Budúcnosť kresťanstva O trójskych koňoch a sexuálnom súcite

„Neverím Grékom,“ hovorili niektorí, „ani keď prinášajú dary.“ No iní, a ukázalo sa, že tvoria väčšinu, povedali: „Komu to ublíži? Veď je to iba drevený kôň. Prenesme si ho do mesta. Bude slúžiť ako trofej nášho veľkého víťazstva.“

A keď mal malý holandský chlapec prst v hrádzi, niektorí okoloidúci dospelí, pobavení jeho snahou, mu povedali: „To netreba, synak. Je to iba malá škárka. Tá nikomu neublíži. Choď domov a vyčisti otcovi dreváky.“

A keď pred vyše polstoročím začali chodiť vysokoškoláci s vysokoškoláčkami do postele, mnohí, najmä mladší Američania hovorili: „No a čo? Je to iba malý hriech. Predsa to nepovedie ku skutočne hrozným veciam, ako je potrat a rovnakopohlavné manželstvo.“

A dnes, keď vzniká otázka, či by katolícki kňazi mali dávať požehnanie homosexuálnym zväzkom, mnohí katolíci vrátane niektorých katolíckych biskupov hovoria: „Prečo nie? Je to iba maličkosť. Komu to ublíži? Veď predsa nepodporujeme rovnakopohlavné manželstvo. To by sme nikdy neurobili.“

Ľudia, ktorí toto hovoria, sa škaredo mýlia. Požehnávanie homosexuálnych zväzkov cirkev zničí. Možno nie za jednu noc, ako za jednu noc zničil Tróju drevený kôň. Nakoniec sa to však určite stane. Rím nepostavili za deň a ani ho za deň nezničili. Nakoniec ho však predsa len zničili. A možno zničia aj Rímsku cirkev, ktorá je duchovnou nástupníčkou Rímskej ríše.

Azda mi niekto povie, že to nie je možné, pretože máme Ježišov prísľub, že cirkev navždy pretrvá: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“

Predpokladajme, že sme tento prísľub nedezinterpretovali. I tak však nehovorí, že cirkev bude vždy prekvitať a že nikdy nestratí územie, ktoré už raz získala.

V priebehu stáročí strácala Katolícka cirkev územia často. Stratila Blízky východ, stratila severnú Afriku, na istý čas stratila Španielsko, iba pred niekoľkými storočiami stratila väčšinu Nemecka plus Holandsko, Anglicko, Škótsko, Škandináviu a pár ďalších miest. A v súčasnosti stráca bohaté krajiny v Európe a v Severnej Amerike.

Pred určitým časom som napísal knihu The Rise and Fall of Liberal Protestantism in America (Vzostup a pád liberálneho protestantizmu v Amerike). V nej som najprv sledoval nástup a zdanlivé víťazstvo liberálneho (alebo modernistického) protestantizmu. Ten bol výsledkom pôsobenia dvoch faktorov:

(1) túžby zosúladiť kresťanstvo s určitými modernými a módnymi intelektuálnymi smermi: napr. darwinizmom, agnosticizmom a biblickou „vyššou kritikou“ a (2) túžby poraziť protestantský fundamentalizmus, ktorý nám podľa liberálov ponúkal formu kresťanstva, akú nemohol akceptovať žiadny vzdelaný moderný človek.

Na dosiahnutie týchto cieľov bolo potrebné vykonať určité drobné úpravy tradičnej kresťanskej pravovernosti. Napríklad sme nemohli čakať, že moderní vysokoškolsky vzdelaní protestanti budú schopní veriť v panenské narodenie. My, moderní ľudia, na rozdiel od svojich ignorantských predkov vieme, že panny tehotné nebývajú. A vieme tiež, že mŕtvi sa nevracajú z hrobu.

Najväčším a najvplyvnejším z týchto modernizujúcich protestantov bol Harry Emerson Fosdick. Ten celé desaťročia slúžil ako pastor manhattanskej Riverside Church, ktorú preňho postavil John D. Rockefeller mladší. Fosdick chcel upraviť z tradičnej náuky iba toľko, koľko bolo skutočne nevyhnutné. Čo najviac chcel zachovať.

No len čo človek začne upravovať kresťanskú náuku, nemôže prestať. Ba dokonca aj keď on sám náhodou prestane, ľudia, ktorých inšpiruje – napríklad jeho deti a vnuci –, nebudú schopní prestať. Doktrinálny obsah kresťanstva sa bude krok za krokom scvrkávať. A nakoniec z neho zostane suchý pahýľ.

Podstatné je, že modernistický protestantizmus prišiel spolu so sexuálnou revolúciou. Liberálny protestantizmus podľa svojho zvyku prispôsobovať sa najnovšej intelektuálnej móde vo svete prijal sexuálnu revolúciu iba s veľmi malým oneskorením. Toto prijatie vyhnalo z hlavných denominácií (episkopálni, presbyteriáni, metodisti) desiatky miliónov staromódnych protestantov.

Tieto denominácie sa momentálne nachádzajú v stave kolapsu a každý deň sa zmenšuje počet ich členov, ako aj ich vplyv na spoločnosť.

Ak odhliadneme od Božieho zásahu, nie je veľký dôvod veriť, že sa to isté nestane aj katolicizmu, ak sa rozhodneme prispôsobiť protikresťanskému duchu dnešného sekulárneho sveta.

Katolícky kolaps bude postupovať zhruba týmto spôsobom:

(a) Požehnávanie rovnakopohlavných zväzkov.

(b) To povedie k opodstatnenému záveru, že katolicizmus nemá žiadne námietky proti homosexuálnemu pohlavnému styku.

(c) Ak je teraz v poriadku homosexuálny sex, na ktorý katolicizmus od nepamäti hľadel s hrôzou, potom musia byť v poriadku aj menšie sexuálne hriechy (ako smilstvo a cudzoložstvo).

(d) A v poriadku musia byť aj exotickejšie hriechy ako polygamia a polyandria.

(e) Ak sa môžu robiť takéto radikálne zmeny v morálnom učení, určite to znamená, že pravidlá morálky sú čisto ľudským, nie Božím výtvorom.

(f) Ak môžeme zmeniť pravidlá týkajúce sa sexuálnej morálky, znamená to, že môžeme meniť aj pravidlá týkajúce sa klamstva, krádeže, potratov, eutanázie, samovraždy atď.

(g) Ak môžeme slobodne meniť morálne učenie, znamená to, že môžeme slobodne meniť aj iné učenia, učenia, ktoré sa nachádzajú v nicejskom vyznaní viery o panenskom narodení, vtelení, zmŕtvychvstaní, Kristovom božstve či Trojici. Inými slovami, slobodne môžeme odmietnuť celú tú rozhodne nemodernú a neprogresívnu katolícku dogmu. V tomto smere už usilovne pracujú progresívni teológovia a biblisti.

Občania Tróje: pozor na toho dreveného koňa. Holandský chlapec: nechaj si prst v hrádzi. Katolíci: odolajte pokušeniu byť „súcitní“, pokiaľ ide o sexuálne hriechy.

Z anglického originálu Of Trojan Horses And Sexual Compassion preložil Matúš Sitár.

David Carlin je profesor na dôchodku, ktorý vyučoval sociológiu a filozofiu na Community College v Rhode Island, autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike), Three Sexual Revolutions: Catholic, Protestant, Atheist (Tri sexuálne revolúcie: katolícka, protestantská a ateistická) a najnovšie Atheistic Humanism, the Democratic Party, and the Catholic Church (Ateistický humanizmus, Demokratická strana a Katolícka cirkev).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.