Historický podcast Ako sa vzdelávalo v stredoveku

Karolínska renesancia priniesla veľké impulzy do kultúry, vzdelávania a vedy a jedným z jej plodov bol aj vznik katedrálnych škôl, ale ich hlavný rozvoj nastal v 11. storočí, keď sa spojilo viacero pozitívnych trendov a Európa sa nadýchla k novému životu.

Katedrálna škola bola rozšírením a skvalitnením starších biskupských škôl, zamerané boli najmä na výchovu klerikov, ale ich absolventi našli pozície aj vo svetskej administratíve v kráľovských, šľachtických a mestských kanceláriách. V 11. storočí sa tešili obľube, značne sa rozšírili v západnej Európe a stopy po nich môžeme nájsť aj u nás.

Pápež, cisár a ďalšie elity podporovali ich vznik, vydávali privilégiá pre študentov a profesorov, ktoré mali zatraktívniť štúdium, zabezpečiť život profesorov po materiálnej stránke a tým aj kvalitu vzdelávania, lebo kontinuita prinášala kvalitu.

Cirkev vydávala licenciu pre profesora a zabezpečovala jeho príjem. Profesor mal preto vyučovať zadarmo a študenti si financovali len svoj život. Nastal rozmach vzdelávania a v Európe vzniklo pár tuctov veľmi kvalitných inštitúcií a význam zopár škôl prerástol svoj prirodzený región.

Práve katedrálne školy a niektorí ich profesori vypracovali postupy štúdia a prednášania, ktoré sa storočiami preniesli až do dnešných škôl. Súčasťou tohto procesu boli aj brilantní učenci ako Peter Abelard, Ján zo Salisbury a Peter Kantor, ktorých život, prácu a metódy nám priblíži dr. Gabriel Hunčaga.

PhDr. Gabriel Hunčaga, PhD., je dominikán a medievalista, ktorý sa zaoberá výskumom stredovekých náboženských hnutí, vzdelávania a mestského prostredia. Je členom Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Historického inštitútu rádu kazateľov v Ríme a iných. Má za sebou výskumné pobyty vo Viedni, v Jeruzaleme a Ríme. Je autorom dvoch monografií a v spoluautorstve s dr. Miroslavom Huťkom nedávno vydal tretiu monografiu s titulom Žobravé rehole a stredoveké mestá. Pôsobenie mendikantov v stredovekom urbánnom prostredí.