Maliarka Šimkovičová vs. maliar Dúbravský To niektorí konzervatívci pekne spadli do progresívnej pasce

Keď váš najlepší exminister kultúry s nádychom kozmopolitného sno­biz­mu ironizoval kultúrno-etický spor tohto týždňa („Zem zasľúbená pre umeleckú provokáciu ešte existuje. Je to Slo­vens­ko, čuduj sa sve­te.“), z textu Mareka Maďariča na mňa vyskočila veta: „Nevšimol som si, že by v konzervatívnej Viedni tie tuč­né nahé telá niekoho po­hor­šo­va­li.“

Nuž, v tej Viedni som dvanásť rokov žil a je pravda, že nahota, obs­ce­ni­ta, blasfémia ani pornografia v umeleckom kontexte tam už dávno ni­koho nepohoršujú.

Odhliadnuc od toho, že ani viedenskí progresívci by v živote ne­pou­žili slov­né spojenie „konzervatívna Viedeň“, má Rakúsko a zvlášť aj katolícka cirkev v ňom bohatú históriu s obscénnym mo­derným umením.

Vedúci galerista a impresário moderných umelcov vo Viedni bol kňaz monsignor Otto Mauer, ktorého podľa všetkého nevyrušovalo, keď sa svätý Pe­ter na maľbe Záchrana Petra z Galilejského jazera po­do­bal na Le­nina.

Hermann Nitsch, ktorému (pod­ľa Ma­ďa­ri­čo­vej politológie asi arci­reak­cionárska) Ľudová stra­na Dolného Rakúska da­ro­vala múzeum, viedol neďaleko od Viedne svoj Orgien-Mysterien-Theater, v kto­rom nahá mládež pokrytá prasacou krvou neraz vykonávala verejný orálny sex.

No a v Innsbrucku máme jedného biskupa, ktorý sa cíti umelcom a dal v pôstnom období už aj oltár pokryť fotografiou mladého na­hé­ho muža.

Konkrétne v tej konzervatívnej Viedni som už v deväťdesiatych ro­koch videl divadelné predstavenie, v ktorom si herečky s odhalenou va­gí­nou sadli na kopiráky, aby následne rozdávali divákom čerstvé vý­tlačky svojej ženskej anatómie.

Neviem o tom, že by ten ob­raz v konzervatívnej Vied­ni niekoho ­po­hor­šoval.Zdieľať

Niekedy v tom istom desaťročí som bol vo veľmi úzkom divadelnom bo­xe v konzervatívnom Hamburgu svedkom toho, ako herec strčil svoj úd do úst herečky, kým v konzervatívnom Berlíne som mohol naživo sle­do­vať, ako atletický ta­nečník prehryzne živému holubovi krk.

Nespomínam tu všetky verejne kopulácie, masturbácie a sado­ma­so­chis­tické happeningy, nechcem vás nudiť.

Aby sme sa vrátili do Viedne a k výtvarnému umeniu: vo viedenskej Kunsthalle, ktorá je pod gesciou tradične konzervatívnej vie­dens­kej radnice, som zbadal obraz, ktorý s fotografickým realizmom uká­zal ukrižovaného Krista – s gigantickým vztýčeným falusom.

Váš exminister kultúry má pravdu: áno, neviem o tom, že by ten ob­raz v konzervatívnej Vied­ni niekoho ­po­hor­šoval. Ak áno, tak si to dotyčný nechal pre se­ba. Cirkev sa nijako ne­vy­jadrila.

Na Slovensku ste iní, vaše umelecké štandardy sú v porovnaní s na­ši­mi mimoriadne cudné. Ešte aj v Moldavsku som zahliadol viac na­ho­ty v umení ako u vás.

A tak sa mohlo stať, že značná časť konzervatívcov na Slovensku spa­dla do pasce, ktorá bola v podobe ob­razu Andreja Dúbravského pre vás pri­pra­ve­ná.

Autori a čitatelia Postoja sa našťastie vyjadrovali väčšinou múd­ro, o mnohých iných slovenských konzervatívcoch sa to nedá po­ve­dať.

Niektorí ste reagovali s in­sit­nos­ťou do­mo­rod­cov.

Po prvé, aj inač dobrí, skvelí a ostroumní ľudia označili obraz, kto­rý má bezpochyby obscénny a provokačný charakter, za por­no­grafický: „Stoporené údy vy­stavovať na verejnom mieste??!!“ „Glo­rifikujete pedofilné ho­mo­por­no! Nič viac!“

To je nezmysel, úplne rozmazaný a nerozpoznateľný úd ani zďaleka ne­spĺ­ňa definíciu pornografie.

Po druhé, mnohí vážne spochybňovali, či tvorba medzinárodne uznávaného slovenského ume­lca Dúbravského vôbec je umením: „To nie je ume­nie, ale hnus, zvrhlosť, totálny umelecký šmejd!“ „Vý­tvar­ník? Obyčajný deviantný imbecil je to. Do soľných baní s ním!“

Na to je tá „mazanica“ príliš iritujúca, nepríjemná, pravdivá, ška­redá.Zdieľať

Chcelo by to viac znášanlivosti. Keď si ministerka kultúry nárokuje určiť, že jedna konkrétna maľba je „niečo, čo nie je prípustné“, ma­li by sa spustiť poplašné zvony.

Po tretie, niektorí naši dobrí ľudia sa nehanbili predvádzať chá­pa­nie umenia ako z obdobia biedermeieru na začiatku 19. storočia: „Sku­točné umenie má človeka povznášať, nie mu ro­biť ne­voľ­no.“ „Umenie má človeka povznášať, prinášať krásu a ra­dosť.“

Ak to myslia vážne, tak musíme upratať takmer všetko moderné ume­nie a ešte aj podstatnú časť klasického dedičstva našej ci­vi­li­zá­cie.

Najväčšia škoda je, že niektorí v návale svojej znechutenosti ne­vi­deli, že tento obraz pred­sta­vuje všet­ko iné než homopropagandu, kto­rá najmä v médiách reálne val­cuje a proti ktorej vedieme spra­vod­livý boj.

Na to je tá „mazanica“ príliš iritujúca, nepríjemná, pravdivá, ška­redá.

Náznakovo to pochopil podpredseda vášho parlamentu Ľuboš Blaha, kto­rý na obraze videl, „ako si ne­jaký zbohatlícky tučko objedná mla­dého za­ja­či­ka, aby sa s ním pohral“.

Niekto iný tam videl „nechutného obtlstlého milionára, kto­ré­ho ,ob­slu­huje‘ mladý chlapec. Určite zadarmo a z Lásky… Je to le­gi­ti­mi­zá­cia prostitúcie či priamo návod?“

Jedna čitateľka písala: „Autorovu tvorbu som si pozrela a videla v nej veľa poníženia a utrpe­nia. Až mi skoro slza z oka vyšla, lebo som videla bez­bran­ného nevinného chlapca, pretvoreného ,He­ro­de­so­vým‘ svetom v za­ja­ca.“

Iný recipient zase takto: „Vyžratý bu*erantský brav sa svojím prekypujúcim sad­lom lepí na vy­ziableho chcípačka. Mne to pripadá ako dielo nejakého anti-LGBTI hnutia, aby vyprovokovali proti LGBTI ešte aj tých, ktorí sa do­teraz držali.“

Aj to je legitímna interpretácia.

Mňa nesmierne fascinujú dvaja hlavní protagonisti kultúrno-etickej debaty tohto týždňa.

Na jednej strane máme amatérsku maliarku, ktorú národ v minulosti poz­nal ako televíznu hlásateľku s nevýraznou tuctovou peknosťou, z kto­rej sa však v priebehu rokov svojho pobytu na dezinfoscéne vy­kľu­la malebná kráska, na ktorú sa človek chce dívať ako na sochu od Michelangela (čo by mohlo čiastočne vysvetliť ús­pech jej bied­nej obý­vač­k­ovej ne­te­le­ví­zie TV Slovan).

A teraz tá 52-ročná obdivuhodná kráska maľuje seba v podobe tuc­to­vej markizáčky, ktorou bola v minulosti. Šimkovičovej asi nemožno uprieť technický ta­lent, pro­por­cie nejako sedia, absencia akej­koľ­vek hĺbky a tajomstva však vedú k tomu, že divák po krátkom čase od­vráti pohľad.

Ukazuje to, že dielo presahuje svojho autora.Zdieľať

Na druhej strane máme mladšieho, rovnako atraktívne vyzerajúceho profesionálneho ma­li­ara. Dúbravský vo svojej tvorbe skúmal prie­pasti a démonov svojej homosexuality, najmä v iritujúcom cykle autoportrétov so zajačími uša­mi a s príležitostnými erekciami.

Zväčša to nie je pekný pohľad, málokoho to povznáša, a predsa sa človek na to musí dlho po­ze­rať. Dúbravského tvorba dýcha hĺbkou, tem­notou a ne­po­kojom.

Obaja kontrahenti sú politicky jasne ukotvení.

Martina Šimkovičová je in­teg­rálnou súčasťou extrémnej pravice, kto­rá sa na TV Slovan explicitne solidarizovala s kot­le­bovcami („držte sa svor­ne“).

Slovenská kultúra v jej chápaní „nie je zmie­ša­va­nie iných kul­túr“. To je nová národná doktrína, ktorú Šim­ko­vi­čo­vá pre­sad­zuje z rakúskeho za­hra­ni­čia, kde má už takmer desať ro­kov svoje bydlisko.

Andrej Dúbravský nerobí politiku, ale prijal vo volebnej kampani pred­sedu najradikálnejšej progresívnej strany vo svojej záhrade a to­čil tam s Michalom Šimečkom spot.

Vysvetlenia inkriminovanej maľ­by, ktoré maliar v pondelok ponúkol či­tateľom Denníka N („queer telo s nadváhou po­ru­šuje normu dvojnásobne“), pôsobia paradoxne stereotypnejšie ako to, čo v tej is­tej maľbe vidia diváci.

Ukazuje to, že dielo presahuje svojho autora.

A tak to má byť.

Nás Rakúšanov už nič nepohorší. Nebuďte ako my!Zdieľať

O tom je skutočné umenie.

A je tu ešte ďalší prekvapivý paradox: spôsob, akým sa „pro­gre­sí­vny maliar“ Dúbravský ponorí do svojej záhrady v juho­slo­vens­kej de­di­ne, dýcha viac zakorenenosťou a večnosťou ako kitt­seesky pop-art „konzervatívnej ma­liarky“ Šimkovičovej – kto­rý vždy tak trošku vy­zerá, ako keby ho vy­robila globálna ume­lá in­te­li­gen­cia.

To je čaro tohto sporu.

A že sa vôbec dokážete celý týždeň o jednom obraze hádať.

Nás Rakúšanov už nič nepohorší. Nebuďte ako my!

Mimochodom, aby som nezabudol: aj keď sa niektorí slovenskí kon­zer­vatívci v týchto dňoch vyjadrovali tak trošku insitne, mali v jed­nej kľúčovej veci pravdu.

Ten obraz síce nie je pornom – ale deti ho aj tak nemusia vidieť.