Európska komisia Deficit slovenského rozpočtu bude vyšší, ako schválila vláda

Deficit rozpočtu verejnej správy Slovenska sa tento rok zvýši na 6,3 percenta z vlaňajších 6,1 percenta hrubého domáceho produktu. Zároveň bude vyšší, ako predpokladá schválený rozpočet (6 percent HDP). Hlavný dôvod je zaznamenanie prefinancovania energopomoci v súlade s jednotnou európskou metodikou ESA2010.

Upozornila na to v utorok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s odvolaním sa na aktuálne hodnotenie Európskej komisie.

Komisia v utorok zverejnila stanovisko k Návrhu rozpočtového plánu Slovenska na tento rok. Okrem iného v ňom konštatuje, že Slovensko nedodržalo stanovený postup, ktorý predpokladá vydanie stanoviska eurokomisie pred samotným schválením rozpočtu.

„Potvrdzuje sa predpoklad RRZ, že príjmy z eurofondov, ktoré slúžili na financovanie minuloročnej energopomoci, budú pravdepodobne započítané do výsledkov roka 2023. To znižuje deficit v roku 2023 o 0,4 percenta HDP a naopak ho zvyšuje o 0,3 percenta HDP v tomto roku. Európska komisia tak očakáva, že deficit vzrastie z 6,1 percenta HDP na 6,3 percenta HDP v tomto roku,“ priblížila rozpočtová rada.

Komisia tiež negatívne hodnotí plošnú, a teda nákladnú pomoc s cenami energií na Slovensku.

Hodnotenie eurokomisie sa tiež negatívne zmieňuje o znížení odvodov do druhého dôchodkového piliera, ktoré síce krátkodobo zlepšuje bilanciu verejnej správy, ale dlhodobo neprispieva k udržateľnosti dôchodkového systému. Znamená totiž vyššie verejné výdavky do budúcnosti. Preto ho Komisia nezahŕňa do čistého vplyvu nových opatrení. 

Podľa Bruselu tak nové opatrenia na strane výdavkov a príjmov celkovo navyšujú deficit o 0,6 percenta HDP. Výdavky tak rastú o 1 percento rýchlejšie ako odporúčané maximálne tempo podľa pravidiel eurokomisie, teda o 6,7 percenta namiesto o 5,7 percenta. Znamená to nesúlad s európskym výdavkovým pravidlom o 0,4 percenta HDP alebo približne 500 miliónov eur.

„Komisia konštatuje, že hrozí, že prijatý rozpočet nie je v súlade s odporúčaním Rady EÚ. Komisia preto vyzýva na prijatie potrebných opatrení na zosúladenie rozpočtu s odporúčaniami Rady EÚ,“ doplnila rozpočtová rada.

Podľa ministra financií Ladislava Kamenického eurokomisia v správe uvádza iné prognózy týkajúce sa deficitu rozpočtu na rok 2024. Po zasadnutí ministrov financií EÚ v Bruseli povedal, že názory vlády a eurokomisie sa rôznia najmä v oblasti energetickej pomoci.  

Kamenický hovorí, že sa podarilo dobre zúročiť komunikáciu, ktorú koncom vlaňajška počas prípravy rozpočtu viedol s podpredsedom EK Valdisom Dombrovskisom a eurokomisárom Paolom Gentilonim.  

„Dobrá správa je, že Európska komisia odobrila náš rozpočet. Slovensko sa dostalo do skupín krajín, ako je Belgicko, Francúzsko, Fínsko a Chorvátsko. Nie je to však súťaž krásy a vieme, že stav financií, ktoré zanechala pravicová vláda, nie je dobrý, ale máme načrtnutú trajektóriu, ktorou chceme otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky," opísal situáciu minister.

Komisia upozornila, že hlavný rozdiel je v účtovaní výdavkov na pomoc pri znižovaní výdavkov na energie hradených z eurofondov. „Stále máme iný pohľad na pomoc energetickú. Naša vláda jasne deklarovala, že dosahy cien energií na obyvateľstvo by boli v podobe až 120-percentného zvýšenia cien, takže my na rozdiel od iných európskych krajín sa stále snažíme pomáhať domácnostiam a v roku 2024 určite pomáhať budeme. Na toto má eurokomisia iný názor," vysvetlil Kamenický.

Zdôraznil však, že EK pochválila Slovensko za to, že podporuje verejné investície a že ich zvyšuje, čo je podľa neho dobrou správou pre Slovákov.