Budúcnosť leteckého priemyslu Stroskotá vývoj novej európskej stíhačky?

Stroskotá vývoj novej európskej stíhačky?
Umelecké znázornenie možného výzoru európskej stíhačky budúcnosti. Foto: Wikipedia
V nemecko-francúzskych vzťahoch sa črtá nové napätie. 
8 minút čítania 8 min
Vypočuť článok
Budúcnosť leteckého priemyslu / Stroskotá vývoj novej európskej stíhačky?
0:00
0:00
0:00 0:00
Christian Heitmann
Christian Heitmann
Autor je rodený Prešporák, ktorý časť života prežil v Nemecku a Chorvátsku, vo Viedni a v Záhrebe študoval históriu so zameraním na strednú a východnú Európu. Píše o zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Ďalšie autorove články:

Trumpova rezolúcia Bezpečnostná rada OSN schválila mierový plán pre Gazu

Nové stíhačky aj protivzdušná obrana Čo chce Zelenskyj dosiahnuť v Paríži

Zlaté ruky kráľa Midasa Kedysi bol Mindič Zelenského priateľom, teraz naňho prezident pre korupciu uvalil sankcie

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Berlín by mohol opustiť vývoj spoločnej stíhačky FCAS a namiesto toho sa pripojiť k britskému projektu GCAP, známemu aj pod názvom Tempest. Pre plánovanú európsku stíhačku budúcnosti by to bolo dýkou do chrbta.

O nových pochybnostiach o budúcnosti projektu informoval britský denník Times.

Projekt už dlhšie trápia komplikácie, obe strany sú frustrované z nezhôd, ako má budúca európska stíhačka vyzerať a akú časť vývoja a výroby ich dotyčný zbrojný priemysel získa.

Otázne ešte je, čo by odchod Berlína znamenal pre Madrid. Španielsko, ktoré sa spolu s Britániou, Nemeckom a Talianskom podieľalo na vývoji a výrobe európskej stíhačky Eurofighter Typhoon, si tentoraz medzi triom Londýn – Rím – Tokio a duom Paríž – Berlín vybralo druhú opciu. Od apríla tohto roka je oficiálne súčasťou francúzsko-nemeckého projektu.

Je to dezinformácia?

Nemecká vláda chýry o plánoch opustiť vývoj FCAS dementovala. To môže byť spôsobené tým, že skutočne nechce opustiť vývoj stíhačky s Parížom. Ale možné je aj to, že to Berlín zvažuje, no nechce správu predčasne zverejniť.

V uplynulých rokoch a mesiacoch sa opakovane písalo o nezhodách medzi Nemeckom a Francúzskom, v neposlednom rade aj na poli vojenskej spolupráce. Francúzi sa napríklad nezúčastnili na nemeckej iniciatíve na obstaranie spoločnej európskej protivzdušnej obrany s názvom European Sky Shield, oba štáty navyše majú odlišné koncepcie na poli bezpečnostnej aj energetickej politiky.

Macron nazval nemeckú kampaň proti jadrovým elektrárňam „historickou chybou“, Nemci zas majú pocit, že francúzske stabilizačné misie v Afrike zlyhali a že Parížu chýba sebareflexia.

„Zatiaľ čo v posledných rokoch došlo k pokroku s lietadlami, ktorý vážne brzdila len veľká nemecká objednávka lietadiel F-35 v Amerike, s bojovými tankami sa to od začiatku vyvíjalo zle. Nemecký priemysel ani ozbrojené sily nie sú presvedčené o myšlienke vyvinúť prémiový produkt v spolupráci s výrobcom na úrovni Peugeotu. Veci sa skomplikovali, odkedy Francúzsko tvrdí, že chce byť pri lietadle vedúce a pri tanku smerodajné, aspoň z nemeckej perspektívy,“ písal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v októbri.

Otázne však je, prečo sa o údajnom pláne opustiť vývoj FCAS ako prvý dozvedel práve britský denník, a nie nejaké nemecké či francúzske médium.

Vo francúzskych médiách sa preto objavila iná interpretácia udalostí. Ako sa špekuluje, text mohol mať aj záujem uistiť Saudskú Arábiu, že sa čoskoro dočká dodávky 48 objednaných stíhačiek Eurofighter Typhoon.

Dodávky týchto stíhačiek, ktoré pozostávajú aj z nemeckých komponentov, sú už dlhšie jablkom sváru medzi Nemeckom a Veľkou Britániou. Nemci totiž po vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího na saudskoarabskom veľvyslanectve zastavili predaj zbraní Saudskej Arábii, ktorú kritizujú aj za zapojenie do vojny v Jemene. Briti, naopak, považujú Saudskú Arábiu nielen za dôležitého partnera, ale aj solventného zákazníka a Nemcom vyčítajú ohrozenie zákazky v hodnote niekoľkých miliárd.

Rijád údajne v dôsledku komplikácií strácal trpezlivosť a zvažoval namiesto dodatočných Eurofighterov (v súčasnosti prevádzkuje 72 kusov) radšej objednať francúzske stíhačky Dassault Rafale.

Nový tank

Isté je aj to, že hoci Berlín môže byť s projektom nespokojný, má dobré dôvody v ňom zotrvať. Tým hlavným je vývoj nového európskeho tanku MGCS (Main Ground Combat System), ktorý Nemci vyvíjajú spolu s Francúzmi a v ktorom majú líderskú pozíciu. Medzi odborníkmi sa preto všeobecne predpokladá, že zrušenie projektu FCAS by znamenalo aj koniec pre MGCS.

Zárukou na prežitie stíhačky však nový tank nie je. Napríklad nemecký Rheinmetall minulý rok predstavil prototyp nového tanku KF51 Panther, ktorý sa pokúša byť ľahšou, lacnejšou a modernejšou alternatívou k Leopardu 2.

Tento koncept ľahšieho tanku, ktorý stavia skôr na systémy aktívnej ochrany než čoraz silnejšie pancierovanie, sa pritom nepríliš líši od toho, čo sa očakáva práve od koncepcie MGCS. Časť pozorovateľov preto Panther vníma ako pokus Rheinmetallu pripraviť alternatívny výrobok pre prípad, že by vývoj MGCS nakoniec predsa len zlyhal.

„Podľa správy z 13. septembra neexistuje ,žiadna dohoda s francúzskymi úradmi‘ týkajúca sa zbraňovej veže, munície, celkovej koncepcie ochrany a ďalších vecí. V programovom pláne sa teraz ,niekoľko rokov oneskoruje‘ a plánovaná ,prvá dodávka v roku 2035‘ už nie je realizovateľná,“ citoval FAZ z dokumentu nemeckého ministerstva obrany.

Aj preto Nemci modernizujú Leopardy na úroveň 2A8. O najnovší nemecký tank prejavil záujem nielen nemecký Bundeswehr, ktorý zvažuje obstaranie okolo stovky dodatočných tankov, ale aj česká armáda, ktorá chce nakúpiť zhruba 77 kusov. Perspektívne by Leopardy 2A8 mohli byť zaujímavé aj pre Slovensko.

Príliš neskoro?

FCAS možno nakoniec zachráni skutočnosť, že môže byť už príliš neskoro na to, aby projekt mohol byť zlúčený s britsko-talianskym GCAP.

Ako píše nemecký novinár Björn Müller, šéf nemeckého Spolkového zväzu leteckého a vesmírneho priemyslu (BDLI) Schönhorn tvrdí, že vývoj stíhačky už príliš pokročil na to, aby ho ešte bolo možné zlúčiť s britským projektom. Spolupráca s GCAP by však bola možná (a aj žiaduca) v oblasti takzvaných „remote carrier“ – dronov, ktoré v budúcnosti majú stíhačky sprevádzať a niesť dodatočné senzory či zbrane.

To by vskutku mohlo byť dobrým nápadom – niektorí odborníci už od začiatku oboch projektov namietali, že nemá zmysel, aby Európania vyvíjali dva výrobky, pričom každý z nich zrejme bude zaostávať za americkou technikou.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Projekt Stíhacie lietadlo Bezpečnosť
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť