Sulíkov odchod SaS sa vydáva v ústrety progresívnej budúcnosti

Richard Sulík oznámil, že končí na čele strany. Jeho nástupcu bude vyberať snem na jar budúceho roka a Sulík chce zostať už len čestným predsedom strany. Bez rozhodovacích, len s nešpecifikovanými dozornými právomocami. Ohlásil tiež zámer kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Medzi politikmi, ktorí by mohli Sulíka na čele strany nahradiť, sa skloňujú mená Branislava Gröhlinga, Márie Kolíkovej či Jany Bittó Cigánikovej.

Najskôr si povedzme niekoľko slov k tomu, akú stranu chcel Richard Sulík budovať a ako tento jeho projekt dopadol.

Keď Sulík v roku 2009 SaS zakladal, predstavoval ju ako liberálnu stranu vo význame klasického liberalizmu, ktorá bude hájiť ekonomické slobody a v spoločenských či kultúrnych témach si zachová zdravý rozum.

Tak to aj dlhší čas bolo. Sulík sa dôsledne držal ekonomického liberalizmu a jeho názory na témy, akou bola napríklad migrácia, viedli k tomu, že sa nikdy nestal miláčikom progresívnych salónov.

Naturelu strany z tohto obdobia zodpovedalo aj to, že v Európskom parlamente SaS nevstúpila do liberálnej frakcie, ale je súčasťou skupiny ECR (Európski konzervatívci a reformisti), kam patrí aj poľský PiS a česká ODS.

Spory, ktoré Sulík z pozície ekonomického liberalizmu viedol s bruselskými elitami, boli zaujímavé a pre slovenskú politiku aj užitočné.Zdieľať

Spory, ktoré Sulík z pozície ekonomického liberalizmu viedol s bruselskými elitami v témach, ako je politika Európskej centrálnej banky, migrácia, energetická či zelená politika, boli zaujímavé a pre slovenskú politiku aj užitočné.

Personálne zázemie SaS sa však aj pod vplyvom vynútených odchodov menilo a strana sa postupne začala čoraz viac sprogresívňovať. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková mohla výberom tém a bojovnosťou v kultúrnych zápasoch v predchádzajúcom parlamente pokojne zastupovať PS, pričom tento typ politiky sa v SaS ešte viac posilnil príchodom exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.

Len na porovnanie. Kým v roku 2019 nemala väčšina poslaneckého klubu SaS problém podporiť jemnučkú pro-life novelu z dielne OĽaNO, v predchádzajúcom parlamentnom období bolo už niečo také nepredstaviteľné. Boj proti hoci aj kozmetickým zmenám v tejto oblasti sa už stal vlajkovou loďou politiky strany.

Tento vývoj v Sulíkovej strane ilustruje ešte aj posun Občianskej konzervatívnej strany (OKS), ktorá aj v týchto voľbách získala parlamentné zastúpenie vďaka SaS. Predseda OKS Ondrej Dostál je dnes v kultúrnych témach už plnohodnotným progresívcom a lipnutím na slovíčku konzervatívny len prispieva k pojmovému zmätku v slovenskej politike.

Richard Sulík si ešte v niektorých témach, napríklad pri zelenej agende EÚ, zachoval zvyšky liberálneho skepticizmu, posunu svojej strany doľava však už akoby nemal energiu čeliť. Oznámenie o odchode z čela strany a presune do europolitiky je silným signálom, že ju nebude mať ani v budúcnosti.

Odchodom Richarda Sulíka z rozhodujúcej pozície v strane sa tento trend ešte viac posilní.

Dnes je preto už v zásade jedno, či sa novým predsedom SaS stane Gröhling, Kolíková alebo Bittó Cigániková. Stranu s veľkou pravdepodobnosťou čaká rozpustenie v progresívnom prúde.

V tejto chvíli ešte nie je jasná forma, akou to prebehne, ale nastúpený kurz je očividný.