Najväčší teroristický útok v dejinách Iránu Zomrelo takmer 100 ľudí, vina smeruje na IS-K alebo balúčskych separatistov

Solejmáního v januári 2020 pri irackom Bagdade usmrtil americký dron, jeho zabitie nariadil vtedajší prezident Donald Trump. Američania Solejmáního, v čase smrti veliteľa brigád Kuds (nazvaných podľa arabského názvu Jeruzalema al-Kuds), vinili zo zosnovania útokov na americké jednotky na Blízkom východe. USA považujú brigády Kuds za teroristickú organizáciu.

Pre prívržencov iránskeho teokratického režimu bol Solejmání hrdinom a jeho smrť mu získala status martýra v boji proti „veľkému satanovi“ (USA) a „malému satanovi“ (Izraelu). Jeho úmrtie si preto k jeho hrobke prišli pripomenúť početní smútiaci.

Pre jeho protivníkov, od sunitských džihádistov až po prodemokratických Sýrčanov, bol však Solejmání čosi iné – temný zloduch, architekt iránskeho vplyvu v regióne. A aj pre iránsku opozíciu bol Solejmání súčasťou nenávideného islamistického režimu.

Teroristický útok si podľa počiatočných informácii vyžiadal 103 obetí, iránske úrady neskôr počet mŕtvych korigovali na 95 a druhýkrát na 84. Ďalších zhruba dvesto osôb bolo pri výbuchu zranených. Podľa iránskych úradov výbuch spôsobili dve tašky naplnené výbušninou, ktoré útočníci odpálili na diaľku.

Irán pôvodcom útoku pohrozil „tvrdou odvetou“. Sústrasť obetiam výbuchu vyjadrili USA, Rusko aj Európska únia.

Majú moslimovia vlastných svätých?

Na tomto mieste je potrebné vyzdvihnúť veľký význam mučeníctva v šiítskom islame, obzvlášť v iránskej kultúre, ktoré je odvodené od mučeníckej smrti prvého šiítskeho imáma Alího, v sunitskom ponímaní posledného rašídskeho, teda spravodlivého kalifa.

Alí bol bratrancom a zaťom proroka Mohameda, ktorý vládol moslimom v 7. storočí, dokým ho počas modlitby v mešite nezavraždil útočník otráveným mečom. Šiíti veria, že Mohamed za svojho nasledovníka vyhlásil Alího a jeho právoplatným nasledovníkom môže byť iba potomok Alího a Mohamedovej dcéry Fátimy.

Aj keď koncept mučeníctva pozná trebárs aj kresťanstvo, islamská definícia mučeníctva sa od neho výrazne líši, analyzuje český etnológ a orientalista Libor Čech. Zatiaľ čo katolícky koncept mučeníctvo definuje ako „myšlienku umierania za pravdu a vieru bez využitia akýchkoľvek obranných prostriedkov, [...] súčasný politický šiítizmus a niektoré sunitské kruhy definujú mučeníctvo skôr ako aktívnu kategóriu, pri ktorej mučeník umiera hnaný bojom proti bezpráviu, okupácii či nelegitímnemu vládnemu systému“, píše Čech vo svojej knihe Írán a kultura mučednictví.

Tento význam mučeníkov ešte utvrdil štátny kult okolo padlých v iracko-iránskej vojne v rokoch 1980 – 1989, v ktorej Irán stratil státisíce vojakov, z toho mnohé deti.

Irán dokázal toto videnie sveta exportovať aj do arabského sveta. „Hlavným hnacím motorom [...] bola predovšetkým pomerne dlhodobo úspešná iránska politika obrany (défa) a boja proti Izraelu prostredníctvom šiítskeho Hizballáhu a antiokcidentálna rétorika definujúca skazený Západ ako zosobnenie svetovej arogancie (estekbár e džahání), imperializmu (estemár) a zdroj všetkého príkoria, ktorému sú moslimské národy podrobené. Celý tento mobilizujúci komplex revolučných ideí je sprostredkovaný v rámci dichotómie dobra a zla, boja utlačovaných (mostazafán) proti utlačovateľom (mostakbirín), islamských hodnôt a bezversta (kufr) či odpadlíctva (irtidád),“ objasňuje Čech.

Pre teheránsky režim je tak Solejmání priam archetypálnym hrdinom, bojovníkom za to, čo je dobré a správne (teda pre Irán a jeho šiítsku agendu na Blízkom východe), ktorý padol za obeť skazenému Západu.

Separatisti, džihádisti alebo monarchisti?

Aj keď strojca útoku zatiaľ nie je známy, určite počítal s tým, že sa na slávnosti zúčastnia výlučne prorežimní šiítski Iránci.

V Iráne okrem šiítskej väčšiny, ktorá tvorí 90 % populácie, žije aj diskriminovaná menšina sunitov, ako aj menšie skupiny kresťanov, zoroastrijcov a bahaistov. Okrem náboženského je predstaviteľný aj národnostný alebo politický motív. Hoci zhruba tri štvrtiny populácie tvoria iránske národy – Peržania, Kurdi, Gílánci či Mázandaránci –, v krajine žije aj početná azerbajdžanská, arabská a balúčska menšina.

Teroristické útoky v Iráne nie sú celkom neobvyklé, napríklad v meste Ahváz neďaleko hraníc s Irakom v rokoch 2005 až 2006 a opäť v roku 2018 došlo k niekoľkým útokom, ktoré si vyžiadali spolu okolo 60 obetí na životoch a 300 ranených. Zatiaľ čo prvé útoky spáchali arabskí separatisti, v prípade útoku z roku 2018 je dodnes sporné, či zodpovednosť nesú separatisti alebo Islamský štát.

ISIS nesie zodpovednosť aj za teroristický útok v Teheráne v roku 2017, pri ktorom okrem piatich útočníkov zahynulo aj 18 obetí, ako aj za masaker v mešite v meste Širáz v októbri 2022, pri ktorom útočník zastrelil 12 ľudí.

Pri niektorých útokoch však dodnes nie je jasné, kto za ne nesie zodpovednosť. Napríklad z bombového útoku v meste Širáz z apríla 2008 iránska vláda bez dôkazov obvinila „monarchistov“, USA a Veľkú Britániu, tie však zapojenie popreli.

Historicky kontroverznú rolu hrá aj ľavicová Organizácia ľudových mudžahedínov, ktorú v minulosti iránske úrady opakovane vinili z teroristických útokov a ktorá bola do roku 2013 považovaná za teroristickú organizáciu aj rôznymi západnými štátmi.

Vyberte si svoju obľúbenú konšpiračnú teóriu

Spolupracovník iránskeho prezidenta Mohammed Žamšidi z útoku obvinil „USA a sionistický režim“, dôkazy však nepredložil. USA aj Izrael zapojenie popreli.

Úplne inú interpretáciu ponúka iránska opozičná aktivistka Masíh Alínežád, ktorá kladie otázku: „Prečo deti Kásema Solejmáního chýbali pri hrobke svojho otca?“

Alínežád tvrdí, že „Iránci zdieľajú pohrebné fotografie veliteľa Islamských revolučných gárd, kde bolo pri dnešnom útoku zabitých viac ako 100 ľudí, spochybňujúc neprítomnosť jeho rodiny. Medzi obeťami je aj nedostatok predstaviteľov islamského režimu, pričom zahynulo mnoho detí a žien. Kým režim obviňuje Izrael a Ameriku, Iránci považujú vodcov islamského režimu za zodpovedných za tento smrtiaci útok, pričom pripomínajú históriu zločinov proti ich ľudu“.

Keď sa zlieva režim s náboženstvom Toto nie je iba o hidžáboch. V Iráne existuje milión dôvodov na revolúciu

Iva Mrvová

„Boj proti hidžábom je mediálna bublina,“ hovoria Iránci, s ktorými sme sa rozprávali o domovine zmietajúcej sa v chaose.

Masíh Alínežád nie je jediná Iránka, ktorá verí tejto verzii, jej teórie sú však rovnako ako vyhlásenia Teheránu zatiaľ len nepotvrdenou konšpiračnou teóriou.

Iránsky historik Araš Azizi, ktorý v súčasnosti žije v USA, navyše predložil dôveryhodné vysvetlenie – Solejmáního deti sa mali zúčastniť na slávnostiach v Teheráne. Azizi za najpravdepodobnejších páchateľov považuje Islamský štát v Chorasáne (IS-K, názov odnože Islamského štátu v Afganistane).

Odborník americkej Nadácie pre obranu demokracií Hussain Abdul-Hussain neverí v izraelskú ani iránsku hypotézu. Rovnako ako Azizi považuje za najpravdepodobnejších páchateľov (sunitských) islamistov.

Podobnú interpretáciu má aj Peter Neumann z londýnskeho Kings College, podľa ktorého je zatiaľ „úplne nejasné“, kto je páchateľom, no izraelská stopa mu nedáva zmysel. To však neznamená, že Teherán nakoniec Izrael neobviní – pre iránsky režim by útok bol príležitosťou vstúpiť do vojny v Gaze, ak by to chcel urobiť.

To, že tak Teherán neurobil hneď po začiatku vojny v Gaze, je aj úspechom amerického odstrašenia – USA v Stredozemnom mori posledné mesiace ponechali dve lietadlové lode. Pred dvoma dňami však americké médiá informovali, že najnovšia americká lietadlová loď USS Gerald Ford sa po ôsmich mesiacoch vráti do USA. V regióne tak zostáva už len staršia USS Eisenhower. Irán sa Izraelu, ktorý nazýva „malý satan“ alebo „sionistický režim“, pravidelne vyhráža zničením.

Je najpravdepodobnejším páchateľom Islamský štát v Chorasáne?

Ani riaditeľ iránskeho projektu mimovládky Crisis Group Ali Vaez nepovažuje Izrael za pravdepodobného páchateľa. „Tento útok nemá znaky predchádzajúcich izraelských tajných operácií v Iráne (atentáty na vedcov a veliteľov IRGC a sabotáže jadrových a vojenských zariadení),“ hodnotí.

„Naopak, zodpovedá to modusu operandi Islamského štátu. V minulosti sa udiali podobné útoky na civilné aj vojenské ciele. Hranica s Afganistanom je priepustná, pre IS-K je jednoduché prekročiť ju a zaútočiť na mäkké ciele,“ argumentuje Vaez.

Jeden z detailov však nesedí – Islamský štát sa väčšinou k svojim útokom verejne prihlási, doteraz tak v prípade výbuchu v Kermáne neurobil. Vaez si preto myslí, že alternatívnym vysvetlením by mohli byť balúčski separatisti, napríklad Jaish al-Adl (Armáda spravodlivosti). Táto teroristická organizácia sa domáha nezávislosti pre asi dvojmiliónovú balúčsku menšinu na hranici s Pakistanom, ktorá vyznáva sunitskú odnož islamu.

Iránsko-izraelský odborník Meir Žavedanfar poukazuje na skutočnosť, že ešte väčšia slávnosť na počesť Solejmáního sa v rovnakom čase konala aj v Teheráne. Podľa Žavendafara je však Kermán vďaka svojej geografickej polohe ľahším terčom, a to rovnako pre balúčskych separatistov, ako aj pre IS-K.

Odborník na iránske Revolučné gardy Kasra Aarabi si myslí, že „režim v Iráne z bombového útoku v Kermáne pravdepodobne obviní Islamský štát alebo podobnú skupinu“. Podľa Aarabiho by to Revolučným gardám umožnilo demonštrovať silu bez reálnych následkov. Očakáva okrem toho aj to, že Irán útoky využije ako zámienku na posilnenie vnútorných represií.

To zapadá do dlhodobého vzorca správania režimu. Napríklad keď v októbri 2022 Islamský štát spáchal útok v širázskej mešite, teheránsky režim obvinil demonštrantov, ktorí protestovali proti zavraždeniu 22-ročnej Mahsy Amíníovej štátnymi orgánmi, hoci medzi oboma skupinami neexistujú žiadne prepojenia. Iránka zomrela v nemocnici 16. septembra 2022 po tom, čo ju brutálne zmlátila mravnostná polícia.

Doplnenie o 19:20 h: K útoku sa napokon prihlásila organizácia Islamský štát.