Skladanie vlády je v Holandsku zložitý proces s vysoko rozvinutým „posunkovým“ jazykom. Poddisciplínou sú napríklad ručne písané poznámky na papieroch, ktoré vyjednávači náhodou alebo cielene držia v ruke tak, aby ich tlačoví fotografi vedeli zachytiť.
Keď v roku 2021 bola budúca progresívna ministerka obrany odfotená s poznámkou „Omtzigt, funkcia inde“, spôsobilo to malú krízu štátu, ktorá sa napokon rozuzlila tým, že nekonvenčný kresťanský demokrat Pieter Omtzigt opustil kresťanskodemokratickú CDA, založil centristický projekt „Nová spoločenská zmluva“ NSC a je dnes kľúčovým hráčom v boji o vládnu moc.
Po voľbách z 22. novembra sa odohrávajú obvyklé celonárodné hádanky o „uniknutých“ poznámkach, ktoré počas rokovaní vo vyššej lige „náhodou“ unikli: voľby totiž prekvapivo a so slušným náskokom vyhral Geert Wilders – asi najradikálnejší pravicový populista západnej Európy, odporca EÚ a bojovník za zákaz islamu.
Jeho „Strana za slobodu“ PVV získala 37 mandátov v 150-člennom parlamente a odvtedy je na ťahu. Wilders sa tvári, že chce vládnuť, v prvých dňoch po svojom triumfe viditeľne skrotol.
Aj líder zeleno-sociálnodemokratického bloku, bývalý viceprezident eurokomisie Frans „Green Deal“ Timmermans, ktorý počas volebnej noci vyzval na záchranu holandskej demokracie, v danej chvíli priznáva, že nepopulistické, progresívne a ľavicové strany majú ešte mizernejšie vyhliadky na zloženie vlády ako Wilders.
Matematika nepustí, ľavicové subjekty prehrali, získali spolu iba 47 zo 150 poslancov. Wilders si predstavuje pravicovo-populistickú až centristickú štvorkoalíciu s pravicovo-liberálnou štátostranou dlhoročného premiéra Marka Rutteho VVD (24 mandátov), s Omtzigtovou NSC (20 mandátov) a s protestným hnutím roľníkov BBB (7 mandátov).

Integrácia značnej časti moslimskej prisťahovaleckej populácie v západnej Európe aspoň na obdobie našej generácie stroskotala.
Líderka sedliakov, ktorých rozhnevala politika renaturizácie značnej časti holandského pôdohospodárstva, ako jediný avizovaný partner nerobí prieky. Nová predsedníčka pravicových liberálov Dilan Yeşilgözová chce zatiaľ iba rokovať o parlamentnej podpore Wildersovej vlády, vstup do koalície vylúčila. Všetko preto závisí od rozhodnutia sociálne cítiaceho katolíka Pietera Omtzigta.
Kľúčová postava v tejto zdĺhavej parlamentnej liturgii je takzvaný verkenner, čo doslova znamená „prieskumník“. Rovnako ako v susednom Belgicku mu hovoria aj informateur, „informátor“. Ten by mal začiatkom februára (áno, až vo februári 2024) odovzdať svoju správu parlamentu, po ktorej môže byť v ideálnom prípade vymenovaný formateur („formátor“), ktorý bude už reálne zostavovať kabinet.
Najdlhšie to trvalo v rokoch 1972 (163 dní), 1977 (208 dní), 2017 (226 dní) a suverénne najdlhšie naposledy, v roku 2021 – 299 dní. Ak to porovnáme so 42-kilometrovým maratónom, Holandsko sa dnes pohybuje pravdepodobne niekde medzi 5. a 12. kilometrom.
Pracuje už druhý informátor, ktorý sa už dal počuť, že parlamentu radí nominovať tretieho informátora. V parlamente s momentálne 16 frakciami to nie je nič škandalózne. Informátori sú často expolitici s dobrými konexiami, svoje šťastie občas skúšajú paralelne aj dvaja alebo traja.
Wilders ľudí takého formátu v strane nemá. Zatiaľ nedokázal ani presadiť, aby bol jeho ideológ a speechwriter Martin Bosma, ktorý nazval Holandsko „diktatúrou vysoko vzdelaných ľudí ľavicových ako peklo“, zvolený za predsedu parlamentu. V strane, ktorej jediným členom je sám Wilders, je nedostatok štátnikov.
Wildersov prvý informátor bol preto stranícky harcovník, milovník námornej histórie Gom van Strien. Na šiesty deň po voľbách nečakane odstúpil, lebo jeho bývalý zamestnávateľ proti nemu vzniesol obvinenie z podvodu.
Na druhý pokus sa Wildersovi podarilo skórovať. Vymenoval za informátora medzinárodne uznávaného biológa a exministra školstva aj vnútra Ronalda Plasterka. Ten pôsobil ako minister za sociálnodemokratickú PvdA, ako prvý člen kabinetu sa kedysi zúčastnil na amsterdamskom dúhovom pochode, odcudzil sa však svojej strane, v referende v roku 2005 sa vyslovil proti európskej ústave, odmieta výraznú bruselskú klímapolitiku svojho súdruha Timmermansa a naposledy písal už len šťavnaté stĺpčeky v skôr pravicovom tabloide De Telegraaf.
