Tie isté ruky, ktoré nám ukazovali v čase totalitného režimu pri sv. omši sv. Hostiu – Telo a Krv Kristovu, maľovali skromnými prostriedkami malé obrazy, ktoré sú dodnes svedectvom, že františkánsky kňaz Teodor Jozef Tekel rozumel Bohu a vedel o ňom hovoriť z kazateľne aj jazykom maľby.
Akademický maliar Teodor Jozef Tekel sa narodil 26. januára 1902 vo východoslovenskej dedine Ľubotice (predtým Kelemeš) pri Prešove. Ako 15-ročný vstúpil do rehole sv. Františka z Assisi. Podnecovaný spolubratmi odišiel do Prahy na Akadémiu výtvarných umení. Po skončení štúdia u profesora Maxa Švabinského (1934) učil na gymnáziu v Malackách. V tomto období sa Tekel stýkal so slovenskými maliarmi Alexym, Bazovským, Benkom, Fullom i Mudrochom, v Trnave navštevoval J. Koniareka. Do roku 1945 vystavoval nielen doma, ale i v Prahe, Benátkach či New Yorku. Od roku 1943 až po Barbarskú noc v apríli 1950 pôsobil v pastorácii v Malackách, Bratislave a v Hlohovci. V osudnú noc ho so spolubratmi odviezli do koncentrácie vo Svätom Beňadiku a odtiaľ do Belušských Slatín. Ďalších dvadsaťpäť rokov potom žil a tvoril v Trnave, kde zomrel v roku 1975 a kde je aj pochovaný.
Tekel bol komplexnou duchovnou osobnosťou, bol básnikom a mysliteľom s filozofickým založením. Svedčia o tom kázne, filozofické traktáty, rozbory i jeho denník v mnohých zošitoch, uchovávaný v trnavskom archíve a múzeu. Vo svojich obrazoch zachytával meditácie na témy života Ježiša Krista s nespočetnými variáciami a aktualizáciami pre súčasnosť. Neopakovateľné sú pastely, ktoré nanášal na noviny – nevedno, či z nedostatku podkladového maliarskeho materiálu alebo zámerne.

Julián Filo: Dvetisícročné mystérium (1981, olej na plátne)
Celkom iné je obrazové rozprávanie o Božom Tele Juliána Fila (1921 – 2007), skoro o generáciu mladšieho maliara. Tiež bol poznačený vojnovými udalosťami – pracovný tábor a „prevýchova“ robotníckym povolaním v mladom veku zapríčinili, že sa jeho tvorba časovo oneskorila. V plnej tvorivej sile začal pracovať až v uvoľnených šesťdesiatych rokoch. Po hľadačskom experimentovaní a niekoľkých študijných cestách do západnej Európy (Viedeň, Londýn, Benátky, Rím) sa jeho výtvarný jazyk vykryštalizoval do akýchsi civilistických sekvencií z mestského prostredia. Výtvarnú formu pre tento obsah tu prirodzene umelec kreoval v duchu vtedy aktuálnych euroamerických slohových trendov: pop-artu, novej figurácie a fotorealizmu.
Obraz z roku 1981 s názvom Dvetisícročné mystérium je prejavom autorovho úžasu nad tým, ako sme my ľudia prijali za svoje tajomstvo tohto sofistikovaného symbolu realizovaného cez takú prirodzenú a predsa abstraktnú podobu, keď kúsok nekvaseného chleba – biela, skoro priesvitná oblátka kruhového tvaru a niekoľko kvapiek vína stelesňujú pre nás Telo a Krv Krista. Každý z nás s ním môže byť vďaka tomu v osobnom kontakte, a to je práve to – čosi mimoriadne vzácne.

Julián Filo: Dvetisícročné mystérium (2010, olej na plátne)
Julián Filo sa narodil 10. mája 1921 v Nižnej pri Piešťanoch, zomrel v roku 2007 v Bratislve. V rokoch 1942 – 44 študoval architektúru na Vysokej škole technickej vo Viedni u profesora Gromm-Rottmayera. V rokoch 1945 – 46 pokračoval v štúdiu na AVU v Prahe u profesora K. Pokorného. V rokoch 1947 – 49 štúdium zavŕšil na OKAM SVŠT u profesorov Mudrocha, Millyho. Od konca 50. rokov pracoval v oblasti monumentálnej tvorby v architektúre. Od plošnej maliarskej tvorby a legérovskej štylizácie sa v polovici 60. rokov dostáva k obrazu – reliéfu a objektu na báze pop-artovej asambláže zostavenej z výberu reálií evokujúcich reklamu a masový konzum. Obrazy s opakujúcimi sa tematickými okruhmi (svet projekčných kancelárií, pracovné prostredie) sú plné príbehov rozprávajúcich sa aktérov. Výjavy komponované do horizontálnych pásov sa kompozíciou približujú naratívnym princípom novej figurácie, formálne odkazujú k medzinárodnému hnutiu hyperrealizmu. Vo svojich dielach často používal koláž, montáž textílií, novín a fotografií. V monumentálnej tvorbe experimentoval aj s využitím možností umelých hmôt. Jeho komorná tvorba bola prezentovaná na mnohých individuálnych výstavách a kolektívnych prehliadkach doma a v zahraničí.
Foto: archív autorky
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.