Bratislavská MHD Zdražili cestovné, predĺžili intervaly a vodičom platia málo

Keď v júni tohto roka Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorý prevádzkuje bratislavskú mestskú hromadnú dopravu, informoval o zvyšovaní cien cestovných lístkov, argumentoval známymi faktmi ako infláciou, legislatívnymi zmenami, ktoré vzali samosprávam časť finančných prostriedkov, ako aj valorizáciou miezd.

Ceny cestovných lístkov tak stúpli od 1. júla približne o dvadsať percent. Napríklad základný polhodinový cestovný lístok stúpol z 90 centov na 1,10 eura alebo ročný predplatný lístok (električenka) stúpol zo 199 na 239 eur.

Argumenty, ktoré uviedol magistrát – ako napríklad inflácia –, sa dajú chápať. Na druhej strane, mesto zvýšenie cien cestovného dôvodilo aj tým, že stálo pred dvoma možnosťami: obmedzením a zhoršením dostupnosti a kvality MHD – alebo navýšením cien lístkov.

„Prvá možnosť by znamenala rušenie niektorých liniek či obmedzovanie intervalov alebo údržby. Objednávatelia [verejnej dopravy] a BID (bratislavská integrovaná doprava – pozn. red.) sa dohodli na druhej možnosti, ktorá nezhorší kvalitu ani spoľahlivosť verejnej dopravy,“ písalo sa v správe dopravného podniku.

Dopravný podnik Bratislava teda v podstate tvrdil, že ak zvýši ceny cestovného, nebude musieť pristúpiť k rušeniu liniek či predlžovaniu intervalov. Inými slovami, všetko bude po starom.

Realita nasledujúcich mesiacov bola značne iná.

Už 5. augusta došlo k výraznej reorganizácii liniek v meste, dôsledkom ktorej boli zrušené štyri linky a niektoré zasa prestali obsluhovať určité úseky, čo pre cestujúcich znamená nutnosť viacerých prestupov.

Súčasťou reorganizácie bolo však aj posilnenie premávky vo frekventovanejších časoch, no na úkor premávky v skorých ranných a neskorších večerných hodinách. Nedá sa teda jednoznačne povedať, že augustová reorganizácia by bola iba ubraním – niekde sa ubralo, inde sa pridalo. Komplexný prehľad týchto zmien, v ktorom možno porovnať pôvodné trasy s trasami po zmene vedenia liniek, priniesol fanúšikovský portál imhd.sk.

Škrty v októbri aj novembri

Netrvalo dlho a už 5. októbra prišlo k ďalším zmenám. Trom autobusovým linkám boli predĺžené intervaly, jednej sa úplne zrušila premávka počas sedla (obdobie medzi rannou a poobedňajšou špičkou) a vo večerných hodinách a na jednu linku sa nasadili kratšie autobusy.

Asi najviac tieto zmeny pocítili Petržalčania, keďže autobusu 95, ktorý patrí k hlavným petržalským linkám a vozí ľudí na električku, respektíve z električky, sa intervaly až zdvojnásobili. Takže napríklad v rannej špičke si počkajú miesto štyroch minút až osem, inokedy cez deň miesto piatich minút až desať a cez voľné dni až pätnásť minút. Kompenzáciou je nasadenie dlhších autobusov na túto linku.

Portál imhd.sk, ktorý o týchto zmenách informoval, uvádza, že magistrát ani dopravca tieto zmeny nekomunikovali, až po žiadosti o vyjadrenie magistrát doplnil vysvetlenie. Z neho vyplýva, že pre nasadenie náhradných autobusov na električkovú linku 4 musel obmedziť premávku na iných autobusových linkách.

Petržalskej linke 95 sa intervaly zdvojnásobili. Foto: TASR/Pavol Zachar

Prešiel mesiac a dopravná obsluha bola obmedzená opäť. Intervaly boli predĺžené až na siedmich linkách a jednej linke bola úplne zrušená premávka mimo špičky. Taktiež došlo k zrušeniu premávky rekreačnej víkendovej linky na Kamzík v zimnej sezóne, hoci po iné roky táto linka premávala celoročne.

Ako píše portál imhd.sk, tieto zmeny znovu prišli bez akéhokoľvek oznámenia. Skrátka boli iba bez komentára aktualizované cestovné poriadky, hoci, ako sa neskôr vyjadril dopravný podnik, cestujúci mohli priamo na dotknutých zastávkach nájsť papierik s informáciou.

Na oficiálnej stránke dopravného podniku v časti, kde majú byť zverejňované výluky, presuny zastávok či zmeny v obslužnosti, však dodnes akákoľvek správa o novembrových obmedzeniach chýba.

Hoci akokoľvek nepatrné pozitívne zmeny v hlavnom meste magistrát vytrvalo prezentuje s veľkolepou mediálnou pompou, o negatívnych zmenách ani len patrične neinformuje. Až to vyzerá, akoby taktika magistrátu bola negatívne zmeny potichučky presadiť a dúfať, že si ich nikto (s mediálnym výtlakom) nevšimne.

O zmenách nevedeli ani poslanci

Denník Postoj sa obrátil s otázkami na Jozefa Uhlera, predsedu Komisie dopravy a informačných systémov na mestskom zastupiteľstve. Odpoveď, ktorá prišla, bola prekvapivá.

„Komisia dopravy nebola vopred informovaná o plánovanej zmene cien cestovných lístkov a nerokovala ani o zmenách na linkách MHD. Magistrát prisľúbil, že v budúcnosti nás o zmenách budú informovať. Zatiaľ sa k týmto témam neviem odborne vyjadriť,“ vyjadril sa pre Postoj Jozef Uhler.

Inými slovami, magistrát o zmenách v oblasti verejnej dopravy neinformuje nielen verejnosť, ale ani vlastných mestských poslancov v dopravnej komisii.

Poslali sme však otázky aj priamo Dopravnému podniku Bratislava. Pýtali sme sa, prečo prichádza k obmedzovaniu intervalov na linkách, keď ešte v júni bolo avizované, že k niečomu takému nedôjde, ako aj či v tomto kontexte nezvažovali vrátiť sa k cenám cestovného pred nedávnym zdražením.

Dopravný podnik na otázky konkrétne neodpovedal, poslal iba všeobecnú odpoveď, ktorá nezodpovedá skutočnosti. „Úpravu liniek alebo len vybraných spojov vykonáva DPB zhruba každý kvartál kalendárneho roka na základe reálnych dát z premávky. Linky, ktoré využíva veľký počet cestujúcich, sú posilnené a, naopak, trasy s nízkym počtom cestujúcich sú upravené, prípadne nahradené novými spojeniami,“ uvádza sa v odpovedi, pričom v októbri a novembri boli linky iba oslabované a žiadna nebola posilnená.

„Najnovšie úpravy grafikonu odrážajú tiež celoslovenský problém s predčasnými dôchodkami, ktorý aktuálne riešia všetci dopravcovia na Slovensku. Tento problém spôsobila nová sociálna legislatíva (možnosť odchodu do predčasného dôchodku po odpracovaní 40 rokov, spôsob výpočtu a aktuálna valorizácia dôchodkov), čo motivuje mnohých vodičov ukončiť pracovný pomer a odísť do predčasného dôchodku,“ vyjadril sa ďalej pre Postoj hovorca DPB Martin Chlebovec.

Argumentoval tiež úpravou električkovej radiály linky 4 a ubezpečil, že DPB robí všetko pre to, aby minimalizoval dosahy náročnej situácie s vodičmi na cestujúcich.

Diagnóza je teda jasná: vodiči nie sú dostatočne zaplatení, tak ich stav klesá. Problémom sú ako obvykle peniaze.

Alebo priority magistrátu?

Gruska: Na „balkónik“ nad Staromestskou sa 20 miliónov nájde?

Damas Gruska, bratislavský aktivista a staromestský poslanec za Team Vallo v minulom volebnom období, o týchto zmenách vraví, že ide o nepopulárny krok, ktorý je v priamom rozpore s programom magistrátu.

„Je otázne, či sa nemohli nájsť peniaze inde, ostatne magistrát sa púšťa do veľa projektov, ktoré nemá finančne zabezpečené a/alebo ktorých naliehavosť či dokonca užitočnosť a rentabilita sú sporné. Za všetky spomeniem plánovaný ,balkónik‘ nad Staromestskou ulicou s odhadovanými nákladmi takmer 20 miliónov,“ hovorí Gruska.

Pri zhoršovaní mestskej hromadnej dopravy postupnými krokmi je odôvodnený predpoklad, že časť cestujúcich sa rozhodne radšej presadnúť do áut. Gruska s týmto predpokladom súhlasí, ale ako väčší problém vníma základný koncept bratislavskej MHD, ktorý je postavený na električkách ako nosnom dopravnom systéme.

„Pri hustote ich zastávok, kolíznosti (najnovšie chce magistrát umiestniť električkovú trať rovno do pešej zóny pred SND) je ich rýchlosť nízka a ťažko môžu konkurovať autu. Ako jedinú cestu vidím dať autám rýchlejšiu, spoľahlivejšiu a z prevádzkového hľadiska i ekonomickejšiu alternatívu. Na nej mesto nepracuje,“ konštatuje Gruska.

Damas Gruska. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Bratislava je drahšia ako Krakov alebo Česko

Podľa Grusku nedáva zmysel, že ceny za rezidentské parkovanie sa nezmenili od roku 2019, keď mesto prijalo zásady celomestskej parkovacej politiky, hoci ceny lístkov MHD za toto obdobie stúpli dvakrát. Pri prvom zvyšovaní v júli 2021 boli zrušené 15-minútové lístky a klesli ceny za ročnú električenku, no inak ceny celkovo stúpli. V júli tohto roka došlo k druhému zvýšeniu cien.

„A toto celé napriek deklarovanej priorite využívania MHD pred individuálnou automobilovou dopravou,“ krúti hlavou Gruska. „Osobne si myslím, že mesto ceny cestovného nezníži, aj keby sa mu to z dlhodobého hľadiska oplatilo – napríklad poskytnutím výraznej zľavy na električenky pre ľudí s trvalým pobytom v Bratislave,“ pokračuje.

„V západnej Európe vidíme dva trendy, ako mestá čelia dopravným výzvam: vytvárajú prekážky osobným autám a zlacňujú verejnú dopravu. My ideme opačným smerom,“ dodáva Gruska.

Bratislavčania s trvalým pobytom skutočne ešte pred júlom 2021 zľavu na mestskú hromadnú dopravu mali. Pokiaľ si zabezpečili Bratislavskú mestskú kartu, mohli si kúpiť električenku s desaťpercentnou zľavou, pričom zľavy mali Bratislavčania aj do mestských múzeí, plavární či do zoo.

Vallov magistrát túto kartu pre Bratislavčanov zrušil, čím ich obral aj o zľavy na cestovnom. Primátor tento krok obhajoval tým, že cena ročnej električenky klesla pre všetkých. Tá však pred pár mesiacmi opätovne zdražela a momentálne stojí 239 eur.

Keď sa pozrieme do veľkých miest v okolí Bratislavy, všade sú cenníky mestskej hromadnej dopravy nastavené trochu ináč, niekde existujú lístky na jednu cestu, inde sú časovo obmedzené. Skoro všade však existujú ročné predplatné lístky, preto možno spraviť porovnanie, koľko stojí ročná električenka v iných mestách (v prípade Krakova dve polročné).

Najlacnejšie ročné lístky ponúka Praha, kde zaň cestujúci zaplatí 3 650 českých korún, teda asi 149 eur. O pár eur drahšie cestovné ponúka takmer tristotisícová Ostrava a po Brne sa dá celoročne cestovať za 4 750 českých korún, teda 193 eur, čo je takmer rovnaká cena ako celoročné cestovanie v 767-tisícovom Krakove.

Drahšie ako v Krakove či Brne, no stále lacnejšie ako v Bratislave, sa dá celoročne cestovať po Košiciach, kde električenka stojí 199 eur.

Keď sa pozrieme do Rakúska či do Budapešti, ceny sú vyššie. Najbližšie k Bratislave má Linec s 285 eurami za rok, no v Grazi, Budapešti a vo Viedni cestujúci za ročný lístok zaplatí cez tristo eur. Netreba však zabudnúť, že Budapešť a Viedeň majú metro – hoci to platí aj pre Prahu, ktorá v tomto porovnaní cien vyhrala.

Bez zvýšenia miezd to nepôjde

Príčinou škrtov v dostupnosti mestskej hromadnej dopravy je nedostatok vodičov. Hoci DPB robí skutočne výraznú náborovú kampaň, zjavne to nestačí. Základná hodinová mzda vodiča električky je v rozpätí 6,84 – 7,51 eura na hodinu brutto a pre vodiča autobusu v rozpätí 7,40 – 8,08 eura na hodinu brutto.

Vodiči trolejbusu majú najvyššiu hodinovú mzdu, keďže šoférovanie tohto dráhového vozidla je najnáročnejšie, a to v rozpätí 7,83 – 8,53 eura na hodinu brutto. DPB sa snaží uchádzačov nalákať aj rôznymi výkonnostnými odmenami a príplatkami za prácu v noci či počas sviatkov a víkendov či za nadčasy.

Inzerát DPB na vodiča električky. Zdroj: profesia.sk

Práca vodiča je však špecifická a náročná, keďže MHD musí premávať stále: vo dne, v noci a aj počas dní pracovného pokoja. Prvé denné spoje vyrážajú okolo pol piatej ráno, čo znamená, že vodič musí vstávať do roboty okolo pol štvrtej, ak nie skôr. A kto má večernú zmenu, môže končiť prácu až okolo polnoci. Hodinová mzda okolo 7 – 8 eur na hodinu v hrubom teda nie je žiadna sláva.

„Pred desiatimi rokmi sa predpokladalo, že medzi prvými ohrozenými profesiami v dôsledku technologického pokroku budú šoféri. Dnes sú úzkoprofilový tovar,“ konštatuje Gruska. Zvýšenie stavu vodičov sa podľa neho dá dosiahnuť jedine zvýšením miezd.

Postoj sa na DPB obrátil aj s otázkou, či podnik nezvažoval výraznejšie zvýšenie miezd pre vodičov, aby motivoval nových záujemcov o túto prácu. Hoci hovorca dopravného podniku Martin Chlebovec uviedol, aké benefity ponúka vodičom DPB (napríklad náborový príspevok a rôzne príplatky a bonusy), otázku o zvýšení miezd nezodpovedal.