Svetobežný elegán s obľubou v klobúkoch so širokou strieškou, ktorý chodil u jezuitov do školy, dokonca vymyslel novú náboženskú orientáciu, ktorá sa aspoň v holandskom diskurze udomácnila. Plasterk ju nazýva ietsismus („niečoizmus“). Definuje to ako „rozptýlenú vieru, takmer ateizmus s nádychom nostalgie. Intelektuálne je to plytké, ale oveľa prívetivejšie ako predstava krutého Boha, ktorý chce túto biedu“.
Wilders predstavil Plasterka ako „tvorivého ducha“ s niekoľkoročným odstupom od politiky, „pripadalo mi to ako pekný nápad“. Haagskemu parlamentu sa nápad pozdával: s výnimkou dvoch ministrán, z ktorých každá má troch poslancov, hlasoval za informátora Plasterka celý parlament. Tie malé výnimky sa volajú Partij voor de Dieren a DENK, takže proti Plasterkovi boli iba zástupcovia holandských zvierat a holandských Turkov.
Plasterk „už“ aj absolvoval kolečko rokovaní a následne vyhlásil, že Wildersom avizovaná štvorkoalícia PVV – VVD – NSC – BBB je možná a dokonca „musí byť“ – „krajina musí byť riadená“. Plasterk navrhol, aby najväčšia strana PVV vymenovala informátora, ktorý by mal uskutočniť „krátke kolo informovania“, aby zistil, či sa štyri strany dokážu dohodnúť na „spoločnom základe pre ochranu ústavy, základných práv a demokratického právneho štátu“.
Zostáva presvedčiť Wildersa, aby sa ďalej krotil, a nepopulistu Omtzigta, aby vstúpil do väčšinou populistickej vlády.
Ani jednému z nich sa celkom ešte nepodarilo prekročiť svoj tieň, ako si vzájomne sľubovali počas volebnej noci.

Kresťanskodemokratická strana CDA smeruje v dnešných predčasných parlamentných voľbách k historickému debaklu.
Wilders práve podľahol svojim pudom a nečakane sa objavil v haagskej štvrti Kijkduin, kde nedávno vznikol občiansky protest proti 100 žiadateľom o azyl ubytovaným v hoteli. Odkaz zo stretnutia s rozhnevanými susedmi bol jasný: Som stále chlap z ľudu, som jedným z vás.
Omtzigt zatiaľ hovorí a píše všeličo. Viackrát navrhoval úradnícku alebo odbornícku vládu, ktorá je v holandskej partitokracii ešte menej zaužívaná ako na Slovensku. Manžela sýrsko-pravoslávnej ženy tureckého pôvodu trápia návrhy vo volebnom manifeste Wildersa, ktoré podľa neho priamo porušujú ústavu.
Naposledy napísal Omtzigt trojstranný list. Zdôrazňuje v ňom, že mu ide o zásadnú reformu štátu a spoločnosti, o riešenie bytovej krízy a o užšie prepojenie politiky s občanmi. Ináč chce od Wildersa vydobyť opak toho, čo ten takmer 20 rokov s nevyčerpateľným zápalom presadzuje: záväzok voči EÚ a jej inštitúciám, dodržiavanie medzinárodných zmlúv a rešpektovanie medzinárodne záväzných súdnych rozhodnutí, najmä v oblasti ochrany klímy a ľudských práv.
Omtzigt si očividne veľmi verí.
A pritom nezanedbáva poddisciplínu „omylom“ uniknutých poznámok zo sondážnych rokovaní o skladaní budúcej vlády.
Keď Omtzigt po stretnutí s druhým informátorom Ronaldom Plasterkom hovoril s novinármi, ostentatívne si na hrudi držal papier. Novodobý holandský husár – tlačový fotograf Robin van Lonkhuijsen – si to všimol a priblížil.
Pod slovom ondergrens („dolná hranica“) tam bolo rukou napísané: Niet in PVV/NSC/BBB-ka. Čitatelia kávovej usadeniny sa ihneď zhodli na tom, že skratka „ka“ môže znamenať iba „kabinet“. „Dolná hranica“ „nie v kabinete PVV/NSC/BBB“ mohla napríklad znamenať, že Omtzigt odmieta pôsobiť sám v koalícii s protimigračnými populistami z PVV a s protizelenými populistami z BBB.
Môže to byť recesia politika, ktorému v roku 2021 bolo takýmto spôsobom odkázané, že budúci koaliční partneri ho nechcú zobrať do partie – a ktorý si v roku 2023 užíva, že teraz môže odkazy rozposlať on. Alebo sa za tým skrýva veľké tajomstvo. Ktoré sa dá vyriešiť iba tým, že tlačoví fotografi záber ešte veľakrát priblížia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.