Vláda schválila konsolidačný balíček O jeden deň voľna menej, okresaný druhý pilier a vyššie dane a odvody

Vláda schválila viacero opatrení, ktoré by mali spolu priniesť do štátnej kasy 1,5 miliardy eur. Po oznámeniach o nových štedrých dávkach tak prichádzajú menej príjemné, ale nevyhnutné správy. 

Prvý september napríklad už nebude dňom pracovného pokoja, i keď aj naďalej zostane štátnym sviatkom. „Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ uvádza sa v dôvodovej správe.

V budúcom roku toto opatrenie prinesie podľa odhadov iba o niečo viac ako 11 miliónov, keďže sviatok pripadá na nedeľu. Ministerstvo financií však očakáva, že už v roku 2025 vďaka nemu získa štát o 130 miliónov eur navyše.

Najvýnosnejším daňovým opatrením by malo byť znovuzavedenie bankového odvodu, ktoré by malo priniesť viac ako 330 miliónov eur.

Takmer 180 miliónov by malo zasa priniesť predĺženie špeciálnej dane pre Slovnaft. Tá reagovala na zvýšené zisky spoločnosti vďaka rozdielom v cene ropy z Ruska a iných krajín. Z nadmerného zisku bude tak aj naďalej platiť 70-percentnú daň.

Hoci sa zvyšovanie daní dotkne aj bežných občanov, šéf parlamentu Peter Pellegrini tvrdí opak. „Je to kombinácia, ktorá je v danom momente možná,“ uviedol s tým, že ide o opatrenia, ktoré sa týkajú aj firiem, no v globále sa bežného pracujúceho občana dotknú minimálne. Zároveň deklaroval, že budú robiť všetko pre to, aby sa mimoriadne zdanenie bánk nepremietlo napríklad do zvýšených poplatkov klientov.

Občania však budú od budúceho roka platiť vyššie sadzby na spotrebnú daň z tabakových výrobkov. Znížená daň na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb sa už po novom nebude vzťahovať na alkohol.

Okresaný druhý pilier a vyššie odvody

Veľké množstvo peňazí prinesie Sociálnej poisťovni aj okresanie druhého piliera. Vďaka zavedeniu trinástych dôchodkov vo výške priemernej penzie bude totiž poisťovňa potrebovať každé euro navyše.

Pôvodne malo 300 miliónov vykryť faktické zrušenie rodičovského dôchodku, ten však nakoniec zostane zachovaný v plnom rozsahu.

365 miliónov však poisťovňa získa zo zníženia sumy, ktorá z odvodov putuje na starobné dôchodkové sporenie v druhom pilieri.

Kým ešte v tomto roku do neho putuje 5,5 percenta z hrubej mzdy sporiteľa, od budúceho roka to už budú iba štyri percentá. Veľkosť príspevku mala pritom postupne rásť, až by v roku 2027 dosiahla šesť percent.

„Nikomu nič neberieme, len ľudia si budú menej v roku 2024 šetriť do druhého piliera. Ak celá krajina chce rodičovský dôchodok, tak jednoducho musí byť nejaká miera solidarity,“ okomentoval rozhodnutie na tlačovej konferencii po vláde premiér Robert Fico.

Predstavovanie návrhu zákona lex konsolidácia. Foto: TASR/Martin Baumann

To, že vláda zasiahne do druhého piliera, sa dalo čakať, Fico je totiž známy tým, že druhý pilier sa mu veľmi nepáči. Toto riešenie tak z krátkodobého hľadiska Sociálnej poisťovni pomôže, z dlhodobého však bude mať negatívne dôsledky.

Zvýšia sa aj príjmy do verejného zdravotného poistenia. Od budúceho roka totiž vzrastú sadzby zdravotných odvodov pre zamestnávateľov, SZČO a samoplatiteľov. Všetci budú odvádzať o jedno percento viac ako doteraz. Zamestnávatelia tak odvedú 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca, SZČO a samoplatitelia 15 percent.

Ďalšie peniaze do zdravotníctva by malo priniesť okresanie platieb pre niektoré organizácie.

V rámci konsolidačných opatrení sa tak navrhujú znížiť príspevky na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Jemné šetrenie

„Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti,“ uviedol Fico.

V programovom vyhlásení vlády je zámer konsolidovať verejné financie o 0,5 percenta HDP ročne, vďaka týmto opatreniam by sa to malo zrejme podariť.

Odborníci však upozorňujú, že takáto miera konsolidácie je nedostatočná. Deficit verejných financií totiž v tomto roku dosiahne asi 5,5 percenta HDP. Znamená to, že štát minie o približne 600 miliónov viac, ako sú jeho príjmy. 

Ak by nová vláda neprijala žiadne opatrenia, v budúcom roku by deficit dosiahol 6,6 percenta. Ak sa teda aj splnia slová ministra financií a sľuby z programového vyhlásenia, schodok verejných financií dosiahne 6,1 percenta. 

Nedokážeme tak ani zastaviť jeho rast, nieto pristúpiť k jeho postupnému poklesu.