučovania iných. Musia medzi seba prijať dievčatá, no potom sa vytratia, lebo stratia záujem. Je to sociálna interakcia bez silného priateľstva.

Poslednou je lakomstvo: nie nevyhnutne hromadenie bohatstva, ale ctižiadostivosť a baženie po moci. Najväčším uprostred nás je Jabba Štát. Milióny dobre platených sekretárok, manažérov ľudských zdrojov, právnikov, účtovníkov a manažérov zodpovedných za súlad s legislatívou, ktorí sa živia pomyjami padajúcimi z Jabbovho stola. Všetko, čo Jabbu posilní, treba podporiť. A čo by mohlo okolo neho postaviť elektrický plot, treba bezohľadne potlačiť. Je to náboženstvo bez Boha.

Prezidentka Harvardu Drew Gilpin Faustová. Foto: wikimedia.org

Toto je diagnostický prípad. Prezidentka Harvardu Drew Gilpin Faustová, sama absolventka čisto ženského kolégia Bryn Mawr, chce na Harvarde zničiť „posledné kluby“. Jedenásť z trinástich týchto klubov je určených len pre jedno pohlavie: päť pre ženy a šesť pre mužov. Kluby sú súkromné a nezávislé, od školy nedostávajú ani cent. Študenti do nich vstupujú alebo nie, podľa toho, ako chcú.

Faustová, verná svojmu menu, nie je spokojná len s tým, že bude kluby osočovať. Vyhráža sa, že ak do nich študenti vstúpia, potrestá ich tak, že nebudú môcť viesť žiadny školský klub či tím a odmietne im určité odporúčania, ktoré budú potrebovať, ak sa chcú uchádzať o Rhodesovo či Marshallovo štipendium.

Inzercia

Nasadila obvyklú batériu osočovania, kruhovej argumentácie a politických sloganov. Kluby spôsobujú nerovnováhu „moci“. Nepripravujú študentov na život v dvadsiatom prvom storočí. Sú to „mužské rezervácie“. Idú proti „rozmanitosti“, ktorú Harvard vyznáva. Macht schnell, ihr Schweine!


Kritici, ktorí sú podľa vlastného názoru konzervatívni, poukázali na to, že Dr. Faustová sa snaží eliminovať presne to, čo chce podľa vlastných slov podporovať: rozmanitosť. Prečo by mali študenti byť len v jednom druhu klubov, v takom, ktorý podporuje Faustová?

Ona predsa tiež bola v Bryn Mawr, s trpkosťou konštatujú mnohé študentky. Prečo by mali jej vojne padnúť za obeť i ženské kluby? Vlastne sa zdá, že práve ony podali žiadosť o vyňatie spod železnej päste. Zničte našich bratov, ale nás nechajte na pokoji.

Často ide o nepochopenie: Táto vojna nie je o voľbe. Je o prirodzenosti. Zdieľať

Títo kritici nechápu, v akej vojne sa ocitli. Proti tankom idú so zastrúhanými palicami. Táto vojna nie je o voľbe. Je o prirodzenosti. Muži a ženy sú občas (aby som použil škaredé slovo, ktoré budí dojem, že niečo prirodzené je úchylné) homosociálni. Môžete si to všimnúť na večierkoch: muži a ženy sa prirodzene oddelia a gravitujú k príslušníkom svojho vlastného pohlavia, lebo tak sa cítia pohodlne a príjemne. Prirodzené treba zničiť.

Pri každom sociálnom či vzdelávacom opatrení si musíme položiť tieto otázky. Odpovede sú vopred jasné. Pomôže to obom pohlaviam, no chlapcom viac než dievčatám? Zničte to. Ublíži to obom pohlaviam, no chlapcom viac než dievčatám? Presaďte to. Podkope to rodinu? Podporte to. Bude to mať za následok menej lásky medzi mužmi a ženami, hoci ich to aj núti byť spolu? Podporte to. Posilní to putá medzi spolubojovníkmi, manželom a manželkou či matkou a dieťaťom? Zničte to. Nahradí to otcov vládnymi agentmi? Podporte to. Pomastí to peňaženky tých, čo mažú byrokratickú mašinériu? Podporte to.

Ublíži to Cirkvi? Podporte to – len smelo do toho. Milosť stavia na prirodzenosti. Je to dobrá prirodzená pôda pre milosť? Vydrancujte to alebo napustite jedom.

Anthony Esolen
Autor je vysokoškolský učiteľ, prekladateľ a spisovateľ. Medzi jeho najnovšie knihy patria Reflections on the Christian Life: How Our Story Is God’s Story (Úvahy o kresťanskom živote: náš príbeh je Božím príbehom) a Ten Ways to Destroy the Imagination of Your Child (Desať spôsobov, ako zničiť predstavivosť svojho dieťaťa). Vyučuje na Providence College.

Pôvodný text: Failure by Design.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Kedy mali sexuálni revolucionári pravdu?

Kedy mali sexuálni revolucionári pravdu?

Najnovší obhajcovia sexuálnej revolúcie – toho veľkého bahniska, ktoré pozostáva z obsahu stoky, ľudskej biedy, rozpadu rodiny, hrubej zábavy a právnikov – nám hovoria, že najradikálnejšia antropologická ruptúra, akú ľudstvo pozná, oddelenie manželstva od rodenia detí a jasných faktov prírody, nebud...