Ako to Obama robí, že vždy znie tak dobre

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako to Obama robí, že vždy znie tak dobre

Barack Obama počas prejavu vedľa japonského premiéra Šinza Abeho pri pamätníku v Hirošime 27. mája 2016. Obama bol v Hirošime ako prvý americký prezident vo funkcii od jadrového útoku na mesto. Foto TASR/AP, Carolyn Kaster.

Keby sme si požičali bonmot Winstona Churchilla o Rusku, mohli by sme povedať, že myseľ Baracka Obamu je „hádanka zabalená do tajomstva uprostred záhady“.

Americký prezident navštívil Vietnam, kde oznámil, že upustí od zákazu predaja zbraní, pričom pripomienky o porušovaní ľudských práv v krajine zmietol, akoby to boli malichernosti.

A na tej istej ceste, akoby sa nechumelilo, navštívil Japonsko, kde pri Pamätníku mieru v Hirošime položil veniec a predniesol hlboký prejav o nukleárnom odzbrojení a o hrôzach vojny.

Pravdupovediac to bolo pozoruhodné vystúpenie. Začal výzvou poslucháčom, aby sa zamysleli nad poučením z toho, čo sa stalo, keď 6. augusta 1945 o 8.16 ráno vybuchla prvá atómová bomba.

Pred sedemdesiat jeden rokmi za jasného bezoblačného rána spadla z neba smrť a svet sa zmenil. Záblesk svetla a ohnivá stena zmietli mesto a demonštrovali, že ľudstvo je schopné zničiť samo seba.

Prečo sme prišli sem, do Hirošimy? Aby sme sa zamysleli nad hroznou silou rozpútanou v nie tak dávnej minulosti. Prišli sme trúchliť nad mŕtvymi, medzi ktorými bolo 100-tisíc japonských mužov, žien a detí, tisíce Kórejčanov a desiatky amerických zajatcov.

Ich duše k nám prehovárajú. Žiadajú nás, aby sme nazreli do svojho vnútra a prehodnotili, kým sme a kým sa môžeme stať.

Toto je príznačná Obamova schopnosť reči. Namaľuje živý obraz, položí ťažké otázky a ako kresťanský kazateľ zatlačí na svedomie.

Prečítajte si:
Prečo Nagasaki? Bomba zničila centrum japonského kresťanstva Zdieľať

Týchto šesť začínajúcich viet naznačilo možné ospravedlnenie za Trumanovo rozhodnutie zhodiť bombu. Počas dní pred návštevou sa internetom naozaj šírili zvesti, že americký prezident sa chystá vysloviť ospravedlnenie. Zvesti sa však mýlili. Skutočný Barack Obama nie je človekom, ktorý by sa otvoril voči obvineniam zo slabosti tým, že by ospravedlnenie vydal. Nosí zamatovú rukavicu, v nej je ale vždy oceľová päsť.

Najlepšie to potvrdil počas ďakovnej reči pri preberaní Nobelovej ceny za mier v roku 2009, ktorej motívy a štruktúra sa prekvapivo podobajú na prejav v Hirošime. Začal ako profesor náčrtom teórie spravodlivej vojny, ale skončil ako americký prezident robustnou obhajobou práva Ameriky použiť silu, kdekoľvek a kedykoľvek to uzná za vhodné bez toho, aby to s kýmkoľvek konzultovala.

Podobne sa Obama v Hirošime za nič neospravedlnil, akokoľvek sa Japoncom mohli zdať jeho slová pôsobivé.

Počas ôsmich rokov sledovania Obamových prejavov som došiel k záveru, že jeho schopnosť znieť zmierlivo, ľudsky a chápajúco a súčasne nič nepripustiť je najviac charakteristickým rysom Obamovej rétoriky.

Ako to robí?

1. Vyjadruje súcit s malými ľuďmi týranými silami, ktoré sú mimo ich kontroly.

To je dôvod, prečo sme prišli do Hirošimy. Aby sme mohli myslieť na ľudí, ktorých milujeme – na ranný úsmev našich detí, na jemný dotyk manžela ponad kuchynský stôl, na upokojujúce objatie rodičov – môžeme myslieť na tieto veci a uvedomovať si, že to isté sa tu dialo aj pred 71 rokmi. Tí, ktorí zomreli – sú ako my.

2. Postaví sa na Olymp, aby opísal historický oblúk, v ktorom sú národy zmietané búrkou nevysvetliteľného zla.

V obraze hríbovitého oblaku, ktorý sa zdvihol k tomuto nebu, si najviac pripomíname najjadrnejší ľudský rozpor – ako práve tá iskra, ktorá nás označuje ako druh – naše myšlienky, naša predstavivosť, náš jazyk, naša tvorba nástrojov, naša schopnosť postaviť sa mimo prírody a využiť ju na svoj úžitok – práve tieto veci nám tiež dávajú schopnosť neporovnateľného ničenia.

3. Vyhlasuje, že všetky náboženstvá, ideológie a národy majú podiel na vine.

Všetky veľké náboženstvá sľubujú cestu k láske, mieru a spravodlivosti, a napriek tomu žiadne náboženstvo nebolo ušetrené od veriacich, ktorí svoju vieru pochopili ako povolenie k zabíjaniu. Povstávajú národy a rozprávajú príbehy, ktoré spájajú ľudí v obetovaní sa a spolupráci, ktoré im umožňujú vykonať pozoruhodné činy, ale tie isté príbehy sa tak často používajú aj na utláčanie a odľudštenie tých, ktorí sú odlišní.

Veda nám umožňuje komunikovať ponad moria a lietať cez oblaky, liečiť choroby a porozumieť vesmíru. Ale tie isté objavy sa môžu premeniť na čoraz účinnejšie vraždiace stroje.

4. Volá po morálnej obnove alebo revolúcii ako kresťanský kazateľ:

Technologický pokrok bez zodpovedajúceho pokroku v ľudských inštitúciách nás môže zahubiť. Vedecká revolúcia, ktorá viedla k rozštiepeniu atómu, si taktiež vyžaduje morálnu revolúciu.

5. Smelo napodobňuje rétoriku prolife kampaní:

Neredukovateľná hodnota každého človeka; dôraz, že každý život je vzácny; radikálne a nevyhnutné vedomie, že sme súčasťou jednej ľudskej rodiny – toto je príbeh, ktorý musíme všetci hovoriť.

Tieto metódy sú prítomné v takmer všetkých Obamových veľkých prejavoch – a toto bol veľký prejav. Dva prvky v nich však chýbajú.

Prvým je záväzok konzistentnosti. Napriek rečníckym darom je Barack Obama nakoniec len ďalším politikom, propagandistom. V jeho prejave v Hirošime chýbali napríklad jeho nariadenia útokov dronmi, „presnou“ technológiou, ktorá zabila stovky civilistov v Pakistane, Jemene a Afganistane. Takisto v prejave chýbala jeho silná podpora potratov. Toľko k „neredukovateľnej hodnote každého človeka“. Preto neprekvapuje, že počas tej istej cesty vie predať zbrane aj hovoriť o odzbrojení.

Druhým je absencia zastrešujúcej morálnej filozofie. Obamovým rečníckym učiteľom je reverend Martin Luther King ml. Uhladené slová o morálke mu idú ľahko, ťažšie je ale vedieť, čo rozlišuje dobré od zlého. Nie je to náboženstvo, nie je to evolúcia, nie je to tradícia. Je to nakoniec len účelnosť zabalená do rétorického pozlátka?

Francis Scott Fidzgerald raz povedal: „Potvrdením prvotriednej inteligencie je schopnosť udržať v mysli dve protichodné myšlienky naraz tak, aby ako celok dávali zmysel.“ Obama z tohto pohľadu test zvládol. Ale aby bol človek veľkým lídrom, nestačí byť iba inteligentný, treba byť úprimný.

Michael Cook
Autor je šéfredaktor austrálskeho magazínu Mercatornet.com.

Pôvodný text: Obama’s speech at Hiroshima was an oratorical gem. Publikované so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